rozhodol som sa, aby som moc nespamoval, ze budem davat nove clanky minimalne s tyzdnovou periodicitou. Ti, ktori su moji kamarati na facebooku, twitteri, alebo youtube, to uz aj tak videli. Ti, co to nevideli, tak to budu snad pozerat teraz.

Potapanie na Koh Tao

Janov 1. zapas- Thajsky Box

Motorka Kawasaki 250cc, offroad na ostrove

Brachac Dano potapa na Phangane

tak som sa dokopal znova postrihat dalsie videjko. Ucim sa robit vo Final Cut Pro X, je to celkom fajn a jednoduche, mam po ruke dobry navod. Je pravda, ze potrebujem silnejsi pocitac, moj Mac Book Pro s 4GB je uz malo, takze idem upgradnut na 8GB a supnut dovnutra SSD disk. Uvidime, ako to bude slapat potom. Dufam, ze video sa paci

• pas
• fotokopia pasu
• 1x fotografia
• vyplnena ziadost o schengenske viza (dostanete priamo na velvyslanectve)
• zabookovana spiatocna letenka
• pozyvaci list (dodam na vyziadanie)
• cestovne poistenie v ramci schengenu, krytie na minimalne 30.000 eur, poistil som ju cez internet cez poistovnu Axa (google: axa schengen, da sa platit kreditkou, paypalom atd, hned po zaplateni poslu dokument potrebny pre velvyslanectvo)
• bankovy vypis
• cestovne seky

…a zacalo to tak nevinne V nasom pripade sme to mali jednoduche, lebo pozyvaci list som napisal ja, s tym, ze bude u mna byvat, podpisal som ho priamo pred konzulom, takze netreba overovat podpisy. Pre pobyt na Slovensku treba mat zabezpeku minimalne 57 EUR na den, takze treba preukazat financne prostriedky, jednak na ucte, alebo cestovnymi sekmi.
Ja som vsetky uvedene dokumenty dal dokopy za pol dna, prisli sme z Phanganu do Bangkoku o 11.00, isli sme do Siam Centrum, do Kasikorn Bank, kde si Amp zalozila ucet, odfotili sme sa a hned jej s nasou fotkou dali kreditku, vystavili potvrdenie o zostatku na ucte pre Velvyslanectvo. Potom vystavili cestovne seky (Bangkok Bank), na Euro. Presunuli sme sa na Khao San Road, Amp si sla robit vrkoce za 1000 Bahtov, ale predtym este fotky. Ja som zobral vsetky dokumenty a isiel na internet, online som ju poistil, zabookoval letenky, napisal pozyvaci list, vytlacil, okopiroval pas a bolo.
Na druhy den sme sli na Velvyslanectvo, kde vsetko prebiehalo hladko, akurat som musel nieco dopisat do pozyvacieho listu, dole sa nachadza internet kaviaren, takze to nebol problem. Dokumenty prijate, spravny poplatok vo vyske 2700 Baht zaplateny, o tyzden sa vratte.
Potom sme sli do Prachinburi, kde som sa ucil lietat na paraglajde, ale to je uz iny pribeh. O tyzden som prisiel pre viza, ktore boli udelene, vsetko prebehlo bez najmensich problemov. Ono je niekedy vyhoda, ze sme maly stat, v tej istej budove na tom istom poschodi sa nachadza Grecke velvyslanectvo, kde sa caka odhadom minimalne hodinu, na nasom nikto…okrem nas
Poznamky:

1. o viza treba poziadat osobne, vyzdvihnut pas moze aj ina osoba
2. vsetky dokumenty su pisane v Anglictine
3. uvedeny postup bol uspesny pre mna, avsak viza sa posudzuju individualne, nerucim za nic

Dolezite linky:
http://www.mzv.sk/sk/cestovanie_a_konzularne_info/viza-viza
http://www.minv.sk/?ziadost-o-udelenie-schengenskeho-viza
http://www.google.com/search?q=Ve%C4%BEvyslanectvo+Slovenskej+republiky++v+Bangkoku

Uz pri navrate z maleho ostrova Koh Payam, ktory vyzera ako Koh Phangan pred 20 rokmi bolo sialene pocasie. Ked sme prisli s Amp do pristavu na motorke, tak boli obrovske vlny a zdalo sa nam, ze bude lepsie neist velkou ferry, lebo ta sa nebezpecne hojdala na mori ako mala lodka. Riskli sme to a dostali sme sa na Phangan po 4 hodinach hupania.

Potom bolo dobre pocasie, ktore dlho nevydrzalo a pred priblizne 10 dnami sa zmenilo na monzun, nefalsovany monzoon, ked pocas tohto obdobia clovek nevidi slnko, vidi len mraky, o 13:00 to vyzera ako o 18:00 a stale prsi. Niekedy viac, niekedy menej, ale prsi, prsi, prsi…myslim, ze posledny monzun, ktory ma byt od oktobra do decembra nebol taky silny, ako tento. Pocasie sa celkom neda predpovedat, aj januar, ktory ma byt uz pekne bol dost dazdivy. Vsetko sa to posuva a chaosi.

Takze posledne dni len sedim za pocitacom, sem tam vypadne elektrika, okolo domu mam kupalisko, keby som nemal velku motorku, tak sa tazko dostanem von nieco nakupit…aj ked obchody su prazdne, nie je tam takmer nic – vsetko je vykupene.

Lode uz nechodia 3. den, ani na Phangan, ani z Phanganu, akurat dnes sa pocasie umudrilo (a podla predpovede uz bude len lepsie!), takze dnes sa situacia dava do poriadku, lode zacinaju premavat, lietadla z Koh Samui zacinaju lietat.

Situacia pocas zaplav (ktore uz koncia!):

• ziadne lode zo Samui, Phanganu, Koh Tao nechodia
• 90% letov zo a do Samui bolo zrusenych
• Letisko v Nakhon Si Tammarath nebolo v prevadzke
• vela ciest neprejazdnych
• stopnuta zeleznicna doprava v Juznom Thajsku

Vedlajsi ostrov Koh Samui je na tom ovela horsie ako Phangan, posudte sami z tychto odkazov:

• Fotky z Koh Samui na Facebooku
• Fotky a Videa z Koh Samui od rezidenta
• Video z Koh Samui pocas zaplav

Thajska armada sa rozhodla, ze pride zachranit uviaznutych turistov s touto lodiskou.

Podla predpovede ma byt uz dobre.

Uvidime

Z Chiang Mai sme vystartovali klasicky neskor, podla Thajskeho casu, moja Amp si rada pospi, a ja si aspon rano “potukam” na pocitaci. Kupil som Golden Triangle mapu, mal som mobilny internet s GPS (Google Nexus One a Google maps) a este mapku od Milosa, takze sme sa nemohli stratit. Na tento okruh som sa strasne tesil, pretoze mi ho uz vela ludi chvalilo a vsade pisu, ze je najkrajsi v Thajsku.

Den 1 – Ganesh Himal, Wat Phra That, Mae Ya, Chom Thong

Zacali sme na ceste 108, vo Wiang Takane, co su 1300 rokov stare Burmenske ruiny, nic uchvatne, po Sukhothai. Pravdupovediac tam boli dve zrucaniny, nicim nezaujmave, jedine historiou. Neskor sme isli do Ganesha Himal, hinduisticke muzeum venovane Bohu Ganesh, celkom pekne, na to ze to je v Thajsku. Neskor sme vyfrcali na motorke na pekny vyhlad, kde je Wat Phra That, krasny chram, kde sa da ostat na meditaciu. Zabudol som odbocit, po ceste sme videli leziaceho Buddhu, tak sme tam sli pozriet – vyplatilo sa, aj ked mu rasty vyrastky – vcelam sa tam akosi zapacilo. Vecer sme zakoncili v Chom Thong Vora Vihan – co je opat krasny chram. Sice, nezakoncili – mal som napad este ist pozriet Mae Ya vodopad, tak sme tam rychlo isli, cesta bola krasna, cez kontrolu som prefrcal – Thajci platia za vstup do narodneho parku 40 bahtov, farangovia (cudzinci) 200 bahtov. Vodopad bol oficialne “zatvoreny”, nikto tam nebol, tak to bolo o to krajse, porobil som nejake fotky a isli sme hladat ubytko. Vecer sme este isli na lokalny festival, isli sme na thajsky kolotoc, kde som sa ledva zmestil a bol pohanany motorom na traktor (aspon sa mi tak zdalo, hehe). Cesta: 108.

Den 2 – Watchiratan Waterfall, Pathat Doi Inthanon, Thep Panom, Ob Luang

Tentokrat som si vstup uz do Narodneho parku kupit musel, ale s tym som ratal, tak sme isli pozriet smerom na najvyssi vrch Doi Inthanon, tak isto sa vola aj park. Zacali sme krasnym vodopadom Watchiratan, pokracovali sme k dvom pagodam venovanym k 60. narodeninam krala a kralovnej a vystupili sme na najvyssi vrch v Thajsku Doi Inthanon vo vyske 2565 mnm. Bolo uz chladnejsie, na cestu som si zobral bundu, ale o obleceni a priprave napisem samostatnu kapitolu. Neskor sme zisli dole cez Mae Chaem, kde som zabudol natankovat, zastavili sme sa pozriet v Thep Panom – horucich pramenoch, ale boli sme hladni, tak sme isli do Narodneho Parku Ob Luang, kde sme aj prespali, najprv nam chceli predat celu chatu za 1800 Bht, tak to som hned zavrhol, nakoniec ze mozeme spat v jednej izbe za 600 Bht, ale aj tak cela chata bola pre nas. Ja som este vybehol do narodneho parku Ob Luang, zacinal krasnym mostom v kanone, isiel som na pohrebisko, kde zili praludia (toto bolo objavene v spolupraci s Francuzmi) a neskor petroglyfy – historicke malby pracloveka na skalach, skocil som este na viewpoint, ale to uz sa zotmievalo, tak som sa vratil a isiel za Amp, ktora ma cakala na dome. Cesty: 1009, 1192, 1088

Den 3 – Ob Luang, Mae Sariang

Vstavanie o 11.00 rano v Ob Luang, dokoncenie navstevy narodneho parku (pytali odo mna opat vstupne, na co som im povedal po Milosovej rade, ze vstupne plati pre rozne narodne parky a 2 dni, na co sa so mnou odmietli hadat a pustili nas…, neviem ako to je naozaj v skutocnosti), natankovali sme a potom som na to slapol. Zastavil som len tak, ze sa trochu najeme, a videl som odbocku na vodopad, o ktorom som nic nevedel. Len tak zo srandy som ho teda isiel pozriet, bol mimo narodneho parku, takze ziadne vstupne, ziadni ludia – a opat sa vyplatilo. Jednalo sa o vodopad  Mae Sawan Noi, co je 7 stupnovy vodopad, kde som porobil zopar obrazkov. Dosli sme do Mae Sariang, malej peknej dedinky pri Burme, kde sme sa navecerali v restike Jinthira a na odporucenie som si dal Chicken Cashewnuts, ktore bolo ozaj dobre. Nasli sme ubytko, isiel som k holicovi, ktory ma ostrihal a oholil za 50 Bht, este som nakrmil rybycky svojimi nohami – pekny a zdravy zazitok, v restike mali akvarko pod stolom, clovek si tam supne nohy a male “pyrane” – cistice – sa o zvysok postaraju. Najprv to strasne steklilo, ale dalo sa zvyknut. Cesta: 108

Den 4 – Mae Sariang, Mae Sam Laep, Sop Moei

Na dalsi den sme si privstali, o 8.15 sme sa checkoutli a isli smerom na Ban Mae Sam Leap, co je maly pristav, kde sa da objednat lod, ktora chodi na hranici medzi Thajskom a Burmou. Este v Mae Sariangu som sa pytal zopar turistov, ci sa k nam nepridaju, lod stoji totiz 1300 Bht, respektive 1200 Bht ak sa ide na sever. Nikto sa nepridal, ale tento vylet som si nechcel nechat ujst, celkom sa vyplatilo. Cesta k pristavu bola dost rozbita, ale pre moju crossu to nerobilo ziaden problem. Po ceste sme videli uz uplne inych ludi, kmene, ktore tu ziju a hovoria inymi jazykmi ako je Thajctina. Prisli sme do pristavu, najedli sme sa, objednali lodku, ktora nas cez malebnu prirodu dopravila do Sop Moei. Rieka Salween bola siroka priblizne ako Dunaj, na okrajoch mala niekedy pieskove plaze, niekedy uzasne vytvarovane skaly. Okolo sa do vysky priblizne 500 metrov tiahla dzungla, naozaj ako v Jurskom Parku. Ked sme prisli do cielu, tak sme vystupili a nebolo tam nic. Respektive bolo, ale clovek musi spravit zopar metrov a Amp sa nechcelo vobec chodit, je pravda, ze v Thajsku je stale teplo, ale jej to vobec zili netrha, ked sme niekde, kde nie je “nic”. Tak sme ostali v budke, kde bol vojak. A vtedy sa to zacalo. Len tak mimochodom povedal, ze na sutoku dvoch riek, kde sme prave boli, sa 2 dni dozadu strielalo a par ludi zomrelo…no mam to ja stastie, po prezitom “teroristickom” utoku sa dostanem do svaru medzi Thajcami a Burmancami. Tak vojak vysvetloval o co islo, boli postavene strelecke mury z vriec, celkom to tam bolo napate, az by clovek nepovedal, keby nevedel. Aha, a to mi este Amp hovorila, ze je nebezpecne ist na tu rieku, ked ma strihal, tak sa s nou holic rozpraval, ze par dni dozadu sa utopili nejaki ludia z vlady, co tam sli na kontrolu…tak ale ved to sa stava… Posedeli sme si tam pol hodinku, medzitym sme este videli ako nesu dvoch zabitych medvedov, asi na gulas a potom sme sa vratili. Zobral som si este zabudnute slapky v Mae Sariangu, po ceste sa nam podarilo stratit Ampnine cizmy a ponozky (ktore beztak aj tak uz strasne smrdeli) a isli do Khun Yuam. Cestou sme nenavstivili Ban Dong, kde by mali byt Lawa ludia a nestihali sme ani jaskynu Kaew Komol a horuce pramene. Snad nabuduce. Cesta 108

Den 5 – Khun Yuam, Mae Hong Son

Vyrazsili sme klasicky na obed, chceli sme pozriet Japonske muzeum z druhej svetovej vojny, ktore sme nenasli, na mieste sa prave konali nejake hry, isli sme narychlo pozriet do Barmskeho chramu a potom do Mae Hong Son, nasli sme rychlo ubytko, zhodili veci a isli sme pozriet nejake chramy a vecer mali trh, tak sme sa zucastnili. Mae Hong Son je male mestecko, ma pekne jazero, kde je aj vacsina ubytiek, posobilo prijemnym dojmom. Cesta 108

Den 6 – Wat Pa Tham Nua, Sop Pong, Tham Lod, Pai

Na obed sme dorazili do Fish Cave, kde bol vstup pre mna 150 Bhatov. Nevedeli sme co od toho ocakavat, tak sme sli, prechadzka popri riecke, strasne vela sladkovodnych ryb, voda vyviera pod horou a niekde tam je aj jaskyna zaplnena vodou, ktora sa neda vidiet. Tak sme nakrmili ryby a neisli sme pozriet pustovnika, ktory zije v blizkej jaskyni, za ktorou sa nachadza dalsia jaskyna…snad nabuduce. Potom sme isli pozriet jeden udajne najkrajsi vodopad v oblasti Pha Sua Waterfall, ale nebol az taky krasny, ako ho na internete popisovali  – ono je obdobie sucha, takze nedostatok vody spravi svoje. Pokracovali sme v okruhu a isli sme pozriet do Wat Pa Tham Wua, kde sa robi Vipisanna meditacie. Prostredie sa mi neskutocne pacilo, ide o stredisko zasadene v udoli, vsade okolo su kopce a pri ubytovani v parku tecie riecka…nezdrzali sme sa dlho a uz sme upalovali do hlavnej “atrakcie” jaskyni Tham Lod Cave. Zaplatili sme vstupne, lod, kapitan, sprievodkyna, dokopy 550 Bahtov. Jedna sa o skupinu jaskyn, ktore si ozaj stoji za to pozriet. Skoda, ze jaskyne nemaju tak vysvietene ako to bolo vo Vietname, ked je jaskyna dobre nasvietena, tak je to proste parada. Nevadi, lampas posluzil tiez. Na druhej strany hory, kde jaskyna konci sme pockali na niekolko tisic vtakov, ktore sa vracali domov, nic podobne som v zivote nezazil, opat zimomriavky…po skonceni seansy bola uz tma, nasadli sme na motorku a upalovali cez milion zakrut do znameho mestecka Pai. Cesta 1095

Den 7 a 8– Pai

Na tuto dedinku som sa celkom tesil, aj ked som vedel, ze v podstate nic zaujmave tam nie je. No je to tak, meno tejto batozkarskej destinacii spravil jednak Thajsky romanticky film a jednak velke mnozstvo batozkarov, ktori tam idu. Takze je tu mozne najst najviac Guesthousov, restik, turistickych kanclov, pracovni a vsetkeho, co bezni turisti potrebuju. Daju sa spravit rozne vyletu, organizuju rafting, bohuzial teraz voda nie je, takze sa nedalo ani ist. Ked sme dosli vecer do Pai, nasli sme ubytko a prekvapil nas zivot na ulici, vsetko vysvietene, vela obchodov otvorenych, vyzeralo to ako walking street, vsetci vsetko predavali. Dozvedeli sme sa, ze toto je kazdy vecer, tak to sa hlavne Amp zapacilo, tak sme sa dohodli, ze teda ostaneme 2 noci.

Poriadne sme sa vyspali, isli sme sa najest a kedze c:geo ukazoval geo cache vzdielenu necelych 30 km, tak som sa rozhodol, ze si spravime vylet tym smerom. Isli sme popozerat okolie, zastavili sme sa na slavnom moste, pozreli zopar chramov, canon, vodopad, za teple pramene som im vstupne nedal, to si mozu nechat, potom sme isli na tu cache. Viedla k nej malebna cesta plna zakrut a krasnych vyhladov, bola uprostred nicoho, lesy tam dost casto horia, zalogoval som sa, nechal som tam slovensku magnetku a neskor sme sa vratili, najedli, Izraelci novi susedia nas v noci zobudili (nie som rasista, ale Izraelci su naozaj najhorsi turisti, kto s nim robil a pozna ich naturu, vie o com hovorim, teda pisem…).

Den 9 – Pai, Pong Duet Gejzir, Mae Fa waterfall, Chiang Mai

Na obed sme vystartovali, pozreli sme horuci gejzir Pong Duet, ktory dosahuje 99 stupnov, ponukali aj mineralny bazen, ktory nebol ani zdaleka taky cisty ako na obrazku, sice bolo napisane, ze sa za neho extra plati, ale teda ak by si vypytali peniaze, tak to odmietnem zaplatit. Po okupani sme isli dalej pozriet s tym istym listkom na Mae Fa vodopad, ktory pada z vysky cca 30 metrov, tak mi to nedalo, opat som sa prezliekol a isiel som na prirodnu masaz, ktoru som si do sytosti uzil. Neskor sme uz isli pekne do Chiang Mai, kde sme chceli stihnut vlak, ale nepodarilo sa, odchadzal o 16.30. Prespali sme v ubytovni pri stanici, vecer vecera, pivo, dalsi den sme este pochodili Chiang Mai, nieco ponakupovali, isli na postu a poslali pohladnice a neskor na stanicu nocnym vlakom do Bangkoku. Motorku poslali uz predtym, takze motorka cakala na stanici v BKK, tam sme uz vedeli co a ako, takze sme kupili listky do Surat Thani a isli sme autobusom do mesta na nejaky trh. Zacalo byt dost teplo, tak sme sa rozhodli ist do niecoho klimatizovaneho, isli sme do Platinum obchodaku, kde sme stretli Juraja, pokecali, a spolu s jeho priatelkou sme sli na obed – ako obycajne do Sushi Restauracie, teda bufetu, kde som sa do sytosti najedol (resp. este viacej, nez do sytosti) a potom spat stanica, vlak, do Surat Thani sme prisli rano o 4.30, tam sme si este pospali na stanici, o 7.30 sme vyrazili do mesta, motorka mi nestartuje uplne najlepsie, tak som ju nechal v servise, najedli sme sa, a uz teraz sedime na lodi smer Koh Phangan, kde prave dopisujem tieto riadky. Cesta: 1095

Priprava, oblecenie, co chybalo

Priprava sa skladala zo servisu motorky – aby som mal motorku v poriadku. Na moju prvu cestu som nevedel, co si zobrat, kedze som na motorke podobny vylet neabsolvoval. Zobral som si slapky a turisticke boty, v ktorych som sa presuval, v slapkach som chodil a niekedy isiel aj na motorke kratke vzdialenosti v meste, ked sme boli uz ubytovani. 3 tricka, 3 spodky, 3 trenky, neprefukava bunda a gate kupene za par susnov v Nepale (ucinkuje len proti metru, keby sme nedajboze spadli, tak ma to neochrani, ale poriadne sa obliect do tohoto tepla…no aj tak bolo teplo), vreckovy nozik som si zabudol, tak som kupil jeden po ceste, nabijacky, kamera Sanyo, kamera Go Pro, fotak Canon, mobil, GPS Garmin (nepouzil som ani raz), po ceste kupeny netbook, hygienicke potreby, prilba, rukavice a to je tusim vsetko. Aha, este najpouzivanejsie kluce na motorku, alkohol, betadin, obvazy, magnetky do geocachingu a ine nepodstatne drobnosti. K tomu co chybalo – v podstate som vsetko mal, nic nechybalo, a take drobotiny ako repelent, alebo zubna pasta sa da dokupit kdekolvek po ceste. Staci mat peniaze, alebo kreditnu kartu…

Zhrnutie a fakty

Moj prvy vylet na motorke hodnotim viac nez pozitivne. Motorka Kawasaki KLX 250 nie je urcena na dlhe presuny, maximalne ide 110 po rovine, sedadlo je uzke, takze po hodine jazdy uz zacina boliet zadok – preto sme si kupili aj vankus, ktory to dost zlepsil. Celkovo sme spravili 2222 kilometrov, z toho okruh Mae Hong Son bol cca 1000km, prsalo, resp. mrholilo nam len jedenkrat, takze pocasie vyslo, teplota bola v noci cez 20 stupnov, cez den okolo 30 stupnov.

Mae Hong Son je povazovany za jednu z najlepsich turistickych tras pre motorky a musim to potvrdit, boli tam same zatacky, je ich viacej ako 2000 (podla toho odkial to clovek rata), predavali aj vela triciek s napisom 1864 curves around Mae Hong Son.

Fotil som toho dost, takisto som aj robil zabery z cesty s Go Pro kamerou, otazne je kedy to postriham, odhadom mam viacej nez 12 hodin videozaznamu a chcel by som spravit 5 minutovy zostrih.

Kedze som sa celkom “namotal”, tak mam v oku vyhliadnutu motorku Kawasaki Versys 600cc, ktora je urcena presne na podobne cestovanie. Je pravda, ze som teraz jazdil malicko aj po offroad cestach, ale absolutne to netreba, cesty v Thajsku su viac nez dobre, sice sem tam su diery a necakane konce ciest, ale okrem toho su siroke a prehladne, cize nabuduce ak pojdem, tak uz nebude treba posielat motorku vlakom.

Do cestovania!

Jednalo sa o moj prvy vacsi vylet na motorke, tak som nevedel co a ako. Snazil som sa zobrat cim menej veci, pretoze na motorku sa toho moc nezmesti. Balenie som nechal na starosti Amp, samozrejme si zobrala 75% veci pre seba, ved mne staci len tricko a trenky…zbalit dvoch ludi do 30 litroveho kufra je celkom problem, tak sme este zobrali maly ruksak (ktory mam strasne rad, Marek by vedel rozpravat, kupeny v Nepale po hodine porovnavanie, 20 litrov, bocne vacky, vela priestorov na ukladanie, gumove snury na vetranie, ventilacia chrbtu, no nekup to za 14 euroJ Zbalili sme, dom zamkli, rano vyrazili. Isli sme na lod o 7.00 rano, isiel aj Peto, isiel cakat kamosov na letisko do Surathani. Ja som isiel na servisnu kontrolu, ktora sa naozaj hodila, motorka mala najazdene uz 12.000 km, zadna guma bola uz opotrebovana, trebalo aj olej vymenit…do servisu som dosiel a po nejakych problemoch mi dali motorku ako tak dokopy. Vecer sme uz isli na vlakovu stanicu, kde sme nalozili na vlak motorku a nas. Preprava motorky na vlaku je uplne bezna sluzba, stoji to priblizne tak isto ako listok za osobu, za mensiu motorku to je este lacnejsie…

Rano sme pristali v Bangkoku, vylozili motorku, vsetko pekne odparkovali, nasadli na autobus a stretli sme kamosa Jura v nakupnom centre MBK. Strasne dobre sme sa najedli v sushi restauracii Oishi, clovek zaplati necelych 300 bahotv (8 EUR), je to robene stylom bufetu, na kolajniciach chodia same dobroty, clovek si ich moze varit, pitie, zakusky, zmrzlina – vsetko v cene, velmi odporucam, aj ked je to trochu drahsie ako jedlo za 1 EURo na ulici.

V nakupnom centre sme ponakupovali, kupil som lacny telefon pre Amp, Samsung Galaxy Spica, podporuje posledny android, stal nieco vyse 100 Euro. Musel som si kupit aj nejaky pocitac na cestovanie, tak som sa rozhodol pre netbook Acer Aspire One D255E, 2 GB Ram, Atom N550 1.5 GHZ CPU, 320 GB HDD, za 11.750 Bahtov bez OS. OS Windows 7 Starter mi nainstalovali na pockanie v inom obchode…pre Amp sme museli este kupit nejaku teplu mikinu na cestovanie. Po nakupoch sme sa vratili na stanicu a uz sme vedeli, ze pojdeme pozriet mojho kamosa Michala do Sukhothai.

Tak sa aj stalo, opat sme sli “spiacim” vlakom. Tuto formu cestovania naozaj odporucam, je to sice drahsie ako autobus, pomaly tak isto drahe ako lietadlo, ale ten komfort je naozaj niekedy na nezaplatenie, ziadna spina a tlacenica. Vlak isiel do Phitsanuloku, ktory je vzdialeny priblizne 50 km od Sukhothai, tak to bola prva vacsia jazda na motorke po servise. Isla OK

Pred odchodom som si zaplatil mobilny neobmedzeny internet, tak som na mojom Nexuse vzdy pozeral mapy, kde sme. S Misom sme sa uz dohodli, dosli sme na dom, zvitali sa a uzili si krasne prostredie v Sukhothai, kde sa nachadzaju stare chramy, ktore su naozaj pohladne na fotkach.

Hned nas prijemne prekvapili ceny, ceny boli polovicne oproti cenam, ktore su na ostrove. Isli sme na nocny trh, tam sme pekne nakupili nejake papo, na dalsi den sme pobehali okolo a este som si stihol zachytat aj na jazierku pri dome nejake ryby. Respektive rybu

Po rozlucke sme mali namierene do parku Si Satchanalai, ktory je podobne ako Sukhothai. Najprv som nevedel kde prespime, potom som sa pozrel na mapu a videl som velke jazero a pri nom mesto Pha Yao, kde sme dosli vecer. Vybral som velmi dobre, kludne mestecko pri jazere, v ktorom sa sice neda plavat, ale su tam paradne restauracie! Ubytovali sme sa za 400 bahtov v krasnej izbe, vysli sme sa najest, uzil som si konecne Dancing Kung salad, co by sa dalo prelozit ako Salat s tancujucimi krevetami. Tento salat je velmi specialny, na Koh Phangane ho nerobia. Sklada sa zo vselicoho, ale najpodstatnejsie su zive male krevetky, cize ked misku, ktora dojde, otvorite, tak zacnu skakat po stole. Ja som im moc vela sanci nedal, hned som ich dal do ust a tam uz doskakali…velmi chutne, takisto, sladkovodne ryby, ktore tam robia, naozaj pochutka a za par bahtov.

Rano sme sa zbalili, a po ceste sme mali niekolko Narodnych Parkov. V Thajsku je vyse 100 narodnych parkov, takze po ceste sa neda naozaj stihnut pozriet kazdy jeden. A to nehovorim o vodopadoch, jaskyniach a chramoch, tych je nespocetne mnozstvo (hlavne tych chramov!) Rozhodol som sa pre Wiang Kosai, kde sa nachadza krasny vodopad Mae Koeng. Sice sme najprv netrafili uplne presne, lebo som sa spoliehal na GPS, ktore nas zaviedlo uplne mimo, ale to je najlepsie, ked sa clovek strati. Tam som totiz nafotil niekolko desiatok motylov. Prechadzka po dzungli bola tiez uzasna, take rozne motyle, velke ako dlan, naozaj neskutocne – a hlavne sa to neda odfotit.

Vecer som trosku na to “slapol” a dorazili sme az na samy sever Thajska, do mesta Mae Sai, ktore susedi s Myanmarom. Vecer sme sa najedli, rychlo ubytovali za 250 Bht, a na dalsi den som spravil viza run. Na colnici som stretol Cecha Milosa, ktory zije v Thajsku uz 15 rokov, hovori po Thajsky, cita, pise, vyucuje, historik, hotova encyklopedia! (v dobrom!). Dali sme sa do reci, povedal, nech dojdeme do Chiang Mai za nim, vymenili sme si kontakty. Den pokracoval malym vyletom do chramu v Tachileku, vratili sme sa spat, isli sme spravit este nejake nakupy…co sa predlzilo a spali sme tam este jednu noc navyse. Nie je to turisticke mesto, takze Laundry na vypratie veci bol dost problem najst, jednu sme nasli, ale pytali si nehorazne vela, tak sme laundry nespravili…

Ked som isiel na sever, v plane bol navstivit aj Chiang Rai, to sa ale teraz nepodarilo, iba som cez neho prebehol, snad nabuduce, lebo som sa neskor dozvedel, ze je tam chram Wat Rong Khun.

Z Mae Sai sme sa vybrali na vychod do Golden Triangle, resp Zlateho Trojuholnika, ktory je slavny tym, ze sa tam vyrabalo vo velkom mnozstve opium, schadza sa tam Thajsko, Myanmar (Barma) a Laos. Treba este povedat, ze je to turisticka pasca, lebo tam nic poriadne nie je, ani vyhlad nie je nejaky super, vsetko predrazene a snad jedina vec, co stoji za to je Opiove muzeum – kde ale baby, co tam robia nikdy opium neskusali! Da sa tam spravit este vylet do Laosu – netreba ziadne viza – dovezu vas na ostrov na rieke, kde sa da len nakupovat, takze neodporucam, uplna blbost.

Vecer sme spali pri Doi Tung, co bola rezidencia Kralovnej – mamy terajsieho krala. Naozaj nadhera, taku rajsku zahradu som v zivote nevidel, tak to pre zmenu urcite odporucam V cene listka, okolo 200 Bht bola navsteva rezidencie, zahrady, vystavy o kralovi a este jednej zahrady vzdialenej 15 km, ktora je na hranici s Laosom. Naozaj nadhera.

Po ceste sme sa stavili v dedinke Mae Salong, nachadza sa tam zopar templov, su tam tradicne kmene s dlhymi krkmi (chceli za “vstup” 200 Bht, tak som sa na to vykaslal, nebudem podporovat hajzlikov, co robia biznis na tychto ludoch), tato oblast je znama svojimi cajmi, tak sme si dali a ozaj bol vyborny!

Neskor sme uz sli do Chiang Mai, rychlo sme sa ubytovali a zalahli. Dalsi den sme pobehali chramy, vodopad, stihli sme ist na Saturday night market, ktory je len predohrou Sunday night marketu, ktory je dlhy asi 3 kilometre a clovek nema sancu ho prejst , lebo tolko obchodov co tam je…no naozaj vela, predavaju vsetko mozne, za dobre ceny. Chiang Mai na mna posobil naozaj pozitivne, pekne podniky, normalnejsi ludia, ceny paradne. Len to teplo. Teraz tam bolo najchladnejsie pocasie a to nam bolo naozaj teplo. Zevraj je tam este teplejsie ako v Bangkoku…no, to nemusim, to je uz moc!

Vecer som isiel pozriet este Milosa, nakreslil mi mapu (z pamate nakreslil podrobnu mapku, cestu okolo Mae Hong Son, clovek sa citil trosku ako z filmu BeachJ, pokecali sme, isiel som aj na specialnu meditaciu, kde som videl svoju dusu…proste parada. V Chiang Mai sme pozreli aj nejake goe cache, isli sme do hlavnych chramov (a verte, ze tam ich je teda naozaj vela), isli sme na thajsku masaz za 150 bht, najedli sme sa…je to krasne mesto, kde sa da zit zopar mesiacov v roku, ked nie je tak teplo. Pohoda.

O vylete okolo Mae Hong Son sa docitate v dalsom clanku.

Do cestovania!

V rychlosti zhrniem moj pobyt na Koh Phangane, ako som sa vratil z Indie a Nepalu – ked som prisiel do Thajska, tak som sa citil ako v New Yorku, kto bol v tychto krajinach, pochopi preco… Samozrejme som nestihol  spracovat vsetky videa z predchadzajuceho vyletu, to nehovorim ani o potapani na Borneu s Gabom a s Nikou, ale snad sa k tomu raz dostanem… Na Koh Phangane sa nezmenilo v podstate nic, akurat ma prijemne prekvapila walking street, ktora sa kona kazdu sobotu a ludia predavaju vsetko mozne. Prisla ma pozriet mama s jej kamaratkou a dalsi “dochodcovia”, Peto, kamarat zo Samui sa prestahoval na Koh Phangan, jeho dosli pozriet kamosi a medzitym dosli dalsi ludia zo Slovenska, byvala spoluziacka z vysokej, kamoska z Couch Surfingu, chalani zo Slovenskych zuriek  a najnovsie maju dojst na Phangan filmari zo Slovenska natocit dokument o tomto rajskom ostrove, uvidime…

Ako som sa vratil na Phangan, kamosi mi hovorili, ze videli blaznov lietat na Paraglide, a mali motor za sebou – nejake foto. Nevedel som si to predstavit, az jedneho dna som videl motor na walking street, okamzite som sa zoznamil s chalanmi. Jeden z nich, skusenejsi, bol Peter z Rakuska, ten precestoval s tymto motorom Indiu a ine krajiny, momentalne je v Thajsku, dalsi, teraz uz dobry kamarat je Thajec Adun, ten ma vacsiu vrtulu. O co ide ? Predstavte si, ze mate 100 metrov rovnej plochy – ktora sluzi ako pristavacia a odletova draha, padak, za sebou, vrtulu o priemere meter, padak je na zemi, vrtula je nastartovana, clovek zacne utekat, padak ide hore, vrtula na vyssie obratky a po 30 metroch uz je vo vzduchu…ked som to videl, tak som mal zimomriavky, je to naozaj zaujmave, staci si vyhladat na internete: paramoto alebo parajet a clovek ma hned predstavu o co ide. Tak mozno jedneho dna budem aj ja takto lietat, samozrejme treba mat najprv kurz na paraglide a nieco odlietane…uvidime. Kazdopadne Adun je strasne v pohode chalanisko, spi na ryzovom vankusi, caj si vari na ohni, a stravuje sa tak, ze si ide nachytat s harpunou ryby…tak som chytal aj ja. Tesim sa nabuduce, snad aj nieco chytim, strasne ma to bavilo. Aby som sa zoznamil s vetrom rozmyslam, ze si spravim kurz na Kitesurfing, s touto myslienkou sa uz pohravam celkom dlho a vsetci si to pochvaluju…ked je dobry vietor…uvidime!

Medzicasom som bol potapat, dal som sice len jeden ponor na nasom krasnom Sail Rocku, do buducna som si dohodol lepsie podmienky, takze snad budem chodit castejsie na tuto krasnu potapacsku destinaciu pri Phangane. Zoznamil som sa s chalanom – divemasterom z Turecka, ktoreho niekolkokrat okradli v Thajsku, takze nema kazdy take stastie…uz sa tesim na dalsie potapacske zazitky. Chodievam s Fun Factory, maju najlepsiu lod na Phangane a majitel Jurgen je kamarat, tak preco nie.

Na pisanie o Phangane je toho este dost, avsak kto nezazil, tak si to nevie ani predstavit, taky bezny den je napriklad prevetranie motora na lodi, alebo pozriet zapad slnka… Ale to sa nebudem opakovat. Po 2 mesiacoch som potreboval spravit visa run, tak som sa rozhodol, ze pojdeme s mojou frajerkou Amp pocestovat. Dlho som sa chystal do severneho Thajska, do Chiang Mai, kde som este predtym nebol a to som uz v Thajsku 3 roky. Hlavne ze som pocestoval okolite krajiny…ale na Thajsko som si nechaval cas na vtedy, ked budem mat Thajsku frajerku s ktorou by som si vedel predstavit ist…

…a tak sme sa vybrali…

Este sem supnem dve videjka, ktore som uz davnejsie dal na net… Prve je Parahawking v Pokhare v Indii – jedna sa o paraglading so supom, ktory pocas letu zerie maso, ktore som mal v ruke…

Druhe videjko je tiez z Nepalu – rafting na rieke Trisuli. A prave som teraz zistil, ze ho zablokovali, dal som tam pesnicku od Black Sabbath – pozrite sami.

UPDATE: Videjko som prekodoval, dal som tam inu hudbu a zablokovali ho len v Nemecku, takze pohoda

Ostatne som nemal cas postrihat, materialu je viac nez dost