Vylet na Salamunove Ostrovy a mnoho ineho

To je ale prekvapenie, co?! Posledny prispevok na tomto, skoro uz zabudnutom blogu bol 10. augusta 2014, cize takmer po 4 rokoch sa tu objavi novy clanok. Co ma k tomu viedlo ? No, v prvom rade specialny vylet, ale hlavne to, ze za par tyzdnov, na Petra a Pavla oslavujem svoje 40. narodeniny, tak som sa rozhodol Vam dat maly darcek 🙂 Tak nezdrzujme a podme na to. (ako ste si vsimli, 29.6. uz bolo, no napisal som text ale nestihol publikovat…tak radsej neskor ako nikdy)

Heslovite zhrniem co som tu nepisal: ryby stale lovim, zacal som s kamosom Jurgenom ich udit a maso, sem tam klobasky, robime si domace pivo, priberam. Pravidelne chodim na Banda islands chytat ryby, tu by som len spomenul ostrov Manuk, ktory neexistuje ani na satelitnych snimkoch v googli – ale najdete ho. Je to aktivna sopka, plna vtakov a hlavne pod hladinov velkych 1.5m hadov, tak tam rad chytam ryby, uz som si na ne zvykol, aj ked mi to trvalo. Novy dom na Phangane, uzivam si domace kino a drona. Na cely clanok by bolo vhodne napisat motorkovy 5600 km vylet v Omane (KTM 990cc). Videa tocim, ale nestriham – hladam niekoho kto sa na to podujme (kludne aj zaplatim). Na Slovensko celkom pravidelne chodim v lete a chystam sa aj teraz coskoro (som uz tu). To je tak zbrucha vsetko, asi som zabudol na vela veci, ale ved za 4 roky sa aj patri…

Ostrovy Banda

Na Phangane som nebol od 24 februara, cize skoro 4 mesiace, teraz tam idem na 6 dni a znova cestujem. Ono je celkom tazke sa zbalit na 4 mesiace, ale vsetko sa da. Na Banda islands sme isli v zostave Ja, Miso, Julien a Pierre, kde sme uz stretli az tam v podstate domaceho Risa a Vercu, presun na Banda sa trosku skomplikovala, lebo nesli lode, ani lietadlo ani nic, takze sme doslova ztvrdli tyzden v Ambone. Na Bande uz klasika, kazdo-denne chytanie ryb s harpunou, pivecko, doniesli sme aj ingediencie ako sojova omacka, wasabi, cize vela sashimi a tentokrat som doniesol aj muku a vsetky potrebne veci na spravenie dobreho chleba, ktory sme trosku vysusili, oprazili v oleji a potreli cesnakom. No a samozrejme na taky chleba sa patri dat dobry tatarak…ano z tuniaka. Neskor sme podnikli celkom slusny vylet na lodi do 120 km vzdialeneho ostrova Manuk a Serua, bolo to narocne, ale krasne (tam su tie podmorske hady). Ale asi vas teda zaujma trosku viac a napisem sem este moju oblubenu storku – stalo sa to minuly rok, ked som tam chytal sam vo vode (Riso a ostatni su stale na lodi, chytaju udicami a boja sa pozriet na tie hady pod vodou). Plavam si, pozeram ryby, vzdy ked sa ponorim do 15m, tak pozeram ci nie je had po do mnou, tazko je sa uvolnit. Tie hadiky su tak 5cm hrube a maju 1 az 1.5 metra a samozrejme ak vas pokusu tak sa vidime na druhej strane…no proste tam je to iste 🙂 A predstavte si, tie hady nie su ako ryby, oni sa potrebuju nadychnut, takze stale chodia hore dole, raz som sa pozrel a naratal som ich 10, co som videl okolo seba. Okrem toho ze sa nadychnu, niektore su fakt zvedave, cize obraz je: ja sam na hladine, had sa nadychne, ku mne plava, ja plavam prec, on to vzdava. Vacsinou to bolo tak. Ale nie vzdy – tento hadisko to nevzdaval, tak ved mam harpunu…tak som ho jemne odsunul. Pomohlo. Toto som spravil z ostatnymi hadmi tiez, ale potom sa to stalo…jeden hadisko sa zacal tocit okolo harpuny, cize sa ho nedalo odohnat. No a tu konci sranda a stuhol som tak, ako ked vas nahana medved. Hovorim si, ved som v klude, nic sa nedeje, preco by ma hryzol. Tak najprv isiel na ruku, potom na brucho, trosku ma ocuchal a isiel dole. Nic zaujmave, ahoj had, snad ma nabuduce uz nebudes cuchat. Tento rok som bol uz ovela kludnejsi, ti hadi nekusu len tak, takze sme sa celkom skamaratili, treba zachovat klud a vsetko je ok. Nepokuse. Tu je dalsie video ako tie hadiky vyzeraju.

Na Bande sa mi stali dve neprijemne veci – najprv ma seklo v krizoch (to este v Ambone, lebo som moc lezal…), ledva som chodil, blbe – ale potapat som mohol, takze pohoda. No a potom horsie – dostal som reverse block. Mozno niektori z vas poznaju blok sinusov pri potapani, je to ked nemozete vyrovnat tlak a nemozete sa zanorit, proste sa to neda, sinusy bolia. Reverzny blok je ale ovela horsi – tlak v sinusoch sa v hlbke vyrovna, isiel som dole do 15m (skratena verzia…) – isiel som hore a obrovska bolest hlavy. Snazil som sa robit vsetko mozne, aby som ten „vyrovnany“ tlak vypustil, ale nedalo sa. Fakt neprijemne, menej to boli ked sa zanorim, ale neriskoval som (teda zopar krat som sa zanoril a snazil som sa to vyriesit, bezuspesne, boli vlny, nebolo ziadne lano na dno…). Dva dni ma bolela tak hlava ako nikdy v zivote, bol som pod tlakom 🙂 Potom sme isli na hlavny ostrov – samozrejme som si sinusy naparoval a dychal esencialne oleje, a na pocudovanie v lekarni mali Actifed – kde dolezita latka je Pseudoefedrin…ten sa len tak u nas nepredava, teda uz sa nepredava ani v Thajsku…iba na predpis. Nakoniec mi to zmizlo ale nebolo to 100%. Snad sa mi to uz nestane.

Salamunove ostrovy

Na tento vylet som bol podobne zbaleny ako na Bandu, ved sa ide chytat ryby. Takze z Bangkoku som siel do Dubaja aj s celou batozinou – aby ste si predstavili ako cestujem, tak mam 15kg prirucnu batozinu a okolo 30 kg teleskopicky kryt Sportube 2 na lyze, ale da sa to pouzit aj na harpunu a hlavne dlhe freedive plutvy. Ked to je zbalene, tak vyska je do 2 metrov, ma to koliecka, takze sa to relativne dobre prenasa. Ale na letisku stale pozeraju co to je, pytaju sa a system ako to natrepat do taxi som uz tiez nasiel. Cize takto vybaveny idem do Dubaja, kde som riesil nejake veci, boli sme si aj zalyzovat v nakupnom centre, aqua park, la perle show, buddha bar atd. Odtial som isiel cez Singapur na Bali, kde som stretol Borisa, ktoremu este raz dakujem, ze si vybral takuto super destinaciu :))) Na Bali som sa zdrzal dlhsie nez som predpokladal, povodny plan bol prist na Bali, ist do nemeckej restauracie Mamas, dat si bravcove koleno a pivo a ist spat na letisko a pokracovat.

Zadrhel na letisku

Celkom slusne unaveny po par pivach sa ideme s Borisom checkovat vecer na let, kde nevieme najst nas let na informacnej tabuli, uplne nahodou sa dozvedame od pasaziera, ze to dnes neleti, hladame personal, komunikujeme s nimi a potvrdzuju ze ano, dnes to nepoleti, ze zajtra cez Singapur. Tu ma skoro … ved som tam bol par hodin dozadu, co ste mi nepovedali, ze tam mozem rovno ostat, ach jaj. Este mala poznamka – pred nasim letom sa nam podarilo upgradnut let na Business class (moja iniciativa, lebo hned po pristani na Salamunoch sme mali naplanovany vylet na vodopad – rano, tak som chcel aspon pohodlny let). Toto sa ukazalo ako velmi dobry tah. Sme na letisku na Bali, let zruseny, nikto nic nevie poriadne, nikto nie je zodpovedny, ale davaju hotel priamo na letisku a dozvedam sa, ze 50% letov z Bali do Port Moresby je zrusenych. Na Salamuny sa lieta cez Papua Nova Guinea – mesto Port Moresby. Hovorime si fasa, dobre to zacina. No nic, isli sme spat okolo 23:00, let sme mali 7:20 rano, tak sme sa moc toho nenaspali. Pri checkine do Singapuru hovorim slecne, aby mi zacheckovala batozinu az na koncove miesto Honiara. Ona ze sa to neda, lebo v Singapure sme mali byt viac ako 12 hodin a system nedovoli. Hovorim, ja nemozem letiet, lebo cestujem s harpunou a Singapur a takisto Hong Kong to povazuju za strelnu zbran a treba mat vybavene dopredu povolenie (ktore je vybavit celkom problem), inac sa moze stat ze vas supnu do basy. No a to som nechcel – aj ked by som sa z toho asi vykecal, ale zazitky na internete su popisane, ze to trva priliz dlho, sice som mal cas, ale az taky kaskader zasa nie som, hlavne ked o tom viem, ze je to dost velky problem 🙂
Takze spat do hotela, spanie az 1 hodinu, o 12:00 dalsi let a nedostali sme Business Class…aj tak tam ziadna v podstate nebola, ale ide o princip. V Singapure cez transit ideme do Port Moresby s Business class, to sme si celkom uzili, ale uz fakt unaveny v Port Morseby ziadame aspon Lounge, tam komunikacia o nicom, nedostali sme sa tam. Letime do Honiary o den neskor ako sme mali, cize vylet na vodopad zruseny, booknute ubytko zrusene, ledva chytime naplanovany let na ostrov Isabelle. Tu sa este pozastavim, aby ste si mohli urobit obraz o Salamunoch ale predtym este napisem ako to cele vzniklo.

Jedneho dna mi Boris pise, Brano, neides na Salamuny ? A ja ze hej, podme. No tak sme sli – preco prave tam – no lebo su to Salamuny, ostrovy kde som vzdy chcel ist a vidiet aj tuto cast sveta, este vychodnejsie ako Papua Nove Guinea a maju hlavne aj cool meno, no nie ? Okrem toho su tam ryby, pekne more a ostrovy…ved podme.

Sme spat v Honiare na letisku, vidime ze ledva stihame booknuty let na dalsi ostrov, velmi rychlo vybavujeme lokalne sim karty, ktora funguje Borisovi ale mne nie, riesim to, hladame bankomat…a privitanie je take, ze v hlavnom meste Salamunovych ostrovoch na medzinarodnom letisku nie je bankomat. Fasa 🙂 ze treba zaplatit 100 Solomon Dollars na taxi a doveze k ATM. Tu sme absolutne nestihali, takze Boris nastastie mal nejaky cash co zamenil a isli sme s letiskovymi vozikmi cez rozdrbanu cestu s rampou na domestic departures, kde uz stretavame Solomona s ktorym sme komunikovali predtym. Boris vybral Isabelle ostrov, aby tam nebolo vela turistov…no to sa mu podarilo na 100%, boli sme tam uplne sami. O to lepsie 🙂 Nasadame do maleho lietadla, letime, ja uz odpadavam od unavy, pristavame na travniku, tam uz cakaju domaci s lodickou, ja este v teniskach, molo tam nie je…vyrazame na „rezort – home stay“, privitaju nas 3 domace, davaju vence okolo krkov, vyberam si domcek nad koralovym utesom, zaspavam…tuto cast zhrniem tak, ze – varili tam super, Boris na jeho nestastie a moje stastie nekonzumuje homare a kraby, tak kazda vecera pre mna ma cenu asi 100 EUR v Europe (fakt neviem co tam stoji cely lobster, alebo kilovy krab, ale to je jedno, ide o to ze to bolo cerstve uplne). Varili fakt dobre. Skusal som tam chytat aj ryby, ale moc som toho nechytil, pouzival som druhu harpunu, pozmenenu na roller system, a to som este nevedel ze…: som v 12 metroch, cakam 2 minuty na rybu, ryba ktoru chcem – giant trevally – konecne prichadza, ja stlacam spust a…no a do riti, harpuna je zablokovana – safety lock. Hovorim si, manipulovali mi s nou domaci a nechtiac to zaistili. Pokym som ju odistil, ryba bola prec a nic som nechytil. Smolka. Neskor som zistil, ze to zaistujem ja, ked ju nabijam, cize musel som vzdy kontrolovat ci je pripravena na strelbu, stalo sa mi to este 2-3 krat a toto bola oblast, ze pocas rybacky som maximalne 1-2 krat videl rybu co som chcel.

Spravili sme si vylet na okolite ostrovy, celkovo na tomto mieste nie su pripraveny na turistov, respektive to nevedia robit. Mam na mysli to, ze ideme na celodenny vylet a nemyslia ze treba zobrat vodu a podobne. Pocas cesty skakali delfiny okolo nas, chceli sme ich pozriet, ale nedarilo sa, hovorim podme chytat, vysadili ma na uplnom zlom mieste, nasi sprievodcovia neboli rybari…no nic, nabuduce. Dalsi vylet sme mali do dediny, kde je zaujmavy kostol (boli sme aj na omsi – ludia na Salamunoch su krestania, resp. katolici, vysoko veriaci), a lokalna skola. Ludia vyzeraju ako aborignci (praobivatelia australie), maju ciernu pokozku a stale chrumu betelove orechy – aj na recepcii v hoteli, predajcovia v supermarketoch, na prepazke v banke v hlavnom meste, cize usta maju cele cervene (toto robia namiesto pitia alkoholu, respektive fajcenia travy – zevraj sa im pri tom dobre rozpravaju pribehy). Este taka zaujmavost, relativne vela z ludi maju BLOND vlasy. Predstavte si Jacksona, ked bol este cierny, velke kucery a s blond vlasmi.

Dalsi vylet bol tiez dobry, isli sme teda uz chytat ryby naostro, podarila sa mi chytit makrela, spravili sme si sushi a upiekli na kamenoch. Ocakaval som viac ryb, ale co uz.

Z Isabelle ostrova sme leteli spat do Honiara, kde sme chceli letiet na turisticky (hahaha) ostrov Gizo. Checknute batoziny, cakame na gate, vychadzam von sa nadychat vzduchu, kapitan lietadla mi hovori – dnes nepoletime. Nieco opravovali na zadnej casti lietadla a ze to uz nedaju dnes dokopy. Riesime co dalej – a dochadzame k zaveru ze nepoletime nahradnym letom ktory ide na dalsi den o 7:30 rano, ale zobereme ten poobedny a medzitym skusime dat Teniara vodopady. Boris zistil podrobnosti ohladom vodopadu, volame tipkovi co blizko nich ma ubytovanie, ze ci sa da zorganizovat vylet – ano da sa a uz sme sa dohodli ze pre nas dojde. Sedime na letisku, typek vola, sorry, nemam u mna na ubytovani vodu, ostante v hlavnom meste a rano pre vas dojdem. Bookujeme hotel King Solomon, dojdeme tam, ukazujeme rezervaciu – recepcna – sorry, ale sme plni. Kracame do druheho hotela, tam miesto maju, prespavame a rano uz nas caka panko s autom a ide sa na trip. Kecame po ceste, hovori ze ma 50 hektarov pody, tazia u neho drevo, vela Malajcov a Filipincov si chodi privyrobit. Pripravujeme sa na vylet, ide s nami sprievod, on bosy, my tenisky. Cesto sa to celkom slusne smyka, brodime rieku, necakane odbacame a po hodine sa pred nami zjavi neskutocne krasny vodopad. Samozrejme tam nikto nie je, ja sa snazim s dronom natocit jeho krasu, ale nevie chytit GPS signal, neda sa! Ideme sa okupat pod 60m vodopad, neskutocna energia, neskutocna krasa. Uzili sme si ho malo, len jednu hodinu a uz ideme spat, a hovorim si, idem aspon tocit ako ideme spat, kde samozrejme vyskusam zaletiet na vodopad a dari sa – mam ho natoceny aj odfoteny. Cestou spat do kopca dychcim, kompletne spoteny, do ust komare, ale dali sme to a spokojny ideme na letisko a nasadame do maleho lietadla smer Gizo.

Na Gize sa ubytuvavame do maleho guesthousu, ideme sa najest, dozvedame sa ze majitel restauracie PT 109 prave umrel, takze zostava na vyber Waterfront alebo Gizo hotel. Mali v ten den akurat miestne volby, alkohol akoze nepredavaju…ale nam dali. Planujeme co s dalsimi dnami, kedze prichadzame na to, ze Gizo je podobne „turisticke“ ako Isabelle, cize tam nic dokopy nie je 🙂 Mame v plane 6 dni ostat, podniknut nejake vylety. Pytame sa okolo, na cenu vyletov, ale zachrana prichadza v diving shope, kde uz organizujeme vylety a presun do ubytka na sever ostrova, kde sme sa chceli dostat.

S potapacskou lodou ideme na vylet na okolne ostrovy, natacam s dronom, skacem do vody, chytam ryby. Tu by som mal mozno trosku popisat, ako to teda bolo co sa tyka ryb. Otvorene povedane, ocakaval som toho viac, ledva som videl nejake GT, boli tam nejake tuniaky. Hlavne tam bola vela – fakt vela – zralokov. Keby som strielal zraloky, tak ich mame dost. Jeden pribeh za vsetky – chytam v mori ryby, chytim prvu rybku, druhu, tretiu…samozrejme zraloky okolo mna. Potom citim na harpune ako sa mi napina lano, toto uz som zazil na Malych divoch, pritahujem zavesene ryby na plavaku a hajzel zralok mi polovicu ryby odkusol. Presne viem ktory. Chytam dalej, uz sa vraciam, vzdy ked spustim ryby z oci, tak z tej jednej – samozrejme najvacsej – kusok ubudne. Potom som uz chytal tak, ze som mal vizualny kontakt s rybami, ale aj tak mi ostala len hlava z tej jednej. Chytam este dalsiu a idem na lod. Na Malych divoch mi ostali len rybie hlavy…spat k vyletu – dozvedame sa za PT 109 bola torepdova lod, na ktorej sluzil ako kapitan John F. Kennedy, byvaly americky prezident pocas druhej svetovej vojny. Lod zostrelili a Kennedy zachranil posadku. Stroskotali na teraz uz po nom pomenovanom Kennedyho ostrove, kde su zbytky lode a lietadla. Odporucam precitat cely pribeh – https://en.wikipedia.org/wiki/Motor_Torpedo_Boat_PT-109 – ako ich domaci Solomonci zachranili a ako ich Kennedy pozval do USA a ako sa tam nedostali…na Kennedyho ostrove nam lokalnym stylom pripravili rybu, spravi sa ohen, na to sa daju kamene, potom sa nazbieraju listy a do nich sa zabali ryba a pece sa. Tak sme sa najedli, par ryb som strelil – grouper a modru trevally.

V Gize sme si oddychli, presuvame sa lodkou do Mundy, kde nam uz zacina dalsie dobrodruzstvo – isli sme na tyzden na lod, kde sme kazdy den potapali. Lod sa volala PNG master, kazdy den 3-4 ponory, varili tam bravurne, pribral som to, co som schudol za 3 tyzdne…vylet na lodi hodnotim super – video si mozete pozriet sami – ja som s tymi dlhymi plutvami „jesus“ 🙂

Este na zaver – s Air Niugini, ktora nam nezabezpecila business triedu sme si priebezne dopisovali, odporucam precitat posledny email, ktory som poslal asi 10 zamestnancom aeroliniek (snazil som sa aj managementu a majitelom) plus zopar kamaratom:

Hi all,

to recapitulation what happened me Branislav Gerzo and my friend Boris Biba and you (Air Niugini) and how it was solved, so we can close this issue and put on internet the true facts, for now sharing just with couple of friends:

– we booked the flight from Bali via Port Moresby to Honiara, where we paid and upgraded to Business class from Bali to Port Moresby
– on check in time in Bali we have been informed flight is cancelled and we have to travel to Singapore next day (I was flying from Dubai through Singapore to Bali to catch your flight same day)
– we have been provided with hotel on airport, where we checked in at 23:00, next flight was scheduled to 7:00 am next day, so we slept few hours
– on check in to Singapore my baggage with speargun can not be checked in into Honiara, because we supposed to stay in Singapore airport more than 12 hours
– we went back to hotel and slept for 1 hour to catch flight at 13:00 to Singapore. On this flight we didn’t have business class, because according Air Niugini policy it is ok: „As per Air Niugini business rules, PX Plus Upgrade is only offered on PX flights only. “ – here I see the biggest problem in the trip, I will put more comments on this later.
– there was not possible to catch somebody responsible to allow us to use at least Lounge in Port Moresby, so we was denied and super tired
– with more than 24 hours delay we arrived to Honiara
– overall communication on airports was miserable, no one was responsible, in the charge, they didn’t know any information and solutions.

To summarize this – I understand that flight can be cancelled, I found out that 50% of flights from Bali to Port Moresby are cancelled. But to solve this you must provide the service, for which customer paid, plus extra costs. We booked Business class from Bali to Port Moresby. We have been provided with business class just from Singapore to Port Moresby (but thats ok according your rules – I dont care about your rules, I care for what I paid and if I get it or don’t. I didn’t get it – plus arrived 24 hours later). After few mails, you did offer us Lounge in Port Moresby as solution, there is free seats for business class from Honiara to Port Moresby and I believe also to Hong Kong which we would accept as appropriate solution.

We had to cancel (and that cost us money) hotel which we booked in Honiara and trip to Teniara Waterfalls, plus we can not get any cash, because in Honiara International airport there is no ATM and we had another flight to catch to Isabelle island.

Overall I can say this is worst customer service provided ever and I am willing to share this info online, as digital nomad I will share this to travel blog posts, facebook, trip advisor, google reviews and airline reviews.

Please if you have anything to add, it will be published online with your reply so other potential customers can get idea before booking with you.

Thanks and wishing you good luck with this „attitude“. I am sure this experience will influence my (and I believe others too) decision to choose your airlines in future.

Unhappy customers Branislav Gerzo and Boris Biba

Po tomto nas okamzite upgradli do business class a bol to jeden z najlepsich letov, padli 3 flasticky vina 🙂

Celkovo hodnotim Salamunove ostrovy salamunsky: su krasne, maju potencial, maju sa co este ucit co sa tyka turizmu, ale su velmi drahe (doslova europske ceny).

Tymto sa moj blog konci, ako som spominal, na Phangane som dalsich 6 dni, potom idem do Dubaja, neskor Slovensko, potom sa tesim na vylet pri Galapagy – ideme s partickou OK Divers Bali na Kokosove ostrovy, pozriet kladivakov, do toho Costa rica.

Potom budem oddychovat. Dufam 😉

P.S.: Som na Slovensku, cestujem od 22.7.2018 do 10.8.2018 a potom odlietam na konci oktobra/zaciatku septembra spat do Thajska.

4 thoughts on “Vylet na Salamunove Ostrovy a mnoho ineho

  1. Marek says:

    Brano na tie dutiny pomoze sa pod vodou otocit hore nohamy a hlavou trochu naklanat do stran ….. po par minutach to zvycajne prejde …. ak nie treba cistit dutiny zo slanou vodou ( neti pot)

    Inak bolest najvacsia to poznam.

  2. potesi po rokoch clanok, mozno aj ja by som sa mal dokopat k niecomu, zrovna som tu tiez v NZ klimaticky utecenec z prahy z neznesitelneho bytu

  3. caf, no hej, bolo by na case asi. Aj ked to pisanie…nie je to to iste, co bolo rpedtym, vidis, dal som tu clanok a skoro ziaden komentar, asi to ludia uz ani necitaju.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *