Moj dobry kamarat z vysokej skoly Gabo, a jeho priatelka Nikol ziju pri Zurichu vo Svajciarsku. Boli na Koh Phangane, spolu sme poatapali na Borneu a dohodli sme sa, ze ich pojdeme pozriet. Tak sa aj stalo. Z Viedne sme leteli cez Fly Niki, respektive Air Berlin, Gabo nas bol vyzdvihnut na letisku a odviezol nas ku nim domov. Uz pri pohlade na krajinu ma clovek naozaj super pocit, vsetko je zelene, ciste, na poriadku, cim je Svajciarsko zname. Zvitali sme sa spolu s Nikol a pokecali sme o zivote. Nedaleko ich domu je pekna vyhliadka na okolitu krajinu, skoda, ze pocasie nam viacej neprialo a zacalo prsat. Neskor sme sli do Zurichu, treba ist vlakom asi 15 minut, len tak pre zaujmavost, listok tam stoji 10 CHF, spiatocny 20 CHF a celodenny 20 CHF, takze sa samozrejme oplati kupit celodenny. Svajciarsko je extremne drahe, oproti Thajsku sa to neda vobec zrovnavat, boli sme aj v restike (Dik za pozvanie!), jedla boli asi tak 20 nasobne drahsie ako v Thajsku. No co uz.  V Zurichu sme pobehali hlavne ulice a pamiatky, porobili nejake fotky, isli do potravin nakupit drobnosti, z coho Amp uvarila dobroty, neskor sme si aj grilovali, zapijali vineckom a este sme stihli zahraj aj badminton a aby som nezabudol aj klasicke Svajciarske jedlo.

Na dalsi den sme si dali vylet okolo jazera, na prilahly zamok, isli do Spanielskej restiky, konali sa aj sportove drevorubacske hry, co som videl predtym len v TV, bolo to naozaj zaujmave Dalsi den sme si vyhradili na vylet do hor. Tak to bol asi najkrajsi den, isli sme lanovkou hore, extremne stupanie za extremne peniaze. Hore sa este lyzovalo, bol to posledny den. Amp videla prvy krat sneh na horach – sneh videla aj predtym, v Thajsku maju umely. Sneh bol uz makky, pocasie nam tentokrat absolutne vyslo, vyhlad uzasny, horske masivy, plesa, jednoducho Svajciarska dokonalost. Cestou dole sme isli peso, zastavili sme sa aj na lokalnej syrovej farme, kde sme nakupili domace syry a maslo. Dakujeme za vsetko Gabo a Nikol!

Francuzko

Nechcel som stale lietat a vela som pocul o rychlovlaku TGV, tak som sa rozhodol, ze do Pariza, nasej dalsej destinacie pojdeme tymto sposobom. Cez internet som vsetko poriesil, vytlacil potvrdenie o objednavke (co nebol cestovny listok, ale to som zistil az vo vlaku, ale nebol ziaden problem), sadli sme na vlak a cesta ubehla strasne rychlo. Este som zabudol napisat dolezitu vec, vo Svajciarsku som riesil ubytovanie cez CouchSurfing.com

Moji kamarati Couch Surfing trosku poznaju z rozpravania, pre tych, co nevedia o co ide, zjednodusene povedane ide o socialnu siet, kde sa zaregistrujete, mate profil a ponukate svoje “sluzby” zadarmo ostatnym turistom. Moze sa jednat o radu, stretnutie na kavu a ceresnicka na torte je ponuknut ubytovanie. Ja som bol aktivny clen na CS, u mna na Phangane na dome prespalo uz dost vela ludi, tak som si povedal, ze teraz je cas “zozat” urodu, kedze moj profil na CS je plny dobrych referencii.

Po prichode do Francuzka som sa skoro citil ako doma – v Androide nahrata aplikacia Parizske metro, mali sme potvrdene ubytovanie na poslednu chvilu, len na jednu noc u jedneho francuzskeho typka. Prisli sme, zvitali sme sa, hned sme aj odisli, ze pojdeme nakupit nejake Thajske potraviny. Pouzival som navigacny system Sygic, ktory je naozaj vyborny, avsak niekedy ukazuje na mape obchody, ktore uz neexistuju 10 rokov, takze sme sa pekne presli a nenasli, to co sme hladali.

Na dalsi den rano sme sa “checkoutli”, dali sme si batozinu do jedneho hotela, a isli preskumat Pariz. Kedze na vsetko sme mali strasne malo casu, Svajciarsko 4 dni, Francuzko 4 dni a Barcelona tiez 4 dni (alebo tak okolo:), tak sme museli pohnut zadkom…alebo ani nie – videl som, ze v Parizi premava turisticky autobus, kde si clovek sadne, dostane mapu, existuju tam 4 rozne trasy a moze sa vyvazat od rana do vecera. Tak to sa mi pacilo – ist vsade, kde chcem, maju aj vyklad v ceskom jazyku, aj ked anglictina by stacila. Dvojdenny listok stal 32 Euro, tak preco nie. Isli sme na klasicke pamiatky ako Notre Dame, Louvre, Vitazny obluk, francuzke bulvary, luxemburske zahrady a dalsich asi 20 veci plus samozrejme Eifelovka – je naozaj krasna. Zabavne bolo ako policajti pod Eifelovkou nahanaju cernochov, ktori nelegalne predavaju suveniry a gambluju na ulici.

Stala sa nam neskutocna prihoda, normalne si citam wikitravel o cestovani, avsak nestihol som ho cely docitat. V roznych mestach su rozne scamy a jeden sa nam stal, aj ked sme najprv nevedeli o co ide. V kratkosti – pocas prechadzky v meste som nasiel prsten, ktory bol polozeny na stlpiku, pozrel som ci nikomu nepatri, tak som ho zobral. Uz sme sa tesili, ako ho spenazime a spekulovali sme, ako je mozne, ze tam bol. Na dalsi den, sme isli do muzea, kde som si chcel pozriet Monu Lizu. Zrazu pribehla jedna baba, ze hen, stratili ste prsten. Amp sa pytam, ze ci ma ten prsten zo vcera. V rychlosti ho nevedela najst, bol presne taky isty, ako sme nasli vcera, takze – ano, stratili sme ho. Babenka si vypytala nieco na jest, dal som jej asi 4.50 Eura. Samozrejme sa mi to od zaciatku nezdalo, tak Amp hovorim, nech poriadne pozrie tasku a samozrejme nasla aj povodny prsten. No, babenka uz bola prec a fintila dalsich ludi. Nechali sme sa nachytat, ale naozaj to bola zhoda nahod, ze sme taky isty prsten nasli den predtym…aspon sme sa pobavili, co ludia nevymyslia.

Dalsie dni ubehli ako voda, prestahovali sme sa este k Hromimu zo Slovenska, poukazoval nam nejake zaujmavosti, mna zaujalo hlavne co robi a kde robi, Amp nieco navarila…A to uz bol nas odchod. Este nemozem zabudnut na to, ze sme leteli s Ryan Air do Barcelony, z Pariza. Z Parizkeho letiska Boulevard, ci ako sa tomu nadava, ktory je od Pariza vzdialeny asi 80 km. V kratkosti – nestihli sme autobus, ktory sme stihnut mali. Myslel som si, ze autobusy chodia kazdych 15 minut (to je tak, ked som riesil letiska pri Barcelone a Parizi), problem bol, ze na kazdy let maju presne autobusy, cize sme dosli na autobusovu stanicu, kde nam pani oznamila, ze nas bus uz isiel a jediny sposob ako stihnut lietadlo je zobrat taxik. Tak sme ho za 140 Eur zobrali. Taxi vysiel drahsie ako let pre dvoch. No aj to patri k cestovaniu a jednoducho mame v rodine riesit vsetko na poslednu chvilu…no a niekedy to nevyjde. A clovek sa uci cely zivot…a tak

Spanielsko

Po drahom presune do Spanielska sme sa ubytovali u mojich kamaratov z CS, Anna a Guru, ktori ziju v Barcelone. Naozaj mily parik, byvaju nedaleko centra, maju krasny byt s terasou na streche, takze to bol luxus. Pobyt sme zobrali podobne ako v Parizi, zaplatili sme si bus, ktory isiel kade tade, takze sme pozreli vsetko dolezite – Olympijsky stadion, Gaudiho domy, Sagrada Familia – ktoru este stavaju a budu stavat asi dalsich 20 rokov, to je naozaj neskutocna stavba. Boli sme na Katalunskom namesti, kde sa konali demonstracie proti systemu, ludia spali kade tade, aj na stromoch, doniesli si vlastne zachody, namestie upratovali, neviem ci ste citali o tychto pokojnych demostraciach, na internete sa da najst toho dost. Musim si napisat do TODO zoznamu, aby som sem tam dal podobne videa na moj blog, mam taky pocit, ze mainstreamove media o tychto udalostiach informuju len velmi malo, alebo vobec a je pri tom dolezite vediet, co sa deje.

O 3 dni sme sa museli presunut do ineho apartmanu, tentokrat 3 minuty od hlavnej ulice, nasli sme super cloveka z CS. Musim vsak povedat, ze najst ubytovanie v tychto hlavnych metropolach ako Pariz a Barcelona nebolo vobec jednoduche, oslovil som dokopy asi 50 ludi…strasne vela ludi chodi do tychto miest, takze su vytazeni a treba si “rezervovat” ubytko strasne dlho dopredu. Podstatne a super je, ze pocas celeho vyletu po Europe sme neplatili ani raz za ubytovanie, takze usetrene peniaze sme mohli stravit inak – napriklad na spominane busy, ci jedlo, alebo muzea a ine zabavky. Jaj a na vino

Barcelona sa nam velmi pacila, urcite viac ako Pariz. Je to moderne mesto, Spanieli nie su tak namysleni ako Francuzi, pristupnejsi, otvorenejsi, uzivajuci zivota. Aj ked hodnotit krajinu na zaklade jedneho miesta je nezmysel.

Zaver

Som rad, ze som do danych miest isiel, ze som ich mohol ukazat aj Amp, nikdy predtym som nebol ani v Barcelone, Parizi, ci v Zurichu. Rozmyslal som este nad Bruselom, ci Amsterdamom spolu s Bruges, mozno niekedy nabuduce. Treba cestovat pokym sa da. A da sa to naozaj aj lacno, len treba vediet ako

Do cestovania!

Pred 5 tyzdnami som pristal vo Viedni. Zaujmavy pocit byt opat v Europe. Zima ako svina – a to sa zevraj uz oteplilo. No mne ta zima nejako nesedi, ja radsej to leto a vodu Doniesol som rodinke co treba – to znamnea nejake veci na varenie, zvitali sme sa, robili sme neskutocne dobre ochutnavky piv v pivnicke a jedol som same dobroty, co som po cely rok nemal.

Tentokrat som sa rozhodol nespravit ziadnu velku stretavku mojich kamaratov a kamaratiek, pretoze posledne, ked som ju robil, tak som vlastne na nikoho nemal cas a nedalo sa pokecat, tak, ako ked sa stretneme povedzme styria pri pivku. Takze moj program bol velmi jednoduchy – cez den spravit nejake stretnutia s kamosmi, vecer pivo. Na film ani nevysiel casaha, predsa len, bol som po roku v kine – na Avatar 3d v Auparku, pacil sa mi, pojdem este raz, ak budem mat moznost do Imaxu.

Cas neskutocne uletel, spravil som si 4 dnovy vylet do Prahy, kde som postretaval dalsich kamosov a kamosku, vsetko prebehlo v poriadku, Praha ma svoje caro, nie ako Bratislava. Napriklad som sa rozhodol v Bratislave kupit nejake Slovenske suveniry (pretoze chcem cestovat vela, tak nech nieco po mne ostane – vela krat sa mi stane, ze stretnem super ludi a nemam im co dat), tak chcem spravit reklamu trosku Slovensku. Idem do Bratislavskej BIS na Primacionalnom namesti, cela BIS je zmenena, na prvy pohlad to vyzera, ze tam nic take uz nepredavaju. Pridem blizsie, mali tam malu vystavku, ponuka velmi mala (minuly rok tam mali ovela vacsi vyber), ceny samozrejme nehorazne – preco sa nenajde trosku penazi na propagovanie Slovenska tymto sposobom, preco sa to nepredava za naklady? Nakoniec som skoncil v obchode pri Irish Pube, tam mali ovela vacsi vyber, ale ceny boli podobne

Na Slovensku som teda povybavoval co bolo treba, co sa tyka papierov, thajskych viz – ozaj – predlzili platnost bezplatnych viz, to znamena od 1.4.2010 do 31.3.2011 sa daju vybavit maximalne 3-vstupove s platnostou na 6 mesiacov Thajske viza. To je skvela sprava – skoda len, ze ma opat Thajsko taku “reklamu” v mediach, co sa deje v Bangkokunetreba sa bat, tie  demonstracie su drzane na jednej max. dvoch uliciach, clovek to ani nepociti (no mozno trosku je dlhsie v zacpe:)

Pocas posledneho tyzdna sme sa vybrali na lyzovacku (ja na snowboardovacku) do Francuzkych alp na niekolko rokov overene miesto – Val Thorens, ktore ponuka asi tie najlepsie zjazdovky, urcite je ich najviac – je tam okolo 150 lanoviek, a niekolko tisic kilometrov zjazdoviekje to fakt velke, su to 3 udolia, boli sme lyzovat aj v roznych inych velkych strediskach v Rakusku, v Taliansku a vo Svajciarsku, ale s tym sa naozaj neda nic porovnat. Ubytko sme klasicky vybavili cez internet, mali sme jedno miesto volne, skoda, ze sa nikto nepridal – isiel som ja, brat a otec. Po prijazde sme mali trosku zaludocne problemy, takze prvy den sme nejazdili, avsak ostatne dni sme nezahalali a isli sme kazde rano na svah. Zobral som aj moju klasicku zostavu (teda takmerlebo moj maly fotak mi “odchadza”, tak sme zobrali bratov o nizsiu triedu fotak – Canon IXUS 850IS – objektiv to ma ale presne taky isty, akurat to je 7MPix), kamerku Sanyo Xacti HD2000 a “adrenalinovu” kameru Go PRO HD. Natocil som vela vela materialu, postrihal a vysledok mozete najst na webe.
Lyzovacku hodnotim velmi pozitivne, nabuduce si vsak musime lepsie pozriet cestu (je to 1300 km, isli sme autom, striedal sa otec s bratom, vacsinou su dialnice, takze sa to da za 13-14 hodin spravit). Mali sme krasne pocasie, jedine na co by som poukazal su ceny, ktore su o nieco vyssie ako na Slovensku – ale zato kvalita je vyborna, pili sme nejake rzove vinka na svahu, jedna 0.7l za 20 EUR, pivo cca 8 EUR, pripojenie z izby na internet 1 hodina 5 EUR (rozne programy – toto je extrem), denny listok asi 40 EUR – plati na vsetky 3 udolia, ked sme chceli prejst z naseho udolia do najodlahlejsej casti, tak sme potrebovali cely den, treba prestriedat asi 10 lanoviek
Tieto hory sa nedaju opisat slovami, jednoducho, kto nezazil, to nikdy nepochopi nakoniec tak ako so vsetkymkomplet (doprava, ubytovanie, pernamentky) “zajazd” vysiel na osobu na cca 600 EUR (keby sme boli styria, bolo by to este o nieco lacnejsie)

Slovensko som si vychutnal plnymi duskami, velmi rad som stretol rodinu a kamaratov a kamaratky, byvalych kolegovsamozrejme som nestretol vsetkych, co som chcel stretnut, snad nabuduce!

Momentalne mam plany ist do Kuala Lumpur, tam ostat 1, ci 2 noci u mojej kamosky Katky a potom si ist oddychnut na Perhentian Islands – mali by to byt krasne ostrovy na severo-vychodnej strane Malajzie, uz sa tesim na potapanie a na dalsie videjka a fotky, s ktorymi sa samozrejme velmi rad podelim. Okolo 4.4. by som mal byt spat na Phangane, 13.4. mame thajsky novy rok Songkran (tak to bude opat velmi narocny den), strasne sa tesim na potapanie medzi Phanganom a Koh Tao – Sail Rock, okolo aprila tam je najkrajsie potapanie a minule sme videli 6 metroveho velrybieho zraloka – tak teraz ho uz poriadne natocim – potom okolo 15.4. pojdem na Juhozapadnu stranu Thajska na ostrov Koh Lipe, kde pobudnem zopar dni a potom hura potapat z lode, asi 5 dnovy vylet okolo zapadneho pobrezia Thajska. To su moje plany, uvidime ako sa to cele vyvinie, potom uz plany radsej nemam, lebo oni sa aj tak menia kazdou minutou

Do cestovania priatelia!

P.S.: Som v Kahire, cakam na lietadlo. Stala sa mi taka vec, co sa mi este nestala – idem cez kontrolu cez tranzit, nikto tam este nebol, okrem dvoch typkov, co kontroluju veci, zoscanuju mi prirucnu batozinu, zacali nieco hovorit, potom ukazali na kable, ze to nemozem mat, dal si ho na hrdlo, akoze to mozem pouzit ako zbran, ze by som s tym niekoho mohol zaskrtit. Hovorim, aky mate problem chlapci, teraz som priletel z Europy, cestujem vela a nikde to nie je problem. Hovoria, aby som im dal nejaky baksis, money, hovorim, ze nemam ziadne a nic im nedam, zbalil som si veci a sral som na nich a odisiel som. Same nove zazitky Na boarding gate sa mi stalo nieco podobne, ale to je uz iny pribeh…