Neviem ani kde zacat, dlho som nepisal. Vseobecne veci – je mi tu stale dobre, kazdy den si uvedomujem, kde to vlastne som. Idem na motorke po ceste sirokej 5 metrov a stretnem 3 motorky a 2 auta. Kazda jazda na motorke je zazitok, po ceste vidiet tu krasnu prirodu, palmy, skaly, okolie, neda sa to popisat – a to je len jedna z mnohych cinnosti, stale mi chuti jest Thajske jedlo atd atd, uzivam si to tu.
Month: september 2008
Koh Tao a ine prihody
Tak sa opat ozyvam zo zamoria. Stalo sa toho celkom dost, pekne po poriadku. S Davidom sme sli do Haad Rinu trosku zatancit, popili sme nejake kyble, bol som uz dost unaveny, tak som isiel domov (je to asi 15 km), David siel 5 minut po mne, nalozil nejake dievca na motorku…Rano, po necelych 3 hodinach spanku ma budi vysoky Tomas, ze David mal nehodu na motorku, ze ho ani neprijali do nemocnice na Koh Phangane, ze co viem o tom. Pre mna to bol ako zly sen, samozrejme som uz potom nemohol moc spat, lebo spravy o nom boli dost neprijemne – cely krvavy, diera pod licom atd. K veceru sme sa dozvedeli, ze je na Koh Samui, v Thai Interclinic Hospital, na druhy den sme za nim sli, nastastie to nebolo take zle, mal “len” 10 stichov pod okom, nejake odreniny, nemal nic polamane, co je hlavne, na oko vidi…Spravil som aj nejake fotky, tak tu je jedna a druha. Teraz uz vyzera o dost lepsie – dufam, ze sa mu viecko na oku da dokopy. David je stale usmiaty a stale sa mu tu velmi velmi paci 🙂 Este taka dolezita vec – David mal spravit Visa run, bol som na Samui a vybavil som mu predlzenie viz. Avsak najprv sme si mysleli, ked bude mat papier od doktorov, ze je imobilny, ze mu pokutu za kazdy den odpustia – nestalo sa tak. Thajsky imigracny zakon nepozna vynimku – pokym clovek nie je mrtvy, tak musi odcestovat – Jamesovi sa stalo nieco podobne – ukradli mu pas, mal policajne hlasenie o tom, tyzden cakal na novy pas, a ten tyzden aj tak musel platit (500 BHT/den). Cize Visa Run je povinnost.
