Oslavy na Slovensku, navrat na Phangan

Som na lodi smerom na Phangan…no ved to uz poznate, kde vacsinou pisem blog, tentokrat to nebude inac. Zhrniem tu nas spolocny vylet na Slovensko, pobyt v Thajsku a navrat na Phangan. Samozrejme dochadza mi baterka na macbooku, ale aj keby nedochadzala, tak sa to neobjavi hned po spisani…pretoze na Phangane nie je cas 🙂
Fotogaleria k clanku 1 – Slovensko
Fotogaleria k clanku 2 – Stroskotanie na lodi

Zacnem tym, ako sme vylet zacinali – na letisku. Leteli sme s Emiratmi s kratkym 2 a pol hodinovym prestupom v Dubaji, z Bangkoku, cielova stanica Vieden. Emiraty poskytuju az 30 kg batoziny na osobu, tak sme nevahali a plne to vyuzili, den predtym sme isli na velke nakupy, tak sme toho naozaj nakupili tak vela, ze sam som pochyboval, ci to vsetko mozeme zobrat. Ale kto by odolal takemu dobremu sladuckemu zltuckemu chutnuckemu Mangu priamo z Thajska, tak sme ich zobrali rovno niekolko kilogramov. Videl som, ze sa zmestime len tak tak, moj kufor mal 32 kilo, Emuskin kufor 31 kilo, plus prirucky, asi tak kazda 15 kilo a este jeden specialny Thajsky mec, ktory mal 2 kila. Aby som to nenatahoval, dopadlo to tak, ze vsetko sme preniesli, az na ten mec, ten uz sa fakt nedal. No co uz, nabuduce to zvladne, dufam 🙂 I tak, prisli sme skoro so 100 kg batozinou, takze to sa rata…a mne to zratal aj moj chrbat, seklo ma a prve dni na Slovensku som s tym bojoval…uspesne.

Klasicky sme byvali kade tade, hlavne ale u otca. Dosli sme nejake 3 dni pred velkou slavnostou – otec mal 60 rokov, takze to aj patricne oslavil so zivou hudbou – hral Slovensky bluesovy kral Rene Lacko a jeho Downtown band. Oslava sa neskutocne vydarila, 2 hodiny pred zacatim nebolo co robit, tak sa oddychovalo – tomu sa hovori super prirava na jednotku. Oslava pokracovala do neskorej noci, vsetci sme si vypili na otcove zdravie, podavali sa rozne chutovky a mne sa podarilo doniest z Thajska gravlax z ryb (predtym som ho zamrazil a dal do termo tasky), takze podavali sa aj take neobycajne jedla. Po niekolkodnom vytriezvovani som sa dal dokopy zacat riesit drobnosti.

Bratia mi pomohli so zapozicanim auta, takze sme boli uz aj motorizovani a mohli sme sa premiestnovat. Jednu dolezitu vec, co som mal poriesit boli moje Non-B “O” viacvstupove rocne Thajske viza, ktore sa nevydavaju na Thajskom konzulate na Slovensku, ktory som kontaktoval cez email a nedostal som odpoved. Takisto o nic lepsie nie je na tom ani Thajska Ambasada vo Viedni, kde som pisal 3x mail a takisto ziadna odpoved – zda sa, ze email na stranke je len z akejsi povinnosti, lepsie je volat. Mal som na nich jedinu otazku – a to ci je mozne vybavit viza pouzitim posty – respektive – viem ze sa daju takto viza vybavit, maju to na stranke, ale nemaju tam, ci postovne, ktore tam maju uvedene plati aj pre Slovenskych obcanov (respektive ine krajiny ako Rakusko), cize ked som posielal posledny mail, tak som sa ich pytal “Kolko penazi mam Vam poslat na postovne…” a odpoved mi aj tak nedosla. Ked by sa mna niekto pytal, kolko penazi mi ma poslat, tak by som nasiel sily mu odpisat…tak nic ine neostavalo, ako tam ist a prezistit to sam…

S Amp sme sa vybrali, kupili rakusku znamku, opat trosku pobludili, lebo v offline navigacii som mal len hlavne cesty, tak som prepol na online navigaciu a hned sme to nasli. Ziadost som podal, na Ambasade sme stretli Thajsku zenusku, co tam predavala dobroty, isli sme do parku poblizku a uzivali pekne chvile. Potom nam napadlo, co keby sme si nieco podobne spravili doma – tak som pohladal nejake azisjke obchody vo Viedni a hned sme tam sli…nakupili co bolo treba, isli do dalsieho obchodu, kde robila Thajka, ktora povedala, ze Thajci zijuci vo Viedni maju stretnutia pri Dunaji…tak sme hned isli tam – bohuzial nikoho sme nestretli – nebolo az tak pekne pocasie…ale aspon sme zasa nieco videli a presli sme sa. Viza podane…za 3 pracovne dni vybavene a prezistene ci sa to da nabuduce spravit cez postu – ano da sa s postovnym co maju napisane na webstranke…

S bratmi sme si spravili vylet na Donovaly, kde sme sice dosli posledni – bolo treba nakupit veci co sme v rychlosti zabudli, ale o to viac chutilo 🙂 Pokecali sme, popustali sarkanov, isli sa prejst po okoli, zviezli sa na bobovej drahe a vikend bol za nami – bolo velmi prijemne, patricne si to uzil aj Freddy (bratova madarska vizla).

Neskutocne sa stalo realitou – nasa rodina, skoro cela sa stretla pri prilezitosti mojich (a mojho bratranca Tomasa – ktory je o 2 hodiny starsi) narodenin. Videl som sesternicu Luciu, o ktorej som skoro ani nevedel po mozno 30 tich rokoch, tak to bolo naozaj velke prekvapenie. Dakujem vsetkym co sa zucastni a ti, co sa nezucastnili – tak snad nabuduce o 30 rokov, alebo aj snad skorej 🙂

Pocas pobytu na Slovensku sme absolvovali, respektive ja, pretoze Amp nepije (aj ked uz ochutnala Sampanske De Luxe sladke, co sa da povazovat za vineu smrcnutu 0.0001 dl alkoholu:), celkom zatazkujucu skusku mojej pecienky a inych organov 🙂 Tymto pozdravujem mojich spolupitnikov Basa, Misa, Sana, Zuza, Borisa, Dana…Tento rok som uz, da sa povedat klasicky, oslavoval narodky v Michaele, dakujem vsetkym co dosli a dakujem za pekne darceky, ktore budem posielat do Thajska dalsi rok 🙂

Kamosov kamos Edo, mi doniesol nejake veci z Nemeckeho obchodu – konkretne harpunu na chytanie ryb – dakujem. Uz len ju prepravit do Thajska. Takisto som chcel kupit pevny obal na harpunu, kedze cestovat s nou, tak ako minule na Banda ostrovy nebolo nic moc, obal musi byt pevny. Tak som kupil novodurovu (odpadovu) tmavo-oranzovu ruru, vyska 2 metre, priemer 16cm, bez velkej fantazie to pripomina bazooku…pribeh: odchadzame zo Slovenska, a kedze rad vyuzivam kapacitu batoziny, tak som opat nabalil 2x30kg plus prirucky…samozre 30kg nebolo 30, ale 32…takze vedel som, ze je nejaka sanca, ze budu robit problemy, tak ked nas otec odniesol, povedal som mu, nech ma pocka, ze mozno bude nieco navyse – ano, navyse bolo jedno vinecko Pereg 🙂 Ale ako sa to stalo…ideme na checking, babenka nas checkinne, ale povie, ze musim dat 2 kg prec, nech si to ideme prebalit – hovorim nie je problem, mam len vino navyse…tak prebalujeme, vybalujeme, zabalujeme, Amp posielam strazit ostatne kufre a ja idem odniest vino…prichadzam po 10 minutach spat a vidim policiu, ako stoji pri mojej „bazooke“. Ano vazeni, zabudol som ju tam, nestrazenu bazooku na medzinarodnom letisku a ked som prisiel spat, nasadil som Thajsky usmev, tak policia nastastie nerobila take problemy, ako mohla. Cestovanie – je vzdy zazitok. Prilet uz bol v pohode, nejaky drobny shopping v duty free na Dubajskom letisku, Amp otec nas vyzdvihol a uz klasicke teple Thajsko s vybornym jedlom…

U Amp sme ostali nejaky ten tyzden-dva, dali sme vylet na Koh Samet…bola low season, porobili tam hlavne cesty, je tam jedna pekna plaz, ceny o 50-100% drahsie ako na Phangane (kde uz su vysoke ceny tiez oproti mainlandu), ludia, hlavne z Bangkoku tam pridu na vikend, zabavit sa a to je cele. Nic moc, videl som a nemusim znova. Oproti je Ban Phe, kde som bol pozret kamosov Cechov, co robia Kitesurfing, v tom case prave prebiehala sutaz, tak som popozeral…

Neskor sme prisli na Phangan, kde teraz dopisujem tento clanok (asi po 2 tyzdnoch, co som si spomenul, ze by bolo fajn…), samozrejme nestihacky…vyse tyzdna som opravoval s kamosom moju lodku, ktora uz doziva…hm, a mozno sa pytate, preco som ju opravoval ? Tak jeden pribeh za 100 na koniec (aj ked vela moji znamych tento pribeh uz pozna…):

Ako som stroskotal s lodkou

Sem tam ideme s kamosami na ryby, niekedy je to dost daleko, okolo 35 km na mori smerom tam, cize okolo 70 km jedna cela cesta. Zobral som mladeho Taliana, isiel so mnou prvy krat, na mieste som lod odstavil (mam taky nafukovaci jednoduchy katamaran – nieco ako Zapcat, ja ho volam Phancat), chytali sme, vraciam sa na lod a vidim lod takmer potopenu. Nie ze by podobna situacia nenastala predtym – stalo sa to uz 2 krat. Tentokrat to bolo ale horsie. Problem je, ze lodku, ktoru mam, je made in china, ehm, a uz ma svoje roky a takisto ma svoju zivotnost. Najprv som si myslel, ze najvacsi problem bol to, ked ju rano nafukam, cez den odstavim na slnku, teplo zvacsuje objem vzduchu, lepidlo tlak nevydrzi a praskne. Toto je ale len jedna, mensia cast problemu. Hlavny problem je, ze teplo roztapa lepidlo a to lepidlo nedrzi. Vsetko by bolo v poriadku – predsalen, nieco podobne sa stalo dvakrat – vzdy sme sa nejako vratili na Phangan – aj ked raz cestaspat trvala 5 hodin, ale predsa…tentokrat to bolo ine, pretoze sa to stalo na druhej strane – rozlepil sa klasicky konec lode pri motori, ako je lepeny ihlan, problem je vsak ten, ze vnutri je membrana, takze cela lava strana fucala, nie len lavy „zadok“. Po zhodnoteni situacie som zacal okamzite vyhadzovat z lode vsetko co sa dalo, nech zacharnim „aspon“ motor. Nosim si chladnicku, tak som vyhadzal nejaky lad…to nikdy nerobte 🙂

Po ukludneni situacie rozmyslame co dalej – hovorim tu 3 km daleko je miesto, kde je plaz a chodia sa tam turisti snorchlovat, musime odstavit lod a potom stopnut nejaku, co nas odvezie. Ledva sme sa tam dopravili, takym sposobom, ze som nohou riadil motor, rukami som po ceste fukal lod a Talian vyvazoval lod aby vzduch nesiel von…prisli sme na plaz, motor blizko vody…cim rychlejsie s nou na plaz! Tam som ju odparkoval, motor smerom hore na plaz, lano vpredu, lano vzadu, vsetko prichytene ako ma byt. Porozhliadnem sa – a nebolo to take zle. Chladnicka plna ryb, vody mame dost – ved tu by sme vedeli ostat zopar dni – dokonca na ostrove je aj mala budka. Takze to vobec nebolo take zle, ako si niekto moze mysliet 🙂 Veci sme zbalili, dosla dalsia lod a predsalen – na danom mieste nie je signal, takze moja zenuska by sa nemala ako dozvediet, ze ostanem na rybacke trosku „dlhsie“. Vyletnej lodi som sa opytal odkial su, ze Koh Samui, zoberete nas ? Odpoved nie ma trosku zaskocila, ale nie uplne prekvapila – na palube boli bohati Indosi, a sukromne vylety nie su uplne lacne, takze som to chapal. Pytam sa teda, ci mozu poslat aspon zene spravu, ze som v poriadku a pridem neskor, mozno zajtra…ano, mozu, pisem spravu na lodi, dakujem a idem spat. Za 5 minut prichadza za mnou Thajec, ci sme naozaj stroskotali, ja hovorim – pozri na lod, tu je diera ako hrom. Ok, ze nas teda mozu zobrat aspon na hlavny ostrov, kde chodi kopec lodi a je uz vsetko, jedlo, ubytovanie, voda…ja ze jasne, super. Tak sme zobrali chladnicku, velku tasku, a bandasku s benzinom, po ceste videl Talian prvy krat krasne ostrovy, pozdravili nas delfiny a uz sme boli nahlavnom ostrove. Veci sme nechali na mole a idem popozerat po lodi, ktora by nas odviezla…nasadame aj s vecami, smejeme sa a unaveni sa nechame ovievat morskym vzduchom s neskutocnym pocitom vo vnutri…

Dostali sme sa zivi a zdravi na Phangan, kapitanovi davam rybu podla jeho vyberu (samozrejme si vybral najvacsieho krasneho groupra – najlepsiu rybu), ale my sme radi, ze sme radi. Bol to narocny den, a dalsi je narocny tiez, pretoze treba dostat lodku spat na Phangan. Tak sa vybavuju rybari, nie je to lacne, strielaju sumy okolo 800 EUR za odvoz, niektori tu ziju uplne v inej dimenzii…aby som to nenapinal, lod sme dostali spat na Phangan, je zaparkovana, dost rozbita a my zasa mame zazitky na dalsi zivot (alebo dva:).

Teraz sme lod opravili, aj ked fuci, tak pravdepodobne uz tak daleko na nej nepojdeme, uz len okolo Phanganu a mozno ani to nie…ale tieto zazitky mozno napisem nabuduce, alebo len sucho skonstatujem – RIP Phancat.

Lucim sa s vami, do cestovania priatelia!

One thought on “Oslavy na Slovensku, navrat na Phangan

  1. marek says:

    Brano podla blogu zijes zivot na plno ….ved ten zivot je ako jeden velky pribeh …. ale ten cas leti len nedavno si tu bol……s tym stroskotanim to bolo pekne statsie 🙂 fotky vyzeraju drsne keby som v tej lodi nesedel tak by som si to tak vazne nevedel predstavit ….\

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *