Fotogaleria k clanku

Rozbehal som mailing-list plugin na mojom blogu – takze o tomto clanku by mali byt informovani moji priatelia, znami, rodina a vsetci, s ktorimi sa poznam. Ak si z akehokolvek dovodu neprajes dostavat maily, co je u mna nove, staci mi napisat.

S byvalym spoluziakom Gabom a s jeho frajerkou Nikol sa pozname niekolko rokov, boli ma navstivit aj na Koh Phangane, na Koh Tao si spravili potapacsky kurz – rovno Advanced Open Water – a odvtedy maju radi potapanie. Povedal som im, ze na Sipadan mozem ist hocikedy, navrhli termin a ja som suhlasil…

Prikladam este videjko, ktore som zostrihal pocas mojho pobytu na Mabule:

Stretli sme sa na letisku v KL, pret odletovou branou, vymenili sme si zazitky, oni sa prave vratili z Nepalu, ja pocestovany z Malajzie a uz sme sedeli v lietadle. Po pristati v Tawau na nas cakal uz odvoz, zabookovali ubytko na Mabule v rezorte Scuba Junkies, zabezpecuju aj dopravu z letiska do Semporny a az na ostrov. Z letiska je to asi hodinka cesty, checkinli sme sa v Semporne, kde som to uz celkom dobre poznal, bol som tam pred vyse rokom spolu so Sasom a s Nickom.

Chceli sme ist na Sipadan, vyzera to tak, ze to nevyjde – na tomto unikatnom ostrove je povolenych len 120 potapacov a snorchlistov denne, zevraj pozeraju cisla pasov a podobne, takze viacej ludi sa tam neda prepasovat – nie ako minuly rok, ked to bolo este trosku volnejsie. Rozpravali sme sa sa s majitelkou (alebo divemesterkou) v jednom obchode, co si o tom mysli. Povedala to jasne a strucne – denny pocet je fajn vec, ale ona by tam pustila len pokrocilych potapacov a uplne by zakazal snorchlistov, ti najviac nicia koraly. Mne neostava nic ine, len s tym suhlasit. Mozno sa dockame jedneho dna, ze vstup na Sipadan sa bude drazit…

Neskor sme nasadli na lodicku a o hodinku nas uz vykladali mne dobre znamemu Mabulu – je to maly ostrov, asi 1x1km, kde nie su ziadne motorky a auta, stale tu ziju domorodci v chatrciach, myslim, ze niektori z nich stale napouzivaju peniaze a zivia sa len rybolovom.

Po ostrovoch je plno rezortov roznych kategorii, od home stay, kde sa za ubytko plati okolo 50 RM na noc na osobu, az po super exkluzivne rezorty na vode s pristavacou drahou pre vrtulnik, kde cena zacina od 1000 RM za noc. Sme traja na izbe a byvame v lepsom rezorte – je novy, nemame sice klimu na izbe, mne to vobec nevadi. Kazdy den robime 3 ponory, po tretom je clovek uz dost unaveny, tak si vacsinou zdriemnem, potom vecera a postel. Mame krasne pocasie, viditelnost vo vode je dobra a niekedy som az prekvapeny ake pekne dive sajty mame.

Problem je taky, ze na Sipadan asi nepojdeme – sme v zozname na cakanie – ak niekto vypadne, tak ideme, lenze kto by vypadaval, ak sa Sipadan rezervuje aj rok dopredu…uvidime.

Mabul a Kapalai sme uz popotapali komplet cely, zajtra snad pojdeme na ostrov Siamil a potom spat do Semporny, odkial sa da ist potapat na dalsie ostrovy.

Ako bol plan, tak sa aj stalo. Isli sme spat do Semporny, Gabo s Nikol isli do hotela (80 RM), ja som po dlhom case isiel do dorm room (10 posteli v jednej izbe, klima, ventilator) v Scuba Junkie za 20 RM. Gabo sa necitil uplne ok, tak na dalsi den potapanie parik vypustil, ja som isiel na Sibuan. Je to malebny maly ostrov cca 100 metrov x 800 metrov, kde zije zopar domorodcov a je tam vojenska zakladna. Samotne potapanie nebolo nic moc, viditelnost dost zla (10 metrov), koraly znicene – vo velkom sa kedysi chytalo dynamitom…

Pouzivam svoju vystroj a pocas potapania mi zacala sycat vysoko-tlakova hadica, nic sa vsak nestalo – hned po pristati v Semporne som si ju dal vymenit (80 RM).

Dalsi den sme isli na Mataking, o ktorom som mal informacie, ze by tam malo byt lepsie potapanie, to uz sme sli vsetci – a bola to pravda. Viditelnost lepsia, tiez velmi pekny ostrov, kam je normalne problem vstupit, lebo vsade okolo je plytka voda, my sme sa sli najest nachvilu, potom sa strhol strasny lejak a posledna miesto sa volalo “Manta point”, problem je, ze sme ziadne manty nevideli, viditelnost dost klesla, metrove vlny…

Mali sme stastie, ze Gabovi doslo upozornenie na mail, ze 25. mu potvrdili/pripomenuli rezervaciu, vsetci sme boli z nejakeho dovodu v tom, ze letime 26 🙂 Takze posledny den bol tu. Sipadan sa tentokrat nekonal, nabuduce chceme ist LEN na Sipadan a potom pocestovat trosku juzne do Indonezskej casti Bornea, napr Derawan, pozeral som, zistoval som, vyzera to nadherne.

Rano sme vstali o 6.30, hodili nas na letisko, vsetko prebiehalo podla planu, v KL sme pristali, autobus na KL Sentral (9 RM), tam MC Donald 🙂 Rozlucili sme sa – Gabo a Nikol mali ostat este 3 dni v KL, ja som mal v plane ist cim skor na Phangan…ale ten skvely pribeh, co sa udialo si precitate v dalsom clanku 🙂

Do cestovania, priatelia!