Ahojte z Banda Aceh, cakam na lietadlo to Kuala Lumpur a ako to u mna byva zvykom, vytiahol som pocitac a pisem nieco na blog. Vyslo to tak-tak, ale o tom neskor.
S Alexom sme isli z Koh Phanganu cez Hat Yai do Penangu v Malajzii. Penang je hlavne znamy asi kvoli “Visa-runom” z Thajska. Po nasom prichode do Penangu sme zistili, ze lod do Indonezskeho medanu neide v nedelu, ale az v pondelok, tak sme jeden den zabili tym, ze sme isli pozriet nejake temple, vyskusali sme lokalnu MHD a jedlo, nakupili nejake suveniry. Celkom pohoda, mozem tam ist znova – a urcite ma aj okolnosti donutia ist.

V Medane nas zobral nejaky typek, taxikar, akoze na autobusovy stanicu, hladal trosku autobusy a nakoniec sme zastihli, nejaky lokalny smerom do Banda Aceh, odchadzali sme okolo 17.00, prisli sme do Banda Aceh o 5.00 rano, cize 12 hodin cesta v autobuse, nohy som si moc nemal kam dat, ale prezil som to, nakoniec to nebolo take zle. Cesta stala 120.000 Rupii (12 USD), cize co hodina, to 1USD V rannych hodinach nas vysadili na autobusovej stanici, dali sme 3 kavy za 8000 Rupii (0.8 USD), a uz nas niesli na slavnom Becaku (rozumej motorku so sajtkou) do pristavu smer na Pulau Weh.

Kedze sme tam boli pekne rano a mali sme kopec casu, dali sme dalsiu kavu, nejake ranajky, predtym este Jogu – Saso cvici jogu kazdy den, tak mi povedal nejake zaklady, velmi sa mi to paci. Mam taky pocit, ze ta hodina investovanou do cvicenia sa zhodnoti niekolkonasobne vybornym pocitom bez unavy. Tak som s nim pocvicil, lokalni ludia mali celkom dobru show z toho

Po hodinovej ceste na Pulau Weh sme zobrali taxika, celkom draheho za 50.000 IDR (kazdy!) do Iboih – cast ostrova znama backpackermi a dobrym potapanim. Ubytovali sme sa v Yuliah Bungalows – uplne na konci pobrezia, dive shop bol na zaciatku, takze cesta po chodniku jednym smerom zabrala 10 minut – co nie je zle na peknu prechadzku. Za ubytko – rozumej velmi jednoduchy bungalow, vnutri iba dvojpostel, siet proti komarom a nejake policky, plus krasny vyhlad na more s hammockom (cize ziadna voda, alebo ventilator) – stal 60.000 na noc.

Hned po prichode sme sa zahlasili na potapanie, kedze Saso je potapacsky instruktor a objednal si 20 ponorov a mali sme svoje veci, tak pre neho cena bola 10 EUR za ponor a pre mna to bolo 12 EUR, co su uplne perfektne ceny – o to vacsia radost z potapania. Hned prvy den som sa svacol do vody, isiel som snorchlovat a freedivovat, snorchlovanie uzasne, freediving tiez super, dal som tusim 18 metrov.

Dalsich 5 dni sme stravili potapanim, ja som dal dokopy 11 ponorov – vcera to boli 4 – rano o 6.30, potom o 10:00, poobede o 14:00 a nakoniec nocny o 19.00. Potapanie je krasne, ak by sa dalo urcite by som ostal este dlhsie a pohral sa s mojimi kamerkami.

Prvy krat som skusil Sanyo Xacti HD 2000 s podvodnym puzdrom Epoque. Myslim, ze vysledok je viac nez uspokujuci, ono predsa len, clovek sa musi ucit ako to spravne natocit, nehovorim o tom, ze musi byt perfektny potapac. Pocas ponorov sme videli nejake raje, boli aj zraloky, velke, asi 1 metrove bumpheady, strasne vela moren a sem tam aj barakudy.

Cas na ostrovceku utiekol viac nez rychlo, denny program vyzeral asi tak, ze sme rano vstali (Saso vstal asi hodinu a pol predomnou, cvicil kazdy den poctivo jogu), o 9:30 sme uz boli na lodi na prvy ponor, ktory trval okolo 60-70 minut, boli sme v maximalnej hlbke 47.3 metra (divemaster mal v pazi, vacsinou dekompresne ponory…), o 14:00 bol dalsi ponor, medzitym sme si dali nejaky obet. Po 2. ponore sme vacsinou isli na internet a potom na veceru ku mame (family dinner za 25.000 IDR), kde bola naozaj rodinna atmosfera, stretli sme plno zaujmavych “typkov”.

Kedze som byval tak daleko od cesty, rozmyslal som, ako spravit, aby som nemusel vsetky veci na potapanie niest do bungalowa. Nastastie dnes rano bol “sunrise – dawn – ranny” ponor, takze diveshop otvorili uz o 6.30, taxik odchadzal o 6:45. Tak som si vsetky veci nechal tam aj s ruksakom, rano som to este prebaloval, zabaloval…no, vysledok je taky, ze ruksak bol vacsi ako niektori Indonezania (velmi vtipne bolo, ako mi ho taxikar niesol na Becak). Cesta z pristavu na letisko bola v pohode, dohodli sme sa na cenu 60.000 IDR (na to ze je to tak daleko, myslim, ze cena celkom ok, zacal na 150.000 IDR, srandista). Prisiel som na letisko, checkin…a vaha ukazala 25 KG! Mal som zakupenych 5 KG extra (za 30.000 IDR, pri objednavani letenky), tak si vypytali dalsich 45.000 IDR za kazde dalsie kilo, takze som doplacal 225.000 IDR (a to mam este maly ruksak, kde je odhadom 8 kg, takze som naozaj dost nabaleny, este ze to nechavam u Katky v Kuala Lumpur). Departure tax bola 100.000, takze teraz mam v penazenke 3.000 IDR, co je celkom dobre skore

V Kuala Lumpur i chcem kupit nejake tenisky do tej zimy, kam prave idem – Bratislava, chcel by som sa stretnut aj s Marekom a so Sasou, ktori su prave tam.

Tolko z mojich ciest, ked budem opustat Slovensko, tak opat nieco napisem.

Cestovaniu cest!

North Sulawesi, alebo Severne Sulawesi je severna cast ostrova Sulawesi, obyvatelia sa nazyvaju Minahasa, vacsina z nich su krestania napriek tomu, ze Indonezia je prevazne krajina Muslimov. Tato oblast je znama svojou kuchynou, vari sa tu velmi stiplavo a takisto ako v Thajsku, ludia sa tu velmi radi usmievaju, prihovaraju, su zvedavi a povacsine velmi mili.

Z letiska na Bali som letel cez Lion Air do Manada, stalo to do 100 USD, bolo to s jednym prestupom. Let bol pomerne fajn, az na to ze som bol dost chory, mal som teplotu a jeden ponor na Bali som zle vyrovnal tlak v jednom uchu, tak to ucho dost bolelo, hlavne ked sme pristavali – dokonca sa mi zapli potapacske hodiny, ukazovalo mi to 1m pod hladinou…V Manade som pristal 19.8. okolo 23.00, takze som sa pridal k dalsim turistom, podelili sme sa na taxik a isli hladat hotel, co bolo celkom narocne, pretoze vsetky boli obsadene, az nakoniec sa nam podarilo najst, kde bolo zopar izieb volnych – 15 USD na noc. V tomto hoteli som ostal 2 noci, pretoze som sa necitil na cestovanie. Na ostrove Bunaken, ktory je znamy hlavne kvoli potapaniu – zevraj ma jednu z najvacsej biodiverzity na svete, ma uz cakal byvaly spoluziak z vysokej skoly Gabo so svojou priatelkou Nikol. Ubytovanie som uz mal zabezpecene – noc 35 EUR v jednom naozaj peknom rezorte – Living Colors – tu si treba ubytko zarezervovat vacsinou tak 1-2 mesiace dopredu, naozaj su stale obsadeni. Gabo a Nikol chodili potapat, pokym som sa ja liecil – mal som priznaky chripky a este to nepodarene ucho. Siahol som po antibiotikach, na Bunakene sme ostali 4 dni.

Neskor sme sa presunuli na ostrov Lembeh, ktory je znamy tiez kvoli potapaniu – takzvanemu Muck diving, co znamena rozne male priserky vo vode. Musim povedat, ze nieco take som este nezazil a teda vobec nelutujem, ze sme sli na Lembeh, osobne si myslim, ze potapanie je tu zaujmavejsie ako na Bunakene. Dno na Lembehu sa vacsinou sklada z tmaveho piesku, clovek by si pomyslel, ze tu nic moc nezije, opak je vsak pravdou. Videli sme rozne zivocichy od klasickych lion fish, stone fish, angel a anemone fish, cez krasne frog fish, rozne kraby a krabiky, rozne druhy nudibranch a seaslug, samozrejme pigmy seahorse a dalsie priserky, ktore netusim ako sa volaju…
Ubytko sme mali objednane cez Nad Lembeh, noc stala 35 USD, 1 ponor 40 USD, pozicanie vybavy na jeden den 20 USD, mali aj rozne package, celkovo to bolo dost drahe. Gabo a Nikol odisli z Lembehu skorej, isli pozret do narodneho parku, dat si nejake kupele a podobne. Ja som este zopar noci ostal, potom som dal presun spat na Bunaken, kde som sice bol, ale nepotapal som

Na Bunakene som ostal v rezorte vedla Living Colors – kde som predtym byval, tento rezort sa volal Lorenzo, su to jednoduche chatky, noc stala 17 USD (vo vsetkych cenach co som tu pisal je zahrnute jedlo – ranajky, obed a vecera, ovocie a voda, caj, kava…), chodil som potapat s Living Colors. Potapanie na Bunakene by som zhodnotil tak, ze staci 3 dni a clovek pochopi…bol som aj na nedalekom vraku, aspon trosku rozdiel. Potapa sa takmer vzdy pri stene, ktora ide dole do obrovskej hlbky, nieco ako Sipadan, aj ked toto Sipadanu nesaha ani po kolena, aj ked si myslim, ze predpoklady na to, aby tu bolo top potapanie Bunaken ma. Z nejakeho dovodu som na Bunakene nevidel nic extra – OK, videli sme zopar zralokov, korytnaciek, muren a podobone, ale zralok sa ku nam ani nepriblizil, videli sme ho 10 sekund…mozno som uz narocny potapac, ale potapanie na Bali (samozrejme je to aj o stasti!) sa mi viac pacilo oproti Bunakenu, Lembeh, to je zas iny level Musim vsak uznat, ze snorchlovanie je nadherne, jedno z najlepsich, co som zazil. Clovek ma moznost vidiet makke a tvrde koraly a nespocetne mnozstvo ryb a rybyciek, naozaj vseliake druhy, pri snorchlovani sa naozaj ukazala biodiverzita. Cize toto je jedno z miest, kde je lepsie snorchlovanie ako potapanie…Po veceroch nam tu hrala kapela skladajuca sa z majitela ako bubenika, jeho zeny spevacky, znami hrali na gytare aj nejaki divemastri sa pripojili ku kapelke – takze bola celkom zabava. Stretol som tu opat zaujmavych ludi, pomenili sme kontakty…

Dnes, t.j. 1.9. idem spat do Manada, vecer o 20.00 mi ide lietadlo do Kuala Lumpur, tam mam 7 hodinovu prestavku a potom letim na Phuket, pozret kamaratku Ayu a Bee. Spat domov na Koh Phangan sa vraciam 5.9., po fullmoon party, ktora sa kona 4.9. Musim povedat, ze sa celkom tesim, opat byt tam, kde sa mi tak paci.

Plany do buducna, co sa tyka cestovania sa stale menia, avsak viem, ze urcite pojdem este tento rok na Filipiny, so Sasom, myslim, ze sa prida aj Baso, som naozaj velmi zvedavy na tuto krajinu. Znami, ktorych som stretol po mojich cestach mi odporucili opat Malajziu – jednak potapanie je tam lacnejsie a naozaj krasne, ostrov, ktory je na vychodnom pobrezi a nie az tak daleko od Koh Phanganu (predpokladam celkovo 12 hodin cesty lodami a autobusmi), vola sa Pedenstrian (musim si to overit) – takze tam by som chcel este ist. Neskor by sme chceli s Basom ist na motorkach okolo Thajska, mozno pozriet Laos, predsalen GPS uz mame a je to opat dobrodruzstvo. Dalsi rok, ak vsetko pojde podla planov chcem cestovat este viac, mam taky nazor, ze treba cestovat pokym sa da, mam taky pocit, ze o 2-3 roky to nebude uz mozne…

ahojte z Indonezie. Na Bali som bol takmer presne pred rokom, kde som oslavoval moju 30, takze si to celkom pamatam . Tentokrat som siel znova, musim povedat, ze to bol vylet velmi dobry, vylet sa mi blizi ku koncu, takze to viem zhrnut. Zacnime ale pekne od zaciatku.

Z Kuala Lumpur som doletel do Denpassaru, teda na Bali. S Davidom (kamsom z treningu) som sa dohodol, ze mi zabezpeci nejake ubytko, pretoze bol akurat v Kute. Poslal mi SMS, ze mam ist tam a tam, dosiel som s dalsimi backpackermi – v lietadle som sa zoznamil s jednou z Nemecka, ktora si zlomila klucovu kost na Koh Samui na motorke…Prisiel som do daneho hotela, tam ma cakal odkaz, ze mam izbu v inom, ze su plni. Po niekolkych minutach som nasiel druhy hotel, izba bola iba za 70.000 Rupii (100.000 rupii je 10 USD a to je priblizne 300 bht, takze som mal izbu za 210 bht). S Davidom sme sa uvitali v Piggys bare, dali sme Aussie burger. David je velky cestovatel a hlavne blazon Okrem ineho 80 krat skakal z lietadla freefall, chce sa venovat basejumpingu, dost dlho sa venuje surfovaniu, par krat bojoval u nas na Phangane v Muay Thai, robil aj Kite Boarding, snowboarding, potapa, dal mi zaklady z freedivingu…proste sa venuje takymto sportom, kde je aspon trosku adrenalinu Samozrejme z toho som mal radost aj ja, porozpraval mi co a ako, kupil si dosku, prenajal som motorku a na dalsi den sme vyrazili na Padang Padang, ostali sme v Surferskej zatoke Bingin, blizko Dremlands. Bohuzial to nie je nic pre mna – zaciatocnika – vlny su tam velke a nebezpecne. Priamo na plazi sme mali ubytko za 100.000 Rupiah, boli to take jednoduche izby pod jednou strechou, vyslovenie na prespatie, spolocna sprcha a zachod. Prostredie je tam ozaj krasne, podarilo sa mu kupit vyborny surf za dobru cenu, takze jeho povodny som pouzival ja. Skoro som sa aj postavil…Ono preda je lepsie naucit sa najprv chodit a az potom behat. Zda sa mi, ze naozaj najlepsia plaz na ucenie je ta v Kute, akurat ja Kutu neznasam. Kuta je centrum pre turistov, cesty su tam absolutne prepchate a ked sa tam raz ocitnete, tak pochopite preco. Same motorky, auta, hluk, to mesto to uz nezvlada. Na plazi je relativny pokoj, ale mne sa ten humbuk okolo toho nepaci. Takze moje prve dni som prezil v spolocnosti Davida, chodili sme surfovat, ja som si uzil aspon vlny, nic sa mi nastastie nestalo, je to poriadne poriadne nebezpecne. Surfovanie vyzera pritom tak lahko, ale nie je to vobec jednoduche…ked som pozeral na tych naozaz dobrych surferov, ako vyslovenie sedia vo vode a nic to s nimi nerobi, ja som mal co robit, aby som sa udrzal v sede na doske. A im ta doska z vody ani nevycnieva a len tak si tam sedia, kecaju a cakaju na tu pravu vlnu…zopar takych vln ma aj zobralo, je to pekna pracka, ked ste vnutri vo vlne…prezil som

5.8. prisiel Baso, tak som sa vratil do Kuty, na mojej motorke nefungovalo svetlo (fungovalo, akurat ho bolo treba zapnut!), a tahala velmi zle, tak som ju chcel vymenit…Basa som teda vyzdvihol, pozical si motorku a isli sme tam, kde sme byvali – Bingin. Potom som samozrejme viac casu travil s Basom, isli sme napriklad na vodne sporty…dolezita vec – na motorke som mal zavesene GPS, ktore nam neskutocne pomohlo, kazdemu akcnejsiemu cloveku, co chce cestovat to odporucam, tu na Bali sa dost tazko bez GPS cestuje…da sa to, ale GPS usetri kopu casu. Ako sme isli na motorkach zrazu si nas stopli dvaja policajti, isli sme na take miesto, aby nas nebolo dobre vidno, mali sme zapnute svetla na motorke cez den, co sa zevraj v Indonezii nesmie (podla mna hlupost…), skontrolovali nam vodicaky a tu zacal problem. Baso aj ja mame medzinarocne vodicaky, pretoze vieme, ze ich treba mat. Problem bol ale v mojom vodicaku, ze tam nemam zaskrtnute aj A (motorky), hajzlici policajti aj to skontrolovali, usmievavi hovorili, ze pokuta a tak dalej. Samozrejme im to vsetko ide do vrecka, vypytali 300.000 rupiah, co je neskutocne vela (skoro 1000 bht, ale tak pytavaju), ja som im nechcel dat nic, oni ze bud im dam, alebo ideme na court…tak som im dal 200.000 s tym ze mi Baso este pozical (akoze), a hned sa podelili s tym ze jeden policajt este bol taky ochotny ze nas odprevadil k jeho kamaratom na vodne sporty (provizia…). Nebol to moc prijemny zazitok na zaciatok, pytal som sa ho, ci je mozne, ci sa mi to nestane opat, ze ma nejaky policajt stopne a dostanem opat pokutu, hovoril ze ne, podpisal sa cez to A, ze takto to je ok. Nabuduce im dam tak 50.000 RPH, alebo pojdem s nimi na policiu…fakt zle, korupcia najvacsia, takto sa zivia na turistoch, niekolko ludi neskor ma potom upozornovalo (aj indonezania), ze im nic nemame davat, ze su to bastardi, co aj su. Mam sice aj indonezsky vodicak (za 300.000), co som si robil minuly rok, ale ten plati len jeden mesiac, fasa, ze ?

Vodne sporty stali za to, isli sme spolu na Flyingfish, kedze tam treba minimalne dvoch, ja som to uz skusil, ale ved zopakujem si…neleteli sme moc vysoko, pretoze sme boli dost tazki (2x100kg:), potom si Baso skusil este parasailing, trosku zatancoval v technorukaviciach Isli sme pozriet Nusa Dua – drahe rezorty, kde boli bombove utoky v roku 2002, Westin resort bol taky velky, ze sme sa v nom stratili…neskor sme isli este pozriet Uluwatu temple. V podstate stale nic nove pre mna…neskor sme si zbalili ruksaky, isli sme spat do Kuty, ja som vymenil motorku za sice mensiu, ale uplne novu (115 km nabehane, Honda Vario), 40.000 Rupiah na den (120 bht), zastavili sme sa klasicky v Piggys bare, pretoze bol Bintang o clock Neda sa mi nespomenut, ked sme sli na plaz v Kute, ze som stretol Egga – chalaniska co tam bol aj minuly rok a predaval pivecko, kde som sa zoznamil s Evou a jeho “sestrou”, a mal som moju oslavu narodiek v jeho bare. Tak sme pokecali…S Basom sme sa rozhodli ze pojdeme do Sanuru, co mestecko, kde sa sustredia hlavne expati (cudzinci dlho zijuci v danej krajine), nasli sme slusny hotel za 200.000 Rupiah – klima, tepla voda, ranajky, bazen, internet. Dali sme zopar piveciek, videl som, ze sa tam nacadza geocache, tak sme ju isli najst (bola to uz moja druha cache, prvu som hladal s Davidom v Kute, ktory nechapal o co ide:). Po chvilke sme ju nasli, ono vela cachiek je na Bali ukrytych tak, ze idete na dane miesto, najdite najblizsie bar, recepciu, opytate sa kde je “box, cache, treasure” a oni vam daju krabicu, takze je to trosku rozdiel…pre tych co nevedia co je Geocaching, odporucam google.

Na dalsi den, to bolo uz 8.8.2009 sme sli snorchlovat. Pytali sme sa kde je dobre ist, ono samozrejme ludia pomozu, odporucia tu je dobra area, ale nepovedia presne kde, pretoze chcu predat snorkelling trip. My sme ale trosku ini, mame svoje motorky, plutvy, masku a potapacske hodiny, takze si to riesime po svojom. Prisli sme na miesto, snorchlovanie bolo super, tolko roznych ryb…po ceste sme sa zastavili este v par temploch, cestou spat sme vyhladli, tak sme zabludili do nejakej dediny po ceste. Ale zabludili sme dobre – nasli sme krasnu restauraciu, teda velmi jednoduchu, jedna z vela restik, co je postavena priamo na plazi, plaz pozostava z cierneho piesku -  z vulkanickej cinnosti. Objednali sme ryby, boli naozaj vyborne a za 2 ryby, polievku, ryze, zeleninu s orieskami, sate (maso na palicke) a 2 velke bintangy nas vyslo az na neuveritelnych asi 100.000 rupiah (300 bht). Ono pivo je tu celkom “drahe”, velke vyjde okolo 20.000-25.000 rupiah, takze za samotne jedlo sme platili okolo 60.000 rupiah a tak dobre sme sa davno nenajedli. Este aj casnicka a kucharka v jednej osobe bola velmi zlata aj ked po anglicky toho moc nevedela Dalsia vec co ma napada je, ze na Bali je aj zima, teplota klesne vecer aj pod 20 stupnov, vo vyssich nadmorskych vyskach, nehovoriac… Preto sme si kupili dlhe veci a hned nam bolo teplejsie.

Na dalsi den sme sli potapat na Lembongan island. Boli to jedni z najkrajsich ponorov co som mal, hlavne preto, ze som prvy krat videl manty a najvacsie ryby mola mola (sunfish). Zo zaciatku to vyzeralo nic moc, isli sme cez malu spolocnost (v podstate oneman show), pripojili sme sa na nejaku lod, ale mali sme obrovske stastie, hlavne co sa tyka tych mola mola, videli sme ich 5, zatial co dalsia skupinka na nasej lodi nevidela ani jednu!

Na dalsi den sme isli do mestecka Ubud, kde som sice uz bol, ale vzdy sa tam rad vratim. Najprv sme mali problem najst ubytko, Bali a celkovo turisticke oblasti v Indonezii v mesiaci august su dost obsadene, je to high peak season, takze najviac turistov…ale nakoniec sme nasli Rahayu bungalows, za 200.000 a celkom slusne. Isli sme do monkey forestu, vecer sme sli na klasicky tanec – divadlo, na dalsi den sme sa vybrali hladat geocachku, ktora bola ukryta niekde pri ryzovych poliach. Nanestastie, ale ako sa ukazalo neskor, nastastie sme si vybrali zlu cestu, objavili sme neskutocne krasne ryzove polia a bio organicku restauraciu, kde si vsetko pestovali sami. Kupili sme si kokosovy orech od domaceho, tak sme trosku pokecali s pestovatelom ryze a dozvedeli sme sa plno zaujmavych veci. Zasli sme napriklad nad tym, ake je komplikovane ryzu dopestovat, nad ozajstnou dokonalostou zavlazovania ryzovych poli…k samotnej cachke sme isli na motorke

11.8. sme isli opat hladat cachku, nasli sme ju pekne skrytu v rezorte, zahrali sme si pingpong, to bol ako bonus. Potom sme si sli vybrat peniaze do bankomatu a objavil som vnutri v bankomate kreditnu kartu nejakej asi francuzky, si ju tam zabudla. Kedze chcem mat dobru karmu, tak kartu sme odovzdali do banky. Isli sme hadat dalsiu cache, ale bohuzial tuto sme nenasli. Neskor sme isli do obchodov s drevom, hned sme sa pytali kolko co stoji a taka manzelska postel z teakoveho dreva…no parada, uz to len dostat domov, ze ano Vecer sme sa sli najest do odporucenej Dewa Warung (restauracia), kde najdrahsie jedlo z ponuky stalo 15.000 (1.5 USD), jedlo bolo vyborne! Na dalsi den sme isli do Elephan Cave, co bolo trosku sklamanim, nic zaujmave sme nevideli. Maju tam budhu, ktory sa na budhu vobec nepodoba Po ceste sme dali nejake to jedlo a samozrejme dalsiu cache, ktora bola ukryta pri rieke v jednom peknom rezorte, ktory bol uplne prazdny, ale oplatilo sa ist. Cestou na Kintamano – vyhasnutu sopku s jazerom s uzasnym vyhladom, sme sa este zastavili po ceste v obchode so sarkanmi a domacou kavou, cokoloadou…spat sme isli na lokalny trh, kde ludia mali z nas celkom srandu, moc bielych tam nechodi – my sme nevideli ziadneho. Ked sme sa vecer vratili do Ubudu, cele mesto nemalo elektriku, nastastie funguju tam aj generatory, tak sme nasli taku drahsiu restiku, dali sme si nejake steaky a napocudovanie tam isiel aj internet. Po ceste spat sme este kupili zopar didgeredoo z teakoveho dreva, je to hudobny nastroj do ktoreho sa fuka.

13.8. sme sa rozhodli ist na lokalny trh pri Ubude, kde az tak vela turistov nechodi, ako na ten v centre Ubudu. Nakupili sme rozne veci, od obrazov, cez sosky, sarkanov a vsetko co sa nam pacilo. Poslali sme z lokalnej posty celkom 2 baliky, na poste boli neskutocne dobri ludia, normalne zatvaraju o 14.00, nas cakali do 16.00 a este priblizne pol hodinu sme balili veci do krabic, ktore nam oni pripravili! Poslali sme dokopy 38kg, v podstate vsetko co sme nakupili…napriklad sme isli na kavicku, tak nam zachutila, ze sme vykupili vsetku co mali Hned ako sme veci poslali sme sli do Tanah Lotu. Tanah Lot – najnavstevovanejsi chram na Bali, je to chram vytesany do skaly pri morskom pobrezi, naozaj uzasna pamiatka, ktoru sa oplati vydiet. Porobili sme par HDR fotiek, restauracie priamo tam su celkom drahe (vzdy pozerame cenu piva:), tak sme po ceste nasli naozaj dobru restiku, pokecali sme s domacimi – mlady parik. Na dalsi den sme sa presunuli na Lovina beach, cestou sme obdivovali ryzove terasy a samozrejme sme pozbierali cachky. Dalsi den sme isli pozriet vodopady, cestou sme zabludili niekam do dediny, kde teda turistov vobec nevideli, tak sme si spravili krasnu fotku na pamiatku. Riadili sme sa podla GPS, isli sme cestami a necestami na nejaky lokalny vodopad, kde moc turistov nechodi. Isli sme cez dediny kde vonku susia vanilku, klinceky a skoricu, krasne to vonalo. Ked sme sa stratili (ano, aj to je mozne s GPS, cesty vobec nesedeli), nas typek poslal spat na hlavnu, co bolo asi 15 km cez serpentiny spat…vodopad sme konecne nasli, porobili fotky, tie dalsie dva vodopady, co sme chceli dat v ten isty den sme museli presunut na dalsi den. Po ceste sme sa najedli v nejakom holandskom rezorte, poriadne zasitom. Vecer sme sa vratili a rozhodli sme sa preskumat nocny zivot v Lovine. Nebolo to zle, isli sme do zopar barov a diskotek, vratili sme sa o 4.00 rano Dalsi den sme brali pozvolna, okolo obeda sme vypadli na vodopady Git Git, kde sme nasli dalsiu cache. Po ceste na vodopady plno obchodov, deti otravovali a chceli predat celkom pekne retiazky na krk az za 1000 Rupiah, tak no nekup to (asi 2 SK!) – tak sme pokupili asi kazdy po 15 retiazok a potom sme ich rozdavali kade tade Na dalsi vodopad sme nesli, totiz mali sme ruksaky so sebou – stahovali sme sa na sever Bali – Pemuteran, tak sa nam ich nechcelo az tak vlacit. Po ceste sme pozreli nejake vyhlady, chramy a vecer sme dosli, ubytovali sme sa az v Gilimanuk, je to pristavne mesto na absolutnom severozapade Bali. Vecer sme si este vybavili potapanie na dalsi den, takze sme rano vstali a isli potapat na ostrov Menjagan. Potapanie nebolo nejake extra super, aj ked viditelnost bola pekna, ale nevideli sme nic extra specialne. Na dalsi den sme dali checkout, isli sme este freedivovat na poloostrov, cesta na motorkach bola naozaj celkom zaujmava. V ten den som sa uz necitil najlepsie, predpokladam, ze z potapania som prechladol…po freedive sme sa vybrali smerom na Tanah Lot, predsalen bolo uz 18.8. a lietadlo na North Sulawesi do Manada mi odlietalo 19.9…Po ceste sme nic normalne nenasli, tak sme skoncili az v Tanah Lot, kde sme sa konecne ubytovali a na dasi den sme isli opat do Tanah Lot – nakupovat Poobede sme dorazili do Kuty, vratili motorky (celkovo som na skutri za 2 tyzdne spravil 1200 km , najedli sa, Baso ma hodil na letisko a uz som letel za dalsimi dobrodruzstvami do severnej Indonezie – North Sulawesi. Ake zazitky som zazil tam, sa dozviete v dalsom clanku…

Ahojte, hlasim sa z ciest. Teda – uz som spat v Thajsku na Koh Phangane (presnejsie v Surathani – ale o tom hadam neskor). Skusim si spomenut co som robil, urcite mi nieco vypadne, ale mam tu pomocnika – fotak, takze podla fotiek aspon. Po tom, ako som napisal posledny clanok som siel surfovat – pozical som si dosku za 50.000 na 3 hodiny (sa mi to zda vela), podarilo sa mi zoparkrat postavit, isiel som aj 20 metrov, takze da sa povedat, ze som zaciatocnik a viem stat na surfe. Skusil som aj vacsie vlny, je to nebezpecne, treba zacinat na pekne bielych vlnkach, tie velke maju neskutocnu silu, clovek sa moze dost zranit.

29.6.2008 som mal 30 rokov, tak som sa rozhodol, ze to trosku oslavim, v Singapure na letisku som kupil 12 rocnu whisky Johnnie Walker Black Label Anniversary edition – malo to peknu flasku aj cenu, tak…zobral som flasku k Eggovi do baru, na plazi sme sa este dohodli ze mi objedna tortu. Mala ist aj Eva, samozrejme klasicky to odvolala na poslednu chvilu, ale nevadi…v bare som stretol jednu babu z plaze, len bola tak zotata, ze nevedela poriadne stat ani na nohach, hlavne ze sa zabavala Stretol som aj Marcusa – chalana z Nemecka a este jedneho z Holandska. Kedze mi Ivan v Singapure povedal ze Spanieli hraju velmi dobre, tak som mal chut sa stavit, ze Spanieli v tu noc vyhraju (hrali o 2.30 am s nemcami) – samozrejme Marcus suhlasil, tak sme sa dohodli na sume 200.000 rupii, co je 400 sk. Na oslave som sfukol sviecky – ventilatory mi poriadne pomohli, zahrali sme biliard, trosku potancovali, potom sme isli pozerat futbal…bolo to v Secret Garden, kde som pil zopar piveciek noc predtym – takze som vedel, ze majitel je Nemec – som sa s nim zoznamil, celkom v pohode sa chalanisko ma Krcma bola plna nemcov, ked dali Spanieli gol, tak ma isli pohladmi zabit – ale nastastie aj par Indonezanov, co tam sedeli fandili Spanielom. Avsak, musim uznat, ze Spanieli boli naozaj lepsi, nie som fanusik futbalu – toto bol prvy zapas a vlastne aj posledny, co som z Euro 2008 pozeral. Takze love som vyhral – trosku sa okunal mi ich dat, dost sme pili, ale nakoniec som ich mal v hrsti – takze som sa ich opytal, ze co ideme pit – oni ze nic, mali zlu naladu, teda hlavne marcus, a bolo 4.30 rano, takze boli asi dost unaveni. Kedze ja som odchadzal o 6.00 rano na Gili islands, tak som nemal v plane vobec spat. Este taka vec – na futbale som stretol Giulia, chalanisko z talianska, co trenoval na Koh Phangane so mnou a vedel som ze ide na Bali, tak ako ja…uplna nahoda. Kazdopadne bolo moc neskoro na hocijaku akciu, ja som sa nevzdaval, zobral som motobike taxi, nech ma zavedie kde je zivot. Niekde ma vyhodil, nieco tam zilo, ale o takej hodine…no ved to poznate Dal som jedneho Johnieho a isiel som poblahozelat Ivanovi, ze vyhrali (on je zo Spanielska…), tak som nasiel aj internet cafe, co ma sluchatka! Dost neskoro…vratil som sa do bungalowu, veci som mal zbalene, odvoz na mna na sekundu dosiel, takze tu noc som vobec nespal a isli sme do pristavu, lodou na Lombok, potom minivanom do pristavu, potom lodom na Gili islands.

Cesta na Gili Islands bola samozrejme narocna – moc som toho nenaspal, stretol som zopar zaujimavych ludi – backpackerov – oni na Gili uz boli, takze vedeli co a ako. Gili Islands su vlastne 3 ostrovy – Gili Meno, Gili Air a Gili Trawangan – najvacsi z nich, tam sme dosli, nasli ubytko pre dvoch za 130 sk. Ostrov je malicky, asi 1 km dlhy, na ostrove nie su ziadne motorky ani auta, takze ako taxik (transport, transport) sluzi zapriahnuty oslik. Este pekne je, ze ostrov ma len jednu ulicu Dosli sme tam okolo 19.00, dali nejake drinky – “barmani” – domaci, su tam stale pod vplyvom nejakych drog, furt tancovali, srandovali, bolo to celkom mile. Kedze som si spomenul, ze musim ist na Gili, tak mi koniec “dovolenky” vysiel dost blbo – 1 den cestovanie na Gili, 1 den na Gili – potapanie, 1 den spat na Bali – do Ubudu, 1 den v Ubude a vecer spat do Singapuru – nabuduce stravim ovela viacej casu na Gili, ten ostrov je rozpravkovy, rychlo sa meni, vela sa tam stavia, turisti tuto destinaciu objavili, takze…Kazdopadne je to tam este stale lacne a rozpravkovo krasne – vychod a zapad slnka je neskutocny…Prvu noc som mojich spoluputnikov opustil o nieco skorej – okolo polnoci, kedze som na druhy den chcel potapat.

Potapanie – jeden ponor stal 35 USD, co je dost lacne. Isli sme potapat, vystroj mi pozicali…Bol to moj prvy ponor po Open Water kurze na Koh Tao, takze mal som konecne trochu adrenalinu, zobral som aj fotak s podvodnym puzdrom…potapanie vyslo super, bol dost silny prud, takze sa tazko fotilo – ale nejake fotky celkom vysli si myslim. Na dalsi den som rano o 9.00 cestoval do Ubudu, je to krasne mestecko (bez mora) na Bali, zname hlavne kvoli roznym umeleckym veciam, ako obrazy, tance, sosky a rozne suveniry. Kazdopadne toto bolo dobre rozhodnutie, z bankomatu som vybral 3000 sk, nakupil som tasku plnu roznych darcekov a blbosticiek. Cestou na Ubud som sa zoznamil s dalsimi ludmi – z kanady, nasli sme uvytko za 140 sk aj s ranajkami, velmi pekne…Potom vecer som siel na letisko, lietadlo odlietalo o pol noci, o 2.30 sme pristali v Singapure. Malicky problem bol, ze zo Singapuru som nemal ZIADNE dalsie spoje, cize pristal som na letisku a zacal som riesit co dalej. Na nete (na letisku zadara) som pozrel na webe nejake autobusove spojenia, popytal som sa kam treba ist, dal som slofika, o 7.00 rano som vyrazil do mesta, kedze som Singapur poznal (uz sa tam citim skoro ako doma, metro maju fakt vymakane), vedel som kde a ako vystupit. Popytal som sa na autobusove spojenie do Hat Yai, prve autobysu – od tej istej spolocnosti ako som siel do Singapuru menovanej Very Nice prvy autobus odchadzal o 19.00. Pytal som sa aj inde, ale vsetky isli okolo toho casu, kvoli hraniciam…no co uz, budem musiet cakat 12 hodin…potom som si spomenul, ze som chcel ist do Science Centra – ktore som minule nestihol, takze som sa tam vybral. Nasiel som ho hned a musim povedat ze vobec neluytujem, ze som tam siel. Vstupne stal tusim15 SGD aj s 3d kinom. Je to centrum pre vsetky vekove kategorie, od deti, ale aj dospeli si tam najdu svoje, skoda ze nieco podobne na Slovensku neexistuje. Pozrel som si najnovsie technologie, ovladanie rukov, hologramy, mapy, spomalene filmy…no ved na fotkach pozriete, alebo na videach, kazdopadne boli tam veci z posledneho expa… o 19.00 som sa nalodil na autobus, cesta prebehla v pohode, v Hat Yai som kupil listok do Donsaku, zoznamil som sa s nejakymi ludmi z Koh Phanganu, prisiel som domov, cely rad…3 dni cestovat, ziadna sranda a este s tym nakupom

Nen uz cakala na mna, pomohla mi, privitali sme sa, dom bol v poriadku, poupratovali sme, na dalsi den – v nedelu sme isli snorchlovat, skoda, ze som zabudol pamatovu kartu do fotaku – ale aj tak viditelnost nebola az taka dobra. Po snorchlovani sme sli na plaz, zahrali sme trosku volejbal, chalani nas zavolali hrat futbal, Nen chcela ist moc hrat, tak sme hrali az…Nen lezi na zemi, slzy v ociach, zlomena noha. Isli sme hned do nemocnice, Tomas s Jamesom dosli s autom, nohu sme jej zafixovali do palmoveho listu – inac velmi dobra dlaha, v nemocnici jej spravili Rengen – operacia nutna. Hned v noci som s nou siel nocnou lodou do Surathani do velkej nemocnice, dnes ju operovali – dufam, ze to bude coskoro v pohode.

Cize – teraz som v Surathani, pisem z internet cafe, samozrejme tych zazitkov bolo ovela viacej, ale to by som sa nedopisal, pozrite fotky a…zatial dovidenia, ocakavam kamosa Davida zo Slovenska (chudak strateny na letisku:) – update – dnes sa mi ozval, ze je vsetko ok

Pomocky: Mapa Bali

Takze hlasim sa opat z Kuty. Neviem ani kde zacat, je tak toho vela, ze…a aj tak zabudnem na 100 veci.

Este par zaujmavosti, co ma napada – najprv, lebo zabudnem: benzin tu stoji 13 Sk – taxikari nadavaju, ze je moc drahy. Stoji tu tak malo preto, lebo maju vlastne naleziska ropy a nie je tu take danove zatazenie, s danou to tu je vseobecne dobre Vsetci sa na ulici pytaju odkial som, keby som povedal z marsu, tak povedia aha mars! Heh, hovorim ze Slovakia, vacsina ludi nevie, potom poviem Czechoslovakia – poznaju vacsinou kvoli futbalu (but you lose…). Ludia su tu ale vseobecne prijemni, v turistickych strediskach velmi dobre ovladaju anglictinu. Samotni Balinejci hovoria Balinejskym jazykom a Indonezskym a potom niektori aj po Anglicky Rozdiel medzi ich jazykmi je obrovsky, je to uplne iny jazyk, dokonca aj ine pismo maju… Co sa tyka vierovyznania vyse 93% su Hinduisti, cez 4% su Muslimovia. Hinduisti maju tak zlozite nabozenske procesy, ze sa to asi ucia cely zivot. Viac sa docitate (po Slovensky:) na stranke wikipedie: Hinduizmus

Po navsteve Tanah Lot som siel pozriet juh ostrova, do Nusa Dua a Uluwatu temple. Nusa Dua je plny rezertov, asi tam chodia turisti, ked si platia neskutocne drahe dovolenky na Bali – vela Cinanov, Rusov, Nemcov atd.. Bolo tam pekne, ale nic pre mna Vsade vela policie, 3x ma kontrolovali kym som sa dostal na plaz, Som porobil fotky aj s policiou…potom som siel dalej – nasiel som raj pre vodne sporty – za par korun sa dalo poriesit vsetko, od parasailingu, kiteboardingu, a vsetkeho co si viete predstavit aj co si neviete predstavit. Ja som skusil Parasailing – cln ma tahal a ja hore na padaku – nic moc to nebolo, kedze som uz skakal sam z lietadla – take pre baby, ale pravdupovediac som ani moc neocakaval. Isiel som aj na flyingfish, to je tiez pre baby – na clne su dvaja zakaznici, treti koriguje vietor a cln sa zdvihne do vzduchu – je to celkom nove zevraj – ale nic moc pre mna, ja by som kludne mohol robit toho co to koriguje…cenu som zjednal na 600 sk za obidvoje, typek s ktorym som to riesil ma fotil a dali sme sa do reci, jeho meno je Leo (prezyvka). Cez neho som kupil novy mobil – 900 sk, nejaka nokia trapna, ale lepsia nez co som mal od Tomasa – isli sme za jeho brachom (dobry kamos – vola sa Nana), on robi sprievodcu a rozhodol som sa ze by nebolo zle si dat vylet. Tak sme sa dohodli ze rano o 9.00 na druhy den vyrazame. S Leom som sa isiel este najest, isiel som k nemu domov pozriet ako byvaju obycajni Balinejci, pokecali sme o vsetkom moznom aj nemoznom, dali sme si Arak, bolo celkom veselo. Potom som siel do Uluwatu temple – je to jeden z najznamejsich chramov, ci ako to nazvat. Bohuzial, dosiel som dost neskoro, takze z chramu nemam skoro nic pofotene – chcel som vidiet ich narodny tanec- Kecak dance – bolo to uchvatne, nejake fotky, ale hlavne videa som porobil. Cesta spat bola uplne v pohode, vsetko som hned nasiel, co som bol velmi rad. Vecer som este vyrazil do mesta, na disko disko…

Na dalsi den som teda rano vstal, isli sme pozriet okruznu jazdu po ostrove, Leo, Nana a ja. Stalo ma to 900 Sk – lepsie ak ide vacsia skupina – sa to potom deli, Nana hovori dobre po anglicky, takze nebol problem sa dorozumiet – vsetko pekne vysvetloval, jeho robota ho bavi, takze kvalitu hodnotim nadpriemerne. Videl som neskutocne veci, keby som siel sam na motorke v zivote tie miesta nenajdem a 10x zabludim.

Na Bali existuju cele dediny, ktore sa specializuju na vyrobu niecoho – dedi sa to po rodinach. Takze sme boli v dedinke, kde vyrabaju klasicke Batiq oblecenie, samozrejme hned tam je aj obchod, kde si mozu turisti nieco kupit – tak ako spravny turista som kupoval Kosela, vsetko rucne robene – nejakych 700 sk, velmi sa mi teda pacila, neodolal som…mali tam vsetko mozne. Potom sme sli do dediny, kde vyrabaju sochy z kamena, je tam toho velmi vela, mozno 100 obchodov v dedine a to neprehanam, samozrejme skoro vsetci predavaju to iste, ale je to krasne a lacne. Sprievodca ma upozornil na poulicnych predavacov – ukazu turistovi nieco velmi pekne a ked sa zjednava cena, tak v taske, ktoru si kupite je uplne nieco ine. Mna chceli takto odrbat asi 3x, takze som mu za to vdacny. Ceny sa tu zjednavaju uplne vsade – ale je to kopec srandy, az na to, ze niekedy predavaci moc otravuju – nie je to moc prijemne – ale na druhej strane sa tu daju kupit fakt krasne veci za par korun.

Isli sme do dediny, ktora sa specializuje na vyrobu striebornych sperkov, takze opat nejaky sprievod, vsetko je vysvetlene a potom obchod. Kedze som uz dlho rozmyslal, ze si kupim na pravu ruku nejaku retaz, tak toto bola prava chvila, pozrel som si retiazky a jedna sa mi tak zapacila, ze som opat neodolal a kedze mam tych 30 rokov zajtra, tak som si kupil darcek (dakujem, dakujem:). Je to 92,5% striebro, 76 gramov, cena 8 tisic…ale hlavne ze je to z Bali, tak mam pamiatku na cely zivot dufam. Neskor sme sli este do obchodu so sarkanmi, na Bali je povinnost vypustit sarkana, videl som decka na chodniku niest takeho 10 metroveho, to asi desiati drzia, aby im neodletel, fuka tu stale vietor s rovnakou intenzitou – podmienky nemozu byt lepsie. Pozreli sme ryzove polia, ako pestuju a vyrabaju kavu, vulkan s jazerom atd atd, je toho strasne vela, ten den bol tak krasny…najhorsie bolo ked som bol v nejakom obchode a videl som nadherne veci – napriklad z dreva, len vacsinou co som chcel boli vacsie kusy a samozrejme problem je s dopravou…nejako to budem musiet poriesit. Toto bol ozaj krasny zazitok, vralo odporucam kazdemu kto sem dojde nech ide na podobny vylet. Boli sme v mestecku Ubud, kam sa asi prestahujem za 2 dni a ostanem tam 2 dni, takze odtial sa mozno ozvem.

Je toho vela a verte mi, ze radsej by som sa teraz surfoval, ale nastastie aj zajtra je den, takze surf na mna pocka Pozdravujem Slovensko!

Ahojte, hlasim sa z ciest – som zivy a zdravy. Takze kde zacat – zo Singapuru som zdrhol, metro maju vyborne, to sa musi nechat. Lietadlo mi letelo 6.20 rano, takze 4.20 som tam musel byt, metro premava len do 24.00, takze som siel o 23.00 na letisko – taxiky su predrazene v noci – nebudem ich podporovat hajzlikov – a este k tomu letisko je pekne daleko. Na letisko som dosiel v pohode, clovek sa celkovo v Singapure nestrati, vsetko je znacene. Na letisku klasika – zima ako hovado, neda sa tam spat, tak som sa nasral – tak som siel do vstupneho medzipriestoru, dal pod seba uterak a spal som – tam bolo teplo a este aj lepsie – nevadi ze som vyzeral ako bezdomovec – verim tomu, ze ti co spali na stolickach a triasli sa mi ticho zavideli. Vratili mi DPH, lietadlo do Bali bolo skoro prazdne, 2:30 hodiny letu a uz som pristal.

Bali – ostrov v Indonezii, velky 153 x 112 km – priblizne. Pristal som tu, vybral som nejake peniaze z bankomatu. Peniaze su tu dost sranda, maju tu Indonezske rupie, kurz je taky – aspon ja to tak ratam – ze 200 sk je 100.000 rupii (je to 95.354 podla xe.com). Takze kazdy kto tu pride je hned milionar – dobry pocit. Bankovky tu maju od 1.000 po 100.000 – mince tu nevidiet, takze tringelty (1.000 rupii – 2 sk) sa tu nechavaju srandovne Ok, doviezol som sa do Kuty – je to najturistickejsia oblast na Bali – uz cesta z letiska bola cudna, vsade po ceste bolo nieco – k tomu neskor. Chodil som a hladal som ubytko – vedel som z netu ze nieco je na Poppies Line – tak som siel tam, nieco som nasiel. Prve prekvapenie bolo, ze tu nie su chodniky ani cesty. Su tu chodnikocesty – jednoducho po chodnikoch chodia motorky – aspon v Popies Line, fakt sila. Cestou ma oslovilo asi 100 ludi, ci nechcem nieco kupit, par ma chytilo aj za ruku, jednej zenskej som neodolal (just visit my shop…), hned okolo mna 3 dievcata, jedna mi zacala cistit a lakovat nechty na ruke, druha mi dala privesok na ruku, tretia mi robila masaz…no full servis, takze som s jednou kecal co a ako a potom prislo na platenie. Povedal som im, ze som nic nechcel a ja ze to robia z dobrej vole Hlavne som im povedal ze byvam v Thajsku a viem ako to funguje, trosku som ich poucil, nechal som im 50.000 rupii a s usmevom odisiel (ze Japonska cena je 250.000 rupii pre kazdu zensku, srandistky velke:) Nasiel som ubytko za 130.000 rupii (260 sk), ma to bazen, tv, teplu vodu, vanu a postele pre troch ludi (manzelska a jedna samostatna). Isiel som hned pozriet mesto – hor sa na plaz. Hned som sa zoznamil s typkom – Egg – predava napoje, ale vlastni restiku, vecer je v restike, cez den na plazi. Vedla neho hned chalani – tak som zobral 2 hodinovy kurz surfovania za 100.000, celkom mi to slo, aj som sa postavil, samozrejme v TV to vyzera lahko a lepsie, ale chce to cvik. Tak som si splnil dalsi sen, som happy. S Eghom som pokecal o vselicom moznom, ludia tu zarabaju okolo 1.000.000 rupii, takze je to tu fakt dost lacne, ale niektori – hlavne velke cestovky ponukaju veci za USD…ale aj tak je to tu lacne. Plaz v Kute je obrovska, su tu take 2 metrove vlny, no nadhera. Pri Eggovi si sadaju rozni ludia, tak som s nimi pokecal, napriklad Australcania to tu maju na skok, tak sem chodia relaxovat. Sadla si tam aj Eva – indonezske dievca, pracovala v Hong Kongu – zhanala pracu pre Indonezanov, hovori po Cinsky, Indonezsky a Anglicky…, tak sme si dobre pokecali, mozno sa este stretneme – co by bolo fajn, lebo aj celkom pohladna je:) K Anglictine – v Kute hovori kazdy po Anglicky, isiel som aj mimo, tam je to horsie. Ludia su tu celkovo prijemni, snazia sa pomoct. Co sa tyka krasy dievcat, hodnotil by som ich dost vysoko, urcite lepsie ako v Singapure, ak dame 9/10 Thajkam (Slovensko samozrejme 10/10:), tak Indonezky 8/10 podla mna Musim nejake nafotit, aby ste aj vy zhodnotili. S Evou som siel na veceru, zobrali sme motobike taxi, byva nedaleko odo mna, kazdy spal u seba ale (pre podryvacov:) – problem bol ale najst cestu ku mne. Je tu Popies Line 1 a 2 – su to take ulicky klukovate, vsade je tu vela obchodov, ziadne zapamatatelne miesto poriadne tu nie je…tak sme asi pol hodinu hladali moje ubytko…

Ok, to bol vcerajsok – dnes zacal nasledovne – kedze tu treba medzinarodny vodicak – a ja som si ho samozrejme zabudol vybavit – tak som si siel spravit Indonezsky docasny vodicak. Respektive – spytal som sa domaceho ze co a ako – mam od neho aj automat. motorku (40.000 rupii s poistenim na den, cize 80 sk na den), tak sme sa dohodli ze rano pojdeme na policiu a za 300.000 mi vybavi vodicak – doteraz neviem aka je oficialna cena, mozno len 75.000 rupii, ale nechcel by som to vybavovat sam – v prvom rade policia je daleko a tam je taky chaos, ze konec. Spravenie vodicaku bola sranda, dosli sme na policiu, domaci sa poznal s polisom, vypisal som udaje, ukazal pas a vodicak domaci, spravil som test – po anglicky prefotene papiere, na papieroch bola uz zasrtnuta odpoved, ja som to len musel dopisat perom – no proste fraska Potom som sa siel odfotit a na svete je vodicak – pekna spomienka na Bali. Policia ma zatial nestopla (nosi sa tu prilba), pokuta by mala byt 100.000 rupii ak nemam vodicak/prilbu. Jazdi sa tu nebezpecne, Bali urcite nie je na ucenie pre motobike. Potom som sa vratil a vybral som sa do nejakeho chramu. Kupil som mapu a isiel som. Bolo to fakt zaujmave, Bali je taky cestny chaos, ze to je neskutocne. Okrem toho ze tu je milion motoriek, tak cesty su neoznacene. Jednoducho mi Bali pripada ako jedno mesto, popri ceste furt volaco je, ziadne ryzove polia, stale nejake obchody, chramy kde sa modlia. Mesta nie su oznacene (tu zacina a konci – na to zabudnite), takze vobec som nevedel kam idem a cez co som presiel, doteraz nechapem ako som sa tam vlastne dostal. Podstatne je, ze som nasiel nejaky chram, vstupne 10.000 rupii, za parkovanie 2.000 rupii, same vsade obchody. Chram bol krasny – ved pozrite na fotkach, zajtra bud pojdem surfovat, alebo pojdem pozriet (od rana!) do nejakeho ineho chramu, je tu toho vela. Cestou spat som hladal zasa moju ulicu asi hodinu, je to tu neskutocna splet, najhorsie je, ze chodniky su aj cesty, takze…ale uz som si lepsie pozrel kde to treba odbocit, tak snad zajtra sa mi podari lepsie. Cena benzinu je tu strasne nizka, ani neviem kolko, ale do prazdnej nadrze sa mi nezmestilo ani za 20.000 rupii.

Tolko na dnes, je to celkom vycerpavajuce pisat tieto clanky, verte mi Idem dalej do ulic, majte sa krasne.