Moja cesta, ako som pisal, zacala v stredu o 6.30 rano, ked som sa zobudil v Borneu/Semporne a zobral let do KL. Po MC Donalde sme sa rozlucili, ja som upaloval rovno na autobusovu stanicu, ktoru som uz poznal z minuleho cestovania. Po vystupeni z nadzemky a s mojou 20 kg batozinou nesucou v ruke a 5kg ruksakom na chrbte som siel na stanicu, to bolo 15.00, stale streda.

Po ceste sa ma pytali, kam idem, hovorim Hat Yai, Thajsko, hovoria, ze prvy bus ide o 21.00 to je 6 hodin cakania. Je to preto, lebo hranice su zatvorene od polnoci do 6 hodiny rana. Tak mi neostalo nic ine, len kupit listok o 21.00 a mal som dost volneho casu. Najedol som sa znova a zapol som Cgeo, to je aplikacia na Android na Geocaching, pozrel som ci su nejake cache okolo a veru tam jedna bola, tak som sa vybral ju pohladat. Mala byt umiestnena v jednom parku, najkratsia cesta do toho parku bolo cez golfove ihrisko a milionarsku stvrt, tak preco tade neist Cesticka sa nasla (diera v plote), vykracoval som si po golfovom ihrisku, nikto nic, pozrel som vilky, presiel cez straznika, ktory sa mi este pekne pozdravil…tak co uz so mnou, ked vychadzam von.

Pri parku jeden typek predaval homemade dzusy za 3 RM, velmi velmi cerstve a dobre, tak som si hned jeden supol, ono v Malajzii je tak teplo, ze staci trochu chodit a clovek sa aj tak zapoti – teda aspon ja, ruksacik na chrbte, nejake to stupanie, nedajboze este aby som sa napil a hned vsetka voda ide von. Geocache som nenasiel

Vratil som sa na stanicu uz taxikom (5 RM) stretol som este jednu babu z Koh Taa, rozpravala mi pribeh, ako cestovala – ako mala problem s vizami…to mi pripomenulo moje viza…

Ide o to, ze povodny plan bol ist spat z Bornea 22.8., totiz moje viza expirovali 23.8 – resp je tam napisane “Tieto viza musia byt pouzite do…” – Tomas mi povedal, ze to sa vztahuje na prvy vstup a potom to je jedno, tak cely plan som zmenil a rozhodol som sa teda ostat este zopar dni na Borneu – to som sa rozhodol este predtym ako som isiel – kupoval som spiatocnu letenku KL <-> Tawau.

Kazdopadne 21.00 bus meskal, vyrazili sme 22.00, stale streda 25.8. – na hranice sme dorazili o 6.00 rano uz 26.8. – v duty free shope som este kupil nejake sladkosti a Tequilu. Malajska hranica – v pohode…

A teraz to zacina Isiel som na Thajsku hranicu, vystupili sme vsetci z busu, zobrali sme si VSETKY veci, isiel som na hranicu, colnik pozera a hovori ze ma nepusti, ze mam expirovane viza. A uz som vedel, ze problemy zacinaju…(teda ja som to tusil uz predtym). Hovorim, ze ten datum sa vztahuje na prvy vstup…hovori – chod du za bossom. Isiel som.

Thajka v kancelarii, ukazal som pas a hovori to iste, ja hovorim to iste. 3x sme si vymenili nazor – povedal som, ze som si to predtym preveroval, ze som si 100% isty, ze nema pravdu. Odmietla sa uz so mnou bavit, tak som sa opytal ako sa vola. Ona na to mi skopirovala pas a povedala ze sa vola No Name. Tak hovorim, ze nech mi da aspon visa on arrival – bus ma este cakal.

Ona na to, ze nech ukazem 10.000 bahtov, listok z Thajska von a 2 fotografie. Okrem tych fotografii mala pravdu – normalne tieto veci treba ukazat (aj ked to v podstate nikdy nechcu, ale mozu ziadat), tak som vedel, ze mam sakravelky problem. Ostal som v kancli este 3 minuty, ignorovala ma, tak som vysiel von a bol som nahraty – do Thajska sa dnes nepojde – povedala ze musim ist do Penangu si vybavit viza.

Zavolal som rano Tomasovi, povedal mu pribeh, povedal ze nech idem do druhej rady a skusim…isiel som, problem je taky, ze som bol pekne obleceny ako mnich, vysoky, 20 kg taska, takze nenapadny ako kostolna mys Stal som v druhej rade, ona to zbadala a isla povedat nieco colnikovi, 3x sa na mna pozrel, tak som vedel, ze to neprejde – mozno by som mal este problem, tak som sa zobral a isiel som na cestu…

Tam stali taxikari, ja som sa pokusal stopnut nejake auto, nikto nezastavoval, tak som taxikarovi povedal, nech ma zoberie na Malajsku hranicu – 5 RM – to boli posledne RM co som mal…mal som zo sebou este Thajske Bahty. Tak po chaose na colnici (zrusit vystupnu Malajsku peciatku), som bol v Malajzii na hranici, 7.00 rano, auta moc nechodili, autobusy ziadne.

Spytal som sa, kedy ide autobus do Penangu, ze na poludnie. 24 hodin som nespal, takze mi nebolo vsetko jedno – preto som asi ja zdvihol trosku hlas na sefku – a vedel som ze ma caka dlha cesta. Skusal som stopovat, zistil som si, ze SPZ do Penangu je PC, tak som stopoval iba tie auta, niekedy mi zastavili aj ine, spytal som sa… – nezastavovali moc, asi 1 z 30, bol som hned za hranicou, takze neboli este rozbehnuti…

Nakoniec sa mi podarilo stopnut Sama – zobral ma do Butterworthu, to je mesto pri Penangu. Cestou sme kecali, vsetko v pohode, zobral ma este aj do ATM, dal som mu 20 RM, vybral som 500 RM, vyhodil ma este na Ferry – ze lod ide do Penangu – isiel som, vystupil som, spoteny, unaveny, 20 kg taska v ruke, zobral som autobus, nasiel prvy guest house, a hned som chcel vybavit Viza.

Situacia bola nasledovna: Viza sa vybavuju do obeda, maximalne do 12.00, ja som sa pytal o 13.00, takze v ten den to uz nebolo mozne (stvrtok), nasledujuci den bol piatok a to bol nejaky sviatok, takze zatvorene, sobota a nedela sa samozrejme nerobi…takze to vyzeralo na predlzeny vikend v Penangu.

No co sa da robit – v tej situacii asi nic, tak som zobral ubytko (izba, len postel, klima, ventilator, 20 RM na noc. Pochodil som este okolo guesthousy, potvrdili mi, ze v piatok je naozaj sviatok (v jednom mi hovorili ze je otvorene, tak som isiel do dalsieho a tam typek volal…), dal som si spravit fotky (naozaj krasne sklenene oci…), najedol som sa…

Po 34 hodinach (mozno po 40…) som isiel spat. Penang je ostrov velky ako Koh Phangan, mozno o kus vacsi, ale absolutne iny. Ma 800.000 ludi! Takze budovy su tam vsade a vsade su ludia. Viacmenej som bol na izbe, pekne klima, takze aspon nebolo teplo, vonku teplo…porobil som si nejake veci na pocitaci, potom som siel jest…isiel som na prechadzku, dal som nejake geocache, popozeral som pamiatky (nie moc), a tak prebiehali dni.

Prisiel pondelok. Zistil som, ze za vybavenie viz chcu od 30, do 50 RM, viza samotne su zadara, tak som povedal, ze dakujem, neprosim, vybavim si to sam – uz len preto, aby som zistil ako to prebieha a kde je konzulat.

Isiel som autobusom 101, vystupil som blizko konzulatu – v tomto je Android s datovym prenosom fakt super – google maps, vsetko ma clovek na dlani, nestrati sa. Na jednej strane je to fajn, na druhej clovek ovela menej komunikuje s ostatnymi ludmi – lebo informacie uz mam…

Na konzulat som dosiel o 9.30, jedine, co som nemal bola fotokopia pasu. Pytam sa, kde si ju mozem spravit. Typek ukazal, tuto vonku, vidis toho chalana v bielom aute ? Chod za nim. Tak som siel. Typek mal do zapalovaca napojenu atramentovu tlaciaren spolu so scanerom, prerobene trysky, aby tlac vysla lacnejsie – takto sa robi biznis – viete si to predstavit v europe ? Takze som mu dal pas, fotokopia spravena za 15 sekund, 2 RM. Isiel som spat, vsetko v pohode, ze si mam prijst o 15.30 pre neho. To som vsetko vedel, takisto som vedel, ze autobus, na ktory chcem ist, ma ist o 16.00, takze to bolo tesne…

Mal som dost casu, bol som hladny, tak som zacal hladat nejake jedlo – nieco som nasiel, len tak so srandy som pozrel, ci su nejake geocache v okoli, boli dve, tak som nevahal a vybral som sa. Prvu som nenasiel, podla mna ju niekto zobral (aj v logoch bolo, ze predtym sa to uz stalo…od maja tam log nebol…), tak som siel peso na druhu. Bola ukryta v peknom parku, nasiel som ju hned – vnutri bolo vela veci, zalogoval som sa a pomaly som sa vracial spat. Po ceste som videl typkov hrat pingpong – nehrali, tak som sa spytal ci si mozem s nimi zapinkat – jasne. Tak som “hral”, no oni tam hraju kazdy den, takze ma uplne typek, co bol najhorsi, rozbil…pokecali sme, pobral som sa spat na konzulat, zobral pas, zobral taxik (este jeden sa nasiel, tak sme sa rozdelili – 10 RM), chcel som si hodit este sprchu, ale to uz bolo 15.50 a ze sa odchadza kazdu chvilu. Tak som nasadol do minivanu smer Hat Yai – prechod cez hranice druhy pokus

Obaval som sa, ze veduca colnice mi nedala do systemu nejaku poznamku, zistil som si, ze aj ked mam viza, je to stale na colnikovom zvazeni, ci ma pusti, inymi slovami, vzdy sa moze nieco najst, ako niekoho nevpustit do krajiny.

Nastastie vsetko prebehlo v poriadku, nezbadala ma, robil iny colnik (teda isiel som k nemu do rady…), peciatka – vitaj spat v Thajsku. No bol to super pocit, ze je vsetko OK, samozrejme som bol pocas tohoto nechceneho vyletu s v kontakte s chalanmi na Koh Phangane a s Amp…ale aj s rodinkou a kamosmi.

Minivan upaloval, v Hat Yai sme boli o 19.00, ale nocna lod, ktora ide zo Surat Thani – ta sa uz nestihala (dal sa zobrat dalsi minivan, 3500 Bahtov, nebolo nas dost, som sa na to vykaslal). Zadelil som si dobru thajsku polivkeu, isiel som sa osprchovat (10 bahtov), autobus isiel o 21.00 (pondelok) do Don Saku, kde sme boli o 5.00 rano, o 8.00 isla lod na Phangan a teraz v nej pisem clanok.

Takze takyto krasny necakany zazitok som mal – doveruj, ale preveruj. S druhym kamosom som prisiel na to, ze problem bol s vizami. Totiz ine je mat 3-vstupove turisticke viza, a nieco ine je mat multiple entry viza, tam sa to inak rata a to Tomasa doplietlo – ma to samozrejme svoju logiku, ako mozu byt turisticke viza platne dlhsie, ako su udelene? To by som mohol prvy vstup spravit v tom datume, a dalsi o 1 rok – cize to ma logiku.

Ked som vstupil na ferry (ozaj, listok z Hat Yai az na Phangan stal 550 bht, keby som to kupoval osobitne, tak usetrim 30 bht), tak ma cakalo prekvapenie – nejaka nova, alebo renovovana lod, vnutri to vyzera naozaj exluzivne, stoliky a sedacky ako v bare, detske ihrisko, lcd telka, velky bar…fajnovo

To by bolo hadam vsetko, na ostrove uz cakaju obidvaja Misovia (co boli pred rokom na dovolene), Baso s Beer sa stahuju spat na Koh Phangan do Beerinho baru, na mna caka frajerka Amp a vsetci sa tam proste stretneme

Neviem kedy napisem dalsi clanok, ale tu je predbezny plan na dalsie mesiace:

• 6.10. Z KL letim do New Delhi/India
• 14.10. Indicke Himalaje
• 30.11. Kathmandu/Nepal
• 13.12. Navrat do KL z Kolkaty

Cize idem na vylet na vyse dva mesiace, pocitac si asi nezoberiem – ideme slapat hory Pojde Saso s rodinou, Marek z Phanganu, Dorka Novotna s turistami…tak to vyzera ako dalsi dobry vyletik. Snad sa mi podari vybavit dvojstupove viza do Indie, lebo tam im tiez preskakuje…

Takze opat do cestovania!

Rozbehal som mailing-list plugin na mojom blogu – takze o tomto clanku by mali byt informovani moji priatelia, znami, rodina a vsetci, s ktorimi sa poznam. Ak si z akehokolvek dovodu neprajes dostavat maily, co je u mna nove, staci mi napisat.

S byvalym spoluziakom Gabom a s jeho frajerkou Nikol sa pozname niekolko rokov, boli ma navstivit aj na Koh Phangane, na Koh Tao si spravili potapacsky kurz – rovno Advanced Open Water – a odvtedy maju radi potapanie. Povedal som im, ze na Sipadan mozem ist hocikedy, navrhli termin a ja som suhlasil…

Prikladam este videjko, ktore som zostrihal pocas mojho pobytu na Mabule:

Stretli sme sa na letisku v KL, pret odletovou branou, vymenili sme si zazitky, oni sa prave vratili z Nepalu, ja pocestovany z Malajzie a uz sme sedeli v lietadle. Po pristati v Tawau na nas cakal uz odvoz, zabookovali ubytko na Mabule v rezorte Scuba Junkies, zabezpecuju aj dopravu z letiska do Semporny a az na ostrov. Z letiska je to asi hodinka cesty, checkinli sme sa v Semporne, kde som to uz celkom dobre poznal, bol som tam pred vyse rokom spolu so Sasom a s Nickom.

Chceli sme ist na Sipadan, vyzera to tak, ze to nevyjde – na tomto unikatnom ostrove je povolenych len 120 potapacov a snorchlistov denne, zevraj pozeraju cisla pasov a podobne, takze viacej ludi sa tam neda prepasovat – nie ako minuly rok, ked to bolo este trosku volnejsie. Rozpravali sme sa sa s majitelkou (alebo divemesterkou) v jednom obchode, co si o tom mysli. Povedala to jasne a strucne – denny pocet je fajn vec, ale ona by tam pustila len pokrocilych potapacov a uplne by zakazal snorchlistov, ti najviac nicia koraly. Mne neostava nic ine, len s tym suhlasit. Mozno sa dockame jedneho dna, ze vstup na Sipadan sa bude drazit…

Neskor sme nasadli na lodicku a o hodinku nas uz vykladali mne dobre znamemu Mabulu – je to maly ostrov, asi 1x1km, kde nie su ziadne motorky a auta, stale tu ziju domorodci v chatrciach, myslim, ze niektori z nich stale napouzivaju peniaze a zivia sa len rybolovom.

Po ostrovoch je plno rezortov roznych kategorii, od home stay, kde sa za ubytko plati okolo 50 RM na noc na osobu, az po super exkluzivne rezorty na vode s pristavacou drahou pre vrtulnik, kde cena zacina od 1000 RM za noc. Sme traja na izbe a byvame v lepsom rezorte – je novy, nemame sice klimu na izbe, mne to vobec nevadi. Kazdy den robime 3 ponory, po tretom je clovek uz dost unaveny, tak si vacsinou zdriemnem, potom vecera a postel. Mame krasne pocasie, viditelnost vo vode je dobra a niekedy som az prekvapeny ake pekne dive sajty mame.

Problem je taky, ze na Sipadan asi nepojdeme – sme v zozname na cakanie – ak niekto vypadne, tak ideme, lenze kto by vypadaval, ak sa Sipadan rezervuje aj rok dopredu…uvidime.

Mabul a Kapalai sme uz popotapali komplet cely, zajtra snad pojdeme na ostrov Siamil a potom spat do Semporny, odkial sa da ist potapat na dalsie ostrovy.

Ako bol plan, tak sa aj stalo. Isli sme spat do Semporny, Gabo s Nikol isli do hotela (80 RM), ja som po dlhom case isiel do dorm room (10 posteli v jednej izbe, klima, ventilator) v Scuba Junkie za 20 RM. Gabo sa necitil uplne ok, tak na dalsi den potapanie parik vypustil, ja som isiel na Sibuan. Je to malebny maly ostrov cca 100 metrov x 800 metrov, kde zije zopar domorodcov a je tam vojenska zakladna. Samotne potapanie nebolo nic moc, viditelnost dost zla (10 metrov), koraly znicene – vo velkom sa kedysi chytalo dynamitom…

Pouzivam svoju vystroj a pocas potapania mi zacala sycat vysoko-tlakova hadica, nic sa vsak nestalo – hned po pristati v Semporne som si ju dal vymenit (80 RM).

Dalsi den sme isli na Mataking, o ktorom som mal informacie, ze by tam malo byt lepsie potapanie, to uz sme sli vsetci – a bola to pravda. Viditelnost lepsia, tiez velmi pekny ostrov, kam je normalne problem vstupit, lebo vsade okolo je plytka voda, my sme sa sli najest nachvilu, potom sa strhol strasny lejak a posledna miesto sa volalo “Manta point”, problem je, ze sme ziadne manty nevideli, viditelnost dost klesla, metrove vlny…

Mali sme stastie, ze Gabovi doslo upozornenie na mail, ze 25. mu potvrdili/pripomenuli rezervaciu, vsetci sme boli z nejakeho dovodu v tom, ze letime 26 Takze posledny den bol tu. Sipadan sa tentokrat nekonal, nabuduce chceme ist LEN na Sipadan a potom pocestovat trosku juzne do Indonezskej casti Bornea, napr Derawan, pozeral som, zistoval som, vyzera to nadherne.

Rano sme vstali o 6.30, hodili nas na letisko, vsetko prebiehalo podla planu, v KL sme pristali, autobus na KL Sentral (9 RM), tam MC Donald Rozlucili sme sa – Gabo a Nikol mali ostat este 3 dni v KL, ja som mal v plane ist cim skor na Phangan…ale ten skvely pribeh, co sa udialo si precitate v dalsom clanku

Do cestovania, priatelia!

Po Kuala Lumpur sme mali v plane Tioman Islands. Po tom, co som sa dal u Katky dokopy sme isli pre odlozene veci do YMCA. Cely cas, co som cestoval som popri tom riesil aj webstranku, kde sme pridali db slave server, ale islo to este horsie ako bez neho…
Na Tioman Islands sa v podstate da dostat dvomi sposobmi – lodou z Mersingu, alebo lietadlom (ktore je drahe). Samozrejme ako vacsina ludi sme zvolili lodou, takze sme sa najprv museli dostat do Mersingu. V KL prave opravuju jedno velke autobusove nadrazie, tak sme sa najprv museli dostat na druhe – ktore je mimo mesta a treba 3x prestupit. Aha, este som zabudol spomenut, ze cestujem s 20 kilovou batozinou a 7 kilovym ruksakom. Mam so sebou potapacsku vystroj a samozrejme kamery a fotaky, nabijacky, telefony…ona sa to nazbiera, len regulator na potapanie vazi skoro 3 kila…

Po tom, co sme takmer nestihli autobus, sme si celkom vydichli – uz sme v nom sedeli smer Mersing. Cesta trva z KL priblizne 5 hodin, do Mersingu sme dosli rano, lod na Tioman nie je problem – v autobuse som pozeral, kde na Tioman chcem ist, videl som nejaky diving shop na Salang Beach, tak sup ho tam. Ubytko som dorpedu neriesil…po vylodeni sme si odlozili veci v B&J Diving centre a isli sme hladat ubytko. Presli sme celu plaz a nasli sme len 3 volne izby, jedna bola relativne lacna, 40 RM, ale vyzerala dost zle – ja by som tam prespal, ale Amp mala vyhrady voci sprche, dalsia bol bungalow v kopci, velmi jednoduchy za 70 a potom super exclusive deluxe room zlacnena zo 150 na 100 RM, tak som zobral tu, ved sme na honey moon

Tioman je dost velky ostrov na vychod od Kuala Lumpur, tusim ma 20 krat 20 km, z jednej plaze na druhu sa neda prejst (vacsinou), jedine lodou (okolo 20 RM). Je to oblubena destinacia pre Singapurcanov, vacsinou tam chodia oddychovat a jedina vec co sa tam da relane robit je snorchlovanie a potapanie – ako ostatne na vacsine ostrovov. Isiel som na vylet okolo ostrova (opat Amp nechcela ist, vylet stal 100 RM), boli dost velke vlny a mala lodka, takze sme celkom skakali, videli sme krasny vodopad, dalsie plaze, kam bezne lode nechodia z Mersingu, a velmi peknu horu. Na dalsi den som isiel potapat – potapanie nie je zle, priblizne rovnake ako na Koh Phangane – je to to iste more, akurat na Phangane nemame Bamboo sharkov…koraly im takisto zomieraju, vyse polovica z nich je biela, deje sa to vsade, je mi do placu, ked to vidim – to znamena ze vela koralovych rybiciek tiez zomiera a biodiverzita klesa. Po zopar ponoroch sme sa rozhodli zmenit miesto, tak sme isli spat do Mersingu a spravili sme si vyletik na maly ostrov Pulau Besar.

Pulau Besar je najblizsi ostrov od Mersingu, v okoli je vela ostrovov, este jeden co ma zaujal bol Pulau Sibu. Cesta na Pulau Besar stala 45 RM, 99% ludi si bookne ubytovanie dopredu, avsak ja k nim neptatrim, tak sme sli na slepo, podarilo sa nam najst absolutne jednoduchu chatrc bez sprchy za 30 RM, ostrov je cca 2x2km velky, dookola sa neda prejst, snorchlovanie nic moc, potapat sa neda, tak sme tam ostali 2 noci a isli sme spat.

Z Mersingu sme isli do Kuala Terengannu, v okoli je zopar zaujmavych destinacii. A tu sa stala necakana vec…

Isli sme nocnym autobusom, rano o 6.00 nas vysadil v poslednej stanici. Rozospati sme isli von, autobusar este kontroloval veci, ci si niekto nieco nezabudol…zobral som velku tasku a Ampinu malu tasku, v okoli som vedel, ze nie je moc lacne ubytko, takze sme nasadli jednemu chalanovi do auta (nebol to taxikar), ale vyznal sa a jazdil ako dabel…checkovali sme hotely, ked som si spomenul – do riti, ja nemam moj ruksak, kde mam VSETKO – uplne vsetko – pasy, peniaze, pocitac, fotaky, kamery, kreditky…okamzite sme sa vratili na stanicu – autobus tam uz nebol! Bezradny…nemal som ani listok od toho autobusu – nechal som ho v nom, na stanici cakali dalsi ludia, ktorych som si zapamatal, vypytal som si od nich listok…po nejakom case chaosu som sa dozvedel, kde by mohol teoreticky parkovat ten autobus. Chalanisko nas tam odviezol – mali sme stastie, autobus tam bol. Isli sme do vnutra, lenze ruksak tam nebol! Presne som si pamatal kde som ho nechal, niekto ho zobral – zobral ho vodic, ktory sa robil absolutne sporosty, nevedel o nicom. Tak som povedal, v poriadku, ja tu ostavam, Amp, ty chod zavolat spolu s chalanom policiu, nech sa porozpravaju. Zrazu ozil a ruksak sa nasiel. Otvoril som ruksak skontrolovat obsah – peniaze chybali!  Tak som na neho zreval, nech mi okamzite vrati peniaze. Isiel dozadu autobusu, kde som predtym hladal ruksak a z vacku vytiahol vsetky peniaze, co mi chybali…zdalo sa ze vsetko mam, tak som si zapisal SPZ autobusu a odisiel. Neskor, uz na izbe, som si uvedomil ake neskutocne stastie som mal – keby mi zmizol ten ruksak, tak by ma to stalo minimalne 3000 Eur. Fuha…poucenie – VZDY SI POZRITE CI MATE VSETKY VECI SO SEBOU, aj ked ste sa prave prebrali zo spanku…

Pri Kuala Terengannu je pekny vodopad, tak sme sa tam vybrali. Problem je, ze autobusom sa tam neda dostat – co sme zistili az na mieste – isli sme do jednej dediny a potom treba zobrat taxik, jedna cesta 25 RM, co nie je az take zle. Vodopad je maly, ale za to pekny. V Thajsku su podobnych desiatky. Bolo tam dost vela komarov, tak sme sa zobrali a sli spat. Na dalsi den sme sa checkoutli a odisli do Cheratingu, v Lonely Planet je to miesto popisane, ako raj, kde sa da ostat niekolko dni a niektori tam ostanu roky, ci cely zivot…znelo to celkom lakavo a predtym som uz stretol cestovatelov, ktori sa tam chystali…autobus nas vyhodil na hlavnej ceste, asi 1 km od Chearitngu, o 21.00, no, nic moc…nastastastie sme stopli motorkarov, ti nas odviezli na miesto, hned sme sa checkinli do celkom schopneho bungalovu, za 40 RM, so sprchou Isli sme v ten vecer von, vyzeralo to celkom fajn – male mestecko, jedna hlavna ulica, zopar rezortov, pekna plaz a na plazi bar…tak som sa tesil na dalsi den. Vsetko by bolo v pohode, az na to, ze tam dokopy nikto nebol – mozno v celom Cheartingu asi 50 turistov, rezorty zaplnene tak na 10%, low season – zevraj sa to zaplni okolo decembra, ked sa tam da surfovat…snorchlovat sa tam moc neda, o potapani ani nehovorim, tak sme tam nic nerobili – pozreli sme vela filmov (co vobec nelutujem, lebo som tuto cinnost v poslednej dobe dost zanedbal a pozrel som si fajn filmy napr Brooklyn’s Finest, Repo Men, Remember Me, I Love You Phillip Morris, Staten Island, Surrogates, The Book of Eli, The Losers, Unthinkable, The Proposal…:)

Po checkoute sme isli autobusom do najblizsieho vacsieho mesta – Kuantan, tam sme sa presli, pozreli sme si peknu Mosque, a vecer sme uz sedeli v autobuse. Opat pribeh – pytam sa, ci dany autobus o 11.30 pm ide do KL Sentral, odpoved ano. Samozrejme bus pristal uplne odveci, o 4.00 rano, o 7.30 som mal lietadlo. Bus stal pre dvoch tusim 44 RM, museli sme zobrat taxik na KL Sentral, ten stal 80 RM…ale aj tak sa to moc inak nedalo vymysliet, bud jednu noc prespat v KL a potom ist, co sa mi moc nechcelo, lebo cestovat s tou batozinou, to je ako za trest Z KL Sentral chodia pravidelne autobusy na letisko, LCCT, kde pristava air asia. Amp som vysvetlil ako sa cestuje lietadlom, kedze nikdy neletela, mala let o 10.00 rano, ja o 7.30, este narychlo som prebalil regulator a nejake veci do prirucnej, aby cestovna batozina mala do 20 kg (zaplatil som si pri booknuti, inac je kazde kilo navyse drahe ako slak, do 20 RM!), vsetko prebehlo v pohode, pri Gate som stretol uz Gaba a Nikol, vsetok stres uz opadol – uz cakam len na lietadlo…som zvedavy kedy Air Asia zacne vazit aj prirucnu batozinu, vsade maju napisane, ze moze mat do 7 kg a moze sa stat, ak niekto bude mat viac, tak ho nepustia do lietadla, ale mozno len strasia, neviem si to predstavit, ked uz velka batozina je v lietadle, skorej to je len na vystrahu…

Dalsi clanok bude o Mabule, Sipane, Semporne a ostatnych ostrovcekoch na Borneu v Malajzii.

Potapaniu zdar a este raz ti dakujem velky Buddha za vsetko

Ahojte z Mabulu, prave si tu lezim v hammocku a mam trosku casu a hlavne chut napisat dalsie zazitky – podme na to:) Planovanie cesty je niekedy komplikovane. Pri planovani som musel zvazovat niekolko argumentov. Na jednej strane som chcel ist do sveta, lenze som stretol fajn dievca Amp, takze sme spolu. Rozpraval som s majitelom domu, znizil mi trosku najomne – predsalen som tam uz vyse rok, teraz platim na tri mesiace dopredu. Musel som spravit visarun, Gabo z vysky s frajerkou Nikol cestovali po Nepale a dohodol som sa s nimi, ze sa vidime na Borneu, a zaciatkom Oktobra idem do Indie a Nepalu a este jedna vec s Thajskymi vizami…tak som sa na poslednu chvilu rozhodol nasledovne: pojdeme spolu s frajerkou do Malajzie (den pred odchodom som sa rozhodol, ze Tioman je spravna destinacia, zvazoval som Perhentian Islands, kde som uz bol a bolo dobre, ale rad idem na nove miesta a Tioman bol v “to travel” zozname.), kde pobudneme nejake necele 3 tyzdne, potom sa rozdelime, ona sa vrati do Thajska a ja pojdem na Borneo potapat a stretneme sa na Koh Phangane. Tak podme pekne po poriadku.
Amp cestuje prvy krat do zahranicia, dobre ze ma pas, tak aspon moze vidiet nieco ine ako Thajsko. Pochopila, ze vsade je ine jedlo a samozrejme to Thajske jej strasne chybalo, takze vzdy, ked si mohla dat, tak si dala co najblizsie Thajskemu jedlu, v Malajzii bezne varia Tom Yum polievku, tak to bolo na dennom poriadku, maju tu aj fried rice a noodle, samozrejme Malajska kuchyna nie je az tak dobra ako Thajska (resp. sa vobec nechyta:). Amp takisto pochopila, ze cestovanie je celkom narocne, treba sa pytat, riesit, este ze v Malajzii dost ludi rozprava po anglicky (hlavne v KL), takze to nie je problem.

Pred odchodom som zvazoval moj prichod spat do Thajska – kedy by som sa mal vratit. Problem je taky, ze v pase mam 3 vstupove viza do Thajska, a je tam napisane “this visa must be utilized before 24.8.2010″, co znamena “tieto viza musia byt pouzite do 24.8.2010″, tak som si myslel, ze po tomto datume su mi uz viza na nic. Lenze Tomas mi povedal, ze ano, ale mysli sa tym prvy vstup, a potom ten datum uz nic neznamena – tak dufam, ze ma pravdu a do Thajska sa dostanem na tieto viza

Z Koh Phanganu je dost narocne cestovat, isli sme o 7.00 rano lodou, 3 hodiny do Surathani, potom autobusom do KL. V Hat Yai (na pol ceste, este v  Thajsku) sme si lahli v minibuse, vystupili sme, Amp zistila ze jej vypadol telefon, pokusali sme sa na neho volat, najprv zvonil, o minutu neskor uz nie. Tak sme hovorili s babou co predava listky a ma na starosti autobusy, ze vraj vodic tam ziaden telefon nenasiel…ludia su vsade taki isti – ak mozu, tak ukradnu, najdu sa aj vynimky…tak aspon Amp napisal “bad luck” spravu…

Do KL sme dorazili o 4.00 rano, nevysadili nas na KL Sentral, ako to byva zvykom, ale asi 10 minut odtial, samozrejme taxikari blaznili s cenami, nakoniec som to zjednal na 15 RM, lebo som vedel, kde chcem byvat – YMCA pri KL Sentral, stoji to 80 RM, co je dost, ale je to na dobrom mieste. Normalne cesta by taxikom stala mozno polovicu, ale v KL maju dvojnasobnu taxu v noci (Katka mi povedala, ze je to polovicna, cize ak normalne cesta stoji 10, tak v noci by to malo stat 10 + 5 = 15 RM a nie 20 RM…ale samozrejme taxikari klamu, ako vsade…)

Trosku sme sa prespali a isli sme preskumat okolie, ale najprv som si isiel poriesit internet, kedze mam Google Nexus One s Androidom – chcel som ho poskusat vo velkomeste. V KL Sentral su rozne budky, kde predavaju Sim karty a podobne, tu z minula mi uz telefon nebral (oni maju vacsinou expiraciu do 1 roka), tak som si kupil nove cislo, kde mi povedali ze je neobmedzeny internet, stoji 20 RM na tyzden. Nexus One je stale novy telefon, takze nastavenia mi nemohli poslat, samozrejme chalani nic nevedeli – ako ich nastavit manualne, tak asi po 5. raze som sa dozvedel, ze v sieti Celcom musim pouzit meno “celcom”, no to ma mohlo aj sameho napadnut, ale o to horsie, ze to nevedeli predavaci…co je podstatne – internet 3g pracoval celkom bezchybne – az na niektore vypadky…

Vybrali sme sa pozriet Islamic museum, ktore sme nakoniec nasli – najprv sme zabludili do planetaria a potom do policajneho muzea. Neskor sme sli na prechadzku do Lake garden, samozrejme som stale sledoval aj ci si nejake GeoCache okolo, a co sa podarilo, to som zalogoval. Bird park vyzeral celkom fajn, avsak 40 RM vstupne na osobu nas odradilo, tak sme isli inde.

Na dalsi den sme sli do Batu Caves, len dva dni dozadu otvorili novu trasu KTM metra, tak sme ju vyuzili a za 1 RM sme sa dostali az pred branu. V Batu Caves sa kazdorocne kona velky obrad Hinduistov, kde si v tranze nechaju prepichovat rozne casti tela – toto sa vsak nekonalo, nebolo tam ani vela ludi a je pekne, ze vstup je zadarmo. Hore vediet 372 schodov (ak si dobre pamatam), pocasie sme mali dobre – nebolo az tak teplo.

Neskor sme isli do shopping centra, tak Amp nieco drobne ponakupovala, dali sme si Donkin Donuts a trochu sa schladili. Vecer sme sa stretli s Katkou a Petou, ktore ziju v KL, klasicky v indickej restauracii, kde maju mnam jedlo, pokecali sme…na dalsi den sme vstavali velmi skoro – okolo 7.00, o 8.30 sme prisli do Petronas Towers, bola sobota a listky na Sky Bridge uz neboli – kazdy den zadarmo rozdaju 200 listkov, okienko sa otvara o 8.30, lenze tam treba cakat od takej 7.30 minimalne, a ked je vikend, este skorej…tak sme sa tam nedostali Isli sme do prilahleho parku, lahol som si na lavicku, security s tym mala problem, tak sme odisli – nebol som moc vyspaty…pozrel som co sa este da robit a sikovna masinka mi ukazala ze v jednom shopping centre su kolotoce, tak sup tam – najprv sme to chceli prejst peso, ale aj GPS sa zmyli, nakoniec sme isli taxikom…

Amp nerada chodi na kolotoce, tak som ostal sam, velka skoda…kym som sa ja blaznill, tak isla pozriet obchody. Vychvalovali sa, ze je to najvacsia husienkova draha vo vnutri a musim povedat, ze maju pravdu, rozloha bola obrovska, cez 5 poschodi v nakupnom centre. Za poplatok tusim 35 RM sa tam da slusne vyblaznit, tak som to bral v poradi – najprv kolotoc co chodi do kola, potom strasne blazniva sedacka, ktora sa toci, vela krat clovek je dole hlavou, potom dalsi kolotoc…az mi nakoniec doslo zle! Ale hovorim si, to nic, tak som isiel na taky “amatersky” kolotoc pre deti, kde mi fakt bolo na vracanie, ale este som to v ustach zastavil, taka hanba…zeleny som z neho odisiel, na zachod (kde ma jeden uz predbehol a tyckoval), ale na zachode zaludok uz nechcel vydat svoje poklady…tak som chlapsky zvazil, ze na hlavnu atrakciu uz nepojdem, fakt som sa necitil dobre. Zavolal som Katke, ci k nej mozeme prist pozriet, uz sme boli checkoutnuty z hotela, kde som sa dal trosku dokopy…

…a co sa stalo dalej napisem do dalsieho clanku, lebo pozeram ze som sa nejako rozpisal…:)

Ako to byva mojim zvykom, som na trajekte smer Koh Phangan a prisiel cas napisat zaverecny report z mojeho cestovania a zazitkov z Perhentian Islands.
Dni na tychto ostrovoch isli neskutocnou rychlostou. Vsedny, respektive kazdy den, u mna vyzeral takto: vstal som okolo 8.30, dlhsie sa nedalo spat, ventilator prestal ist o 7.00 rano a potom zacalo byt v bungalowe teplo. Vyspaty som bol niekedy viac, niekedy menej, komare stipali, ale potom som zacal pouzivat fintu – vecer som pred spanim pouzil siet proti komarom, ostal som este 20 minut hore, ktore som stravil vacsinou citanim a medzitym som vyzabijal vsetky komare, ktore boli vo vnutri. Potom som zhasol svetlo, ventilator bol spusteny a zaspal som. Po zobudeni som si spravil rannu hygienu, potom som sa isiel okupat, alebo rovno na ranajky, kde som vzdy stretol niekoho, s kym som si pokecal. O 12.00 sme uz mali zjazd v potapacskom centre.

Po prvych ponorch som sa rozhodol, ze budem potapat len jeden krat za den, pocasie sa dost zhorsilo, 4 dni prsalo a prisli obrovske vlny, takze viditelnost nebola nic moc – okrem toho bol aj spln mesiaca, kedy je viditelnost najnizsia. Po briefengu sme skontrolovali vystroj na potapanie, niekedy sme museli slapat na druhu plaz, co bolo celkom zaujmave, obleceny vo vystroji, nastastie bez tankov, ale so zatazim sme isli 10 minut (ja bosy) cez dzunglu. Posledne dni sme isli nastastie potapat z Long Beach, takze k lodi to bolo menej nez 5 minut.

Po ponore som sa postaral o vystroj – vsetko treba dokladne umyt od slanej vody, potom nejaky caj, ci kava, ostal som v dive centre, poukazovali sme videa, ci porozpravali zazitky. Neskor som sa rozlucil a isiel som bud na izbu, alebo sa pokusit naviazat spojenie s okolnym svetom, co nebolo vzdy najjednoduchsie. Cize poobede volny program, vacsinou som bol tak unaveny, ze ma to zlomilo a na 1-2 hodinky som si zdriemol.

Vecer klasicka vecera, po veceri sme dali niekedy nejake drinky v bare. Velke KNOW-HOW: ak pojdete na Perhentian Islands, tak si treba zobrat vlastny alkohol. Je na to niekolko dovodov: na ostrove nie je ziaden vyber – predavaju tu len Rum Orang-Utan (monkey juice, 25% alkoholu, 25 RM, 0,33l), alebo Vodku Polsku (40% alkoholu, 30 RM, 0,33l), takze sme volili neskor lodky, kde je lepsi cena/vykon Dalsia vec – alkohol je dostat len v dvoch baroch (na long beach), vlastny alkohol sa da doniest do restauracii (nepredavaju ho tam lebo su muslimi). Nabuduce si prinesiem minimalne 0.7l tvrdeho!

Takze to by bolo zhruba vsetko, ako vypadal moj den, chodil som do roznych restauracii, v Panorama varia vyborne – hlavne “zapadne” jedla, cislo jedna v Malajskych specialitach je Matahari a klasicka prazena ryza a pod – na plazi su 3 restiky vedla seba…

Pomaly prichadzal den odchodu, tak som musel najst sposob, ako sa vlastne odtial dostanem. Koh Phangan je 500 km na sever, a aj napriek tomu sa zda, ze to stihnut za jeden den nie je mozne.

Z Perhentian Islands som odisiel 2.4., rano o 8.00 – niekde som zapatrosil moj spiatocny listok, avsak pri odchode na ostrovy si pisali cislo listka a meno, v tomto pripade, takze som vedel ze to nebude problem (naozaj nebol, ale len kvoli tomu, ze som poznal pracovnika v tej agenture, ktory si ma zapamatal, lebo sme vykecavali…nevedel najst moj zaznam, strasny bordel mal v papieroch). Vedel som, ze idu este dvaja, ktory idu do Thajska a budeme sa skladat na takxi smerom na Thajske hranice, ktory stal 90RM – je to dost daleko, asi 1.5 hodina cesty. Po prijazde na hranice sme vybavili potrebne formality, vsetko v najlepsom v poraidku, dostal som stempel na 60 dni, oni nemali dopredu viza vybavene (Debbie a Philip), takze dostali zadarmo 15 dnove viza.

Neskor som isiel s Philom na vlakovu stanicu, pockali sme na rychlik, dali sme sa do 3. triedy – rozumej do poslednej, kde idu vsetci lokalni a dokonca sa mi podarilo kupit miestenku, kdezto Philovi nie (pretoze cestou na stanicu jeho motobike taxi “zabludil”), ale celu cestu sme sedeli, dokonca oproti mne jedna pekna kocka z Laosu, tak som lamanou Thajcinou vysvetloval…mam ale cislo, tak mozno snad niekedy…ale smiat sa vedela uzasne! Isli sme pozriet este restauracny vozen, kde sme okamzite zadelili 4 velke piva (0.6l za 120 Bahtov, Singha) a hned cas vo vlaku ubiehal rychlejsie. Bola to dlha cesta, cestovali sme od 14.30 do 23.00, cize 7.5 hodiny.

Do Suratthani sme dorazili o 23.15, posledna lod na ostrov ide o 23.00, takze sme museli prespat, zobrali sme taxi do mesta (200 bahtov), nasli hotel (300 bahtov) a hned sme spali. Rano som sa zobudil skorej, nech sa pozrem kde vlastne sme, boli sme dost vzdieleni od cestovnej kancelarie Phangan Tour 2000 (asi tak 800 metrov), tak sme zobrali Tuk Tuk za 20+20 bahtov, a vylozili sme veci, skoda ze sme autobus nestihli, isiel o 8:30 a my sme dosli o 8:50. Dalsi isiel az o 12:30, tak som sa rozhodol, ze najlepsie sa bude ist najest, dali sme si thajske dobroty, ako Kao Phad Gai (prazena ryza s kuratom) a Phad Thai Kung (prazene slize s krevetami). Neskor ma napadlo, ze v Surathani sme boli s Tomasom a Tan na velmi dobrej thajskej masazi, tak som zistil ze kde to je, skoda ze otvarali az o 12:00, cestou spat sme nasli jednu masaz, ale nebolo to nic moc. Potom sme dosli do cestovky a pockali na autobus, ktory nas odvezie do pristavu.

Na Koh Phangan sa samozrejme nesmierne tesim. Tesim sa na Tomasa, Tan, Basa, Beer a samozrejme Sasa, ktory ukoncil svoj vylet v Indonezii. Pride zopar znamych a kamosov, onedlho pride Thajsky novy rok Songkran, tesim sa na moju kamosku Fn a hlavne na tu pohodu, ktoru mame na ostrove.

Tymto by som ukoncil tento clanok, idem este strihat video, ktore som natocil (naozaj praca, ktoru nemam moc rad, ale ked vysledok stoji za to, tak si poviem – stalo to za to:). Lucim sa s vami so slovami: vsetko krasne je v nas, staci to len objavit. (O tom neskor, citam teraz Moc Pritomenho okamziku od Eckharta Toelho, velmi sa mi to paci, citam to pomaly, je tam vela mudrosti)

Docitania

P.S.: Mame tu 4:51 lokalneho casu, dom som si nasiel ako novy (dakujem mami!) a vsetko funguje ako ma, tak hned uploadujem veci a vecicky

Dal som 2 rozne ponory, normalne sa robia 3 za den, ale poobede sa uz zhorsilo pocasie a zacalo prsat a vlny sa zmenili na nepoznanie. Prvy ponor bol trosku dalej, lodicka, kde nas bolo nastastie len 6 poriadne skakala, zanorili sme sa a uz ma dole cakal podmorsky svet. Prvy krat v zivote som videl Bamboo sharks (bambusovych zralokov), bolo ich asi 5, schovavajucich sa pod kamenmi, su celkom male a asi aj neskodne. Okrem toho tam plavalo samozrejme vela roznych ryb, koraly boli v poriadku, viditelnost v tychto koncinach nie je nejaka super, ked je najlepsia sezona na potapanie (maj-jun) a nie je prave spln, tak sa viditelnost vysplha az do 25 metrov, my sme mali odhadom 10 metrov, cize nic moc.

Po prvom ponore som sa isiel najest, hned potom sme dali druhy ponor, co bola nedaleka sajta, iba 5 minut od brehu, kde som sa predtym freedivoval. Opat, viditelnost este trosku klesla, isli sme uz len 4, cize to bolo v pohodicke, nejake fotky som porobil…

Po 2. ponore som sa rozhodol, ze na 3. uz nepojdem, kvoli viditelnosti a velkym vlnam a isiel by som sam. Rozhodol som sa, ze si poziciam surf – na hodinu chcu 25 RM, co je celkom dost, ale co uz. Tak som skusil trosku surfovat, postavil som sa asi 2x na 5 sekund mozno. Hlavne som bol absolutne vycerpany po potapani, takze som si isiel sadnut ku kamaratke na breh, kecali sme, potom prisli dvaja francuzi a pytali sa na surf. Tak som im ho prenajal za polovicnu cenu na 30 minut, ked som bol uz aj tak out…

Neskor sme sa isli hadzat do vln – su tu asi tak metrove vlny, absolutna zabavicka. Kamos mal pozicany surfboat, tak na tom som sa este vysantil. Vcerajsi den hodnotim ako 100%-tny, vecer sme isli este na veceru a potom som odpadol do slova a do pismena do postele.

Na dnes som mal len taky program, ze poupladujem tieto moje zapisky na internet, ale nedari sa mi – pocasie nie je nic moc, zacalo poriadne prsat, nie je tu pripojenie na internet – respektive nefunguje, takze zda sa, ze to opat budem musiet prelozit na zajtra.

V nasledujucich dnoch chcem rano potapat, dat po jednom ponore a potom cez den oddychovat, citat si knizku a plavat vo vlnach.

Zatial vsetko, snad sa mi coskoro podari vsetko uploadnut, tak ako treba

P.S.: tak som net nakoniec rozbehal…

Vylet stoji 40 RM, pre mna 30 RM, lebo som mal vlastnu vystroj. Na lodke sme sa stretli vsetci znami backpackeri, naladicka bola v pohode, skoda, ze tak vela ludi bolo z anglicka, irska a ameriky, cize nie uplne vsetko som rozumel a drzal krok…najprv sme isli na Shark Point, naozaj krasne snorchlovanie a samozrejme sme videli aj Black tip reef sharkov – teda zralokov, boli naozaj velki, tak do dvoch metrov. Koraly boli uzasne, plno ryb, proste raj.

Neskor sme isli na ine miesto, opat coral garden. Neskor sme zastavili v strede mora a nasli korytnacku, ktoru som “osedlal” a trosku si s nou zaplaval (ja viem, nemalo by sa to robit, ale bol to moj sen…). Medzitym sme sa dobre naobedovali, dal som si fried rice s morskymi priserami (teda prazenu ryzu) a doniesli mi obrovsky mango shake.

Potom sme sli na dalsie miesto, kde bolo mozne vidiet asi metrove Napoleon fish, naozaj krasa – teda okrem milion inych druhov ryb. Dalsie miesto bola Romanticka plaz, kde sme sa trosku blaznili a ja som obehol aj koraly, kde som opat videl Napoleona, ktory sa cistil, zavolal som aj ostatnych (ti Napoelona predtym nevideli). Samozrejme hafo ryb, titan trigger fish a dalsie druhy, plus som videl aj morskeho slimaka, co nie je bezne pri snorchlovani.

Pocas snorchlovania som skusal aj freedivovat, celkom mi to slo, skoda ze dno bolo iba 9 metrov hlboko, tak som sprievodcu poprosil, ci moze zastat niekde v strede mora a ja odmeram hlbku. Pocas cesty nazad zastavil, skocil som do vody, nadychal sa a hlbka bola len 13 metrov, z coho som bol trosku sklamany – ale viem, ze tu existuju aj 40 metrove hlbky, co je dobre, ale neviem, ci budem mat moznost ich vyskusat, lebo su dost daleko od ostrova kde som.

Po vylete som chcel ist na internet, nepodarilo sa mi, mozno zajtra po potapani. Skusim dat 3 ponory, celkom sa tesim, ked som pocas snorchlovania videl korytnacku, zraloky a napoleon fish.

Neskor sme isli na veceru na Coral Beach, co je 10 minut prechadzky cez dzunglu. Miesto je tichsie nez Long beach, kde som teraz, skoro ziadne vlny, pekny zapad. Vedel som, ze je tam Geocachka, tak som ju musel checknut, trosku som bol sklamany, lebo som do nej chcel umiestnit trackable item, ale nebolo v nej nic, iba zdrap papiera v plastikovom vrecku, nebolo tam ani pero, tak som sa nemal ako zalogovat…mozno cache na druhom ostrove bude lepsia, tazko povedat, mozno ju dam, uvidime.

Teraz je pol 12 v noci, idem spat, zajtra od 9.00 rano potapam cely den, takze opat narocny den, potom si dam asi den volna, ktory stravim konecne nicnerobenim…

Zatial vsetko z dalekych koncin, Perhentian Islands su uzasne, ozajstne miesto pre backpackarov, aj ked niektore veci su tu fakt drahe (napriklad dnesne male Tiger pivo v plechovke za 10 RM), BBQ baracuda komplet menu stala 18 RM, co je uz OK…

Dopotapania!

Po vybaveni vsetkych formalit som nastul na KLIA Ekspress, co je rychlovlak, ktory spaja letisko s centrom, listok stoji 35 RM a cesta trva pol hodinku. Vystupil som v KL Central, ktore uz doverne poznam, presiel som cez ulicu, stopol som taksi, a dobre som si pokecal s indickym taxikarom o vsetkom moznom.

Vystupil som pri Katkinom apartmane, zvitali sme sa, pokecali sme trosku o nasich dalsich planoch, tesim sa, ked ma pride navstivit na Koh Phangan, ja som mal namierene na Perhentian Islands v Malajzii. Spomenula, ze najlepsie je ist nocnym autobusom, tak som nevahal a nasiel som este tolko energie, aby som sa vydal este v ten vecer na dalsiu velku cestu. Listok na 22.00 nemali, tak som bookol na 21:30, zbalil som si potapacske veci, takze ruksak mam opat obrovsky – je fakt neskutocne velky, musim ho nafotit, ked sa budem vraciat. Taxik ma vysadil na autobusovej stanici, kupil som listok, videl som nejakych “bielych”, tak sme trosku pokecali, 3 rozne autobusy od jednej spolocnosti odchadzali v jeden cas, celkom zabavne. V autobuse sme boli dokopy traja turisti, sedacky velmi pohodlne, dost miesta na nohy, klima naplno, taka klasika – autobus nebol plny, takze som mal miesto pre dvoch, este mi dali na vyber pred objednanim listka, na ktorom miesta chcem sediet, tak ako v lietadle…listok z KL do Kuala Besut stal 40 RM.

Cesta ubiehala ok, aj som na zaciatku zaspal, ale potom cesta bola velmi zla, takze som len driemal. Urobili sme si zastavku, tzv cikpauzu, dal som nejaky superburger, isli sme dalej a o 5.30 sme u boli na mieste – v pristave odkial chodia lodky na PErhentian islands. V pristave som sa zoznamil s roznymi ludmi, lod odchadzala o 8.00 rano, takze sme mali dost casu pokecat a ja aj vybrat peniaze z ATM, pretoze na ostrove nie je ziaden bankomat, ani banka…

Cesta lodou, spiatocny listok stal 70 RM, potom sa plati 5 RM ako conversation fee. Na nete som si precital, ze Pulau PErhentian Kecil je mensi ostrov, takze ako vsetci som isiel tam, kde je taka backpackers atmosferka. Po vylodeni som isiel hladat nejaky bungalow, prvy sa mi az tak nepacil, isiel som dalej a teraz lezim vo velmi jednoduchom drevennom bungalowe pre dvoch, kde je len postel, 2 okna, ventilator, vonku terasa s hammockom, zachody a sprcha su tiez pre viacerych, cena na noc je 40 RM. Byvam asi 20 metrov od plaze, vyhlad mam rovno na nu. Samozrejme hned po ubytovani som sa slahol do vody, zaplaval, potom som isiel spat, spal som asi do 15.30, neskor som si isiel zaschnorlovat, oproti byvaju kamosi zo stanice, Iri – Brian a Darren, ktori pocestovali celu strednu a juznu ameriku za 6 mesiacov, takze mame o com kecat, lebo je to jedna z mojich snad dalsich destinacii kam chcem ist (otazka je, kam nechcem ist:)

Neskor sme isli na veceru, ja som si dal Prawn Malay Curry s ryzou a k tomu Guava shake, 22 RM. Potom sme isli do local baru, tam sme dali spolocne nejake rumiky a idem prave spat.

Zajtra by nas mal cakat snorchelling trip okolo ostrova, ktory stoji 40 RM, zacina sa od 11.00 do 16.00. More tu vyzera nadherne, verim tomu, ze budem mat co fotit, samozrejme beriem fotak.

Takze, aby som to zhrnul a ukoncil, na izbe mi funguje elektrika od 19.00 do 7.00, nemam rozdvojku – skusim ju tu kupit, aby sa mali kedy nabit tie vsetky baterky. Velmi pozitivna sprava je, ze som zapol GPS a vidim ze na ostrove je jedna GeoCache (ale aj na druhom ostrove je jedna), takze tu trackable item, co mam z Bali mozem konecne po pol roku niekde umiestnit.

Pristup na internet je tu dost zly, treba ist do shopu, internet je najpomalsi na svete.

Zatial tolko, vsetko je so mnou v poriadku a tesim sa na dalsie zazitky, chcem na tomto ostrove vela potapat, plavat (skoda ze hlbka vody je len 9 metrov, mozno na inej strane je hlbsia, aby som mohol robit nejaky freediving), citim sa skvelo, pocasie krasne, 35 stupnov vonku, 27 v izbe, vo vode 30, vlhkost vzduch 82% (konecne som si kupil teplomer s vlhkomerom:).

Pravdepodobne dalsia sprava bude, ked sa budem vraciat na Koh Phangan, dovtedy ahooojte!

P.S.: Zacal som cital Power of Now od Eckhart Toelle, vyzera to ako zaujmava knizka, potom zreferujem, ak nezabudnem.

Cestou v autobuse som si spatne premietal letisko, ktore poznam. Zdalo sa mi, ze som tam vzdy videl len Air Asia lety, tak som si nebol isty, ci idem na to spravne…po prichode som okamzite zistil, ze som na zlom, mal som letiet z KLIA (Kuala Lumpur International Airport) a nie z lowcost Air Asia terminalu. Problem bol cas a vzdialenost. Bolo okolo 23:45, ked som zohnal ledva ledva taxik, taxikara som musel mastne podplatit, upaloval na spravne letisko, kde som dosiel o 23:55. Hned som videl, ze check in zatvoreny, isiel som sa osobne presvedcit a bol Spravil som obratku a isiel na informacie, kde pani kontaktovala niekoho z Egypt Air, s tym, ze sa s nim chcem rozpravat. Druhy koniec dratu nebol ochotny so mnou komunikovat (ani som sa nepozdravil), povedal ze je neskoro. Tak som bol nahraty.

Opytal som sa, kde maju kancelariu, povedali ze o poschodie nizsie ale otvoria az po odlete, o 01:00. Tak som isiel tam cakat. Volal som Katke, co sa stalo, ospravedlnovala sa mi, ze ju to ani nenapadlo. Koho by to napadlo, ze ano Ako som s nou telefonoval, pribehol panko, ze ma zhanaju. To mi poskocilo srdce a utekal som spat na informacie a na checkin. Panko chcel vidiet letenku, samozrejme som ju mal len v pocitaci, vytiahol som pocitac, ukazal som mu vsetko, ale zevraj ma nevedel najst v systeme, co mi nebolo celkom jasne. Nakoniec to bolo asi tak, ze bolo uz neskoro, rozhodovali doslova sekundy.

Tak som isiel znova pred kancelariu Egypt Air, kde sa zjavil iny panko a povedal som mu co sa stalo, skontroloval rezervaciu, vsetko v poriadku, vytlacil mi ju a dal mi vizitku na ich hotline, s tym, ze nech tam rano o 9:00 zavolam.

Tak som aj spravil, sice som nocoval na letisku (ziaden vlak ani bus nesiel spat do KL po 01:00), pani na hotlinke mi povedala ze to vidi, a ze teda zmeni let. Spytal som sa, ci to bude nieco stat, povedala ze nie.

Momentalne sedim vo vlaku KLIA Ekspres (35 Ringidov, 38 minut cesty) a smerujem uz na spravne letisko, takze snad dnes (teda zajtra) odletim.

Musim do nebies pochvalit podporu z ckm.sk. Na KLIA letisku maju internet (letisko same patri k tym najkrajsim, co som zatial videl), tak som im hned pisal o mojom probleme, v ramci 5 minut som dostal promptnu odpoved. Poslali sme si este zopar mailov, s tym, ze moj problem mi pomohli vyriesit (kontaktovali Egypt Air a oznamili, ze som nestihol let). Vzdy, (az na jednu vynimku), ked letim cez more, tak som si objednal listok cez CKM.SK a musim povedat, ze som dobre spravil, a tym padom ostavam ich vernym zakaznikom – taka podpora to sa len tak nevidi, velka vdaka ide slecne (alebo pani) Ludmile Oskerovej.

Pockajte, vystupujem, idem na Check In (je 21:10).

Momentalne je 21:41, dobre spravy, som checknuty. Stretol som oboch panov, s ktorymi som mal vcera docinenia, povedali ze mam ist do rady na checkin, tak som siel, medzitym mi vytlacil novy listok, s ktorym som prisiel. Pani na checkine videla, ze som to zmenil, povedala, ze sa musim rechecknut znova v Kahire a to je vsetko. Takze letiiiiiiiiim!

Koniec dobry, vsetko dobre.

Do cestovania!

Do Semporny sme prisli vecer, na dalsi den som chcel ist aspon snorchlovat, tak sme sa so Sasom vybrali na Singharta “ostrov”. Vela ostrovov v okoli Semporny nie su realne ostrovy, ale rezorty postavene na koralovom utese. Cesta do Singharty a spat vysla okolo 8 RM, mali tam prirodne akvarium, za ktore chceli 25 RM, tam sme sa neboli pozriet. Zobrali sme snorchle, plutvy, kameru a isli sme to obhliadnut okolo – porobili sme nejake fotky a stalo to za to. V buducnosti sa chcem venovat viac freedivingu, je to naozaj navykove, hlavne v tychto koncinach
Ostrov Sipadan: Palau Sipadan, ako hovoria Malajci, lezi na vychodnom pobrezi Bornea, samotny ostrov je znamy ako najlepsia oblast pre potapanie – co musim potvrdit. Sipadan je chranene uzemie, preto sa Malajci rozhodli, ze povolia len 120 potapacov denne. To znamena, ze potapanie si treba dlho dopredu zabookovat, lenze my sme ako sa vravi easy going, tak sme nakoniec nasli spolocnost, ktora nie je na internete a mala volne miesta – i ked to bolo drahsie – okolo 500 RM za 3 ponory (vratane vstupneho poplatku a poplatku za pozicanie vystroja), ale stalo to za to. Neskor sme zistili, ze potapanie na Sipadane sa da bezne spravit hocikedy, takze netreba to nejako specialne dopredu bookovat. Sezona na Sipadane je stale, viditelnost sa pohybuje 20-30 metrov, Sipadan vznikol zo sopecnej cinnosti, samotny ostrov je malicky, okolo neho su koralove utesy, koraly su “tvrde” tak aj “makke”, zaujmava vec je vsak, ze hned za utesom je spad, ktory ide do 1000 az 2000 metrov pod morom, cize odtial sa na povrch dostane naozaj vselico. My sme isli spolocnostou (Blue Sea Divers), ktora nie je na internete vobec spomenuta, ani na wikitravel ju nevidim – celkom sa dalo.
Potapanie na Sipadane je naozaj zazitok. Opat sa stala nahoda realitov – na lodi, sme stretli byvaleho majitela Octopus Divingu cecha Honzu spolu s nemcom Oliverom. Kazdopadne, lod nas dopravila na miesto, supli sme sa do vody, na zaciatku nas uvital poriadny prud vody, takze sme mali co robit, aby se sa schovali za utesom. Ako sme na zaciatku boli vo vode, bolo to ako potapanie v akvariu…ani nie v akvariu, ale este 10 krat lepsie, tazko to opisat, je to naozaj nezabudnutelny zazitok. Isli sme a utes, tam nas cakali Bieloplutve zraloky, nejake barakudy, korytnacky, angelfish, batfish a dalsie ryby a rybicky. Honza zobral pivecko pod vodu, tak sme si spolu s Divemastrom Armstrongom dali po glgu Samotne potepanie hodnotim 10 z 10tich, kto nebol na Sipadane, nebol potapat. Lutujem tych, ktori si tu robili potapacsky kurz, pretoze asi nic lepsie ich necaka, Sipadan je naozaj jednotka – co som zazil – a to som videl nejake videa zo Sipadanu ako krmenie zralokov, ked tam bolo okolo 20 reef sharkov a maskritili si…urcite na Sipadan este raz pojdem, kto sa prida ?

Na dalsi den sme sa vybrali o 6.30 rano na Mabul, kde sme teraz. Potapanie na Mabule je zname kvoli “Macro diving paradise” – co su malicke potvorky pod vodou. Rano nam pocasie neprialo, prsalo – prisli sme na pobrezie, mali sme cas na ranajky, tak sme nejake dali, neskor sme uz boli na lodi a dopravili nas na Mabul, kde nas privitala kapelka, ktora hrala na rozne “bubny” – plechovky, bandasky a co sa naslo. Ubytovali sme sa, a isli sme potapat. Potapanie bolo prekvapujuce, videli sme vela roznych malych potvor vhodnych na fotografovanie. Na MAbule som potapal 6 krat, z toho dva ponory boli na ostrove Kapalai, co je vlastne rezort postaveny na hladine, cize tam nie je ziadna plaz. V Kapalai to bolo celkom zaujmave, pretoze pod vodou boli rozostavane konstrukcie bungalovov a v kazdom takomto objekte boli ryby, avsak skoro vzdy tam bol len jeden druh ryb, ako keby si dohodli ubytovanie

Jedno poobede, ked som nebol potapat, som chcel ist snorchlovat, bohuzial som si odrel palec na nohe a ono sa to v slanej vode dost zle hoji, tak som snorchlovanie vynechal a isiel som si teda pozriet konecne ostrov. Ked som vysiel z “rezortu” von, bol som celkom prijemne prekvapeny, vsetci ma zdravili, sice sa naslo zopar domorodcov, co pytali money, ale moc nepochodili. Ostrovcnia ziju velmi velmi jednoducho, maju chatrc postavenu z dosiek, vacsinou sa zivia rybolovom, maju okolo 5 deti a su usmiaty a strasne radi sa fotia, ked ich clovek zacne fotit, nema to konca kraja, stale sa priblizuju k fotaku…su to take cigancata Vela rodin urcite zije tak, ze nemaju ziadne peniaze, rybolov ich uzivi. Ked som sa prechadzal, velmi sa mi nepacilo, ako rezort (neviem presne meno, ale nejaky drahy – su tam aj rezorty co pytaju 500 RM na noc…) si ohradil svoj velky pozemok ostatnym drotom. Domaci mi hovorili, ako je to nebezpecne, uz vela deciek sa poranilo – ono ten plot je hned pri chodniku a ihrisku.
Prisiel cas odist, tak sme sa zobrali z Mabulu, isli sme spat do Semporny, kde sme nasli izbu u jedneho Inda za 30 RM, akurat ta izba nemala ani okna…dost zle som sa vyspal, teraz uz sedim v lietadle smerujucom do Kuala Lumpur, kde mam v plane nakupit nejake suveniry a vecer o 20:25 letim na Phuket pozriet kamosky a nakupit si nejake veci na potapanie.

Vylet na Borneo hodnotim pozitivne, hlavne potapanie stoji za to, vystup na Mt. Kinabalu hodnotim negativne kvoli cenam (a ani som nepouzil nove Adidsky, co som kupil predtym v KL, ani nohavice  a teple tricko s bundou…), ludia su tu mili, strava celkom obstojna, nabuduce by som chcel ist napr do Sulawesi…

Na Koh Phangan pridem okolo 8.5., mozno skor, plany su take, ze budem pracovat, pracovat, pracovat, snad sa mi podari ist aj na trening…na Phangane ma caka uz Riso s rodinkou (uz raz bol na Phangane, velmi sa mu pacilo…), takze sa celkom tesim, aj na zadne reproduktory

Dolezita vec: stratil som telefon, takze menim Thajske cislo, nove najdete na pravej strane (ak sa teda telefon nenajde, pri mojom stasti…:)

UPDATE: Clanok postujem z Phuketu, po Sasovom odporuceni som ostal v najstarsom hoteli v Phuket Town – On On hotel, izba od 180 BHT. Vecer meskalo lietadlo 2 hodiny, takze som sem prisiel fakt neskoro a este mi stihli stratit bozne vrecko z ruksaku a nove Adidas tenisku, takze na letisku som to este riesil s AirAsia, na hotel som prisiel po polnoci. Kazdopadne, vsetko je v poriadku, kupil som uz aj novy telefon (ten isty ako som mal) a zmenil som telefonne cislo, takze novy kontakt na mna je:

+66 822 831 828

Vidime sa na Phangane cafte.