rozhodol som sa, aby som moc nespamoval, ze budem davat nove clanky minimalne s tyzdnovou periodicitou. Ti, ktori su moji kamarati na facebooku, twitteri, alebo youtube, to uz aj tak videli. Ti, co to nevideli, tak to budu snad pozerat teraz.

Potapanie na Koh Tao

Janov 1. zapas- Thajsky Box

Motorka Kawasaki 250cc, offroad na ostrove

Brachac Dano potapa na Phangane

tak som sa dokopal znova postrihat dalsie videjko. Ucim sa robit vo Final Cut Pro X, je to celkom fajn a jednoduche, mam po ruke dobry navod. Je pravda, ze potrebujem silnejsi pocitac, moj Mac Book Pro s 4GB je uz malo, takze idem upgradnut na 8GB a supnut dovnutra SSD disk. Uvidime, ako to bude slapat potom. Dufam, ze video sa paci

Moj dobry kamarat z vysokej skoly Gabo, a jeho priatelka Nikol ziju pri Zurichu vo Svajciarsku. Boli na Koh Phangane, spolu sme poatapali na Borneu a dohodli sme sa, ze ich pojdeme pozriet. Tak sa aj stalo. Z Viedne sme leteli cez Fly Niki, respektive Air Berlin, Gabo nas bol vyzdvihnut na letisku a odviezol nas ku nim domov. Uz pri pohlade na krajinu ma clovek naozaj super pocit, vsetko je zelene, ciste, na poriadku, cim je Svajciarsko zname. Zvitali sme sa spolu s Nikol a pokecali sme o zivote. Nedaleko ich domu je pekna vyhliadka na okolitu krajinu, skoda, ze pocasie nam viacej neprialo a zacalo prsat. Neskor sme sli do Zurichu, treba ist vlakom asi 15 minut, len tak pre zaujmavost, listok tam stoji 10 CHF, spiatocny 20 CHF a celodenny 20 CHF, takze sa samozrejme oplati kupit celodenny. Svajciarsko je extremne drahe, oproti Thajsku sa to neda vobec zrovnavat, boli sme aj v restike (Dik za pozvanie!), jedla boli asi tak 20 nasobne drahsie ako v Thajsku. No co uz.  V Zurichu sme pobehali hlavne ulice a pamiatky, porobili nejake fotky, isli do potravin nakupit drobnosti, z coho Amp uvarila dobroty, neskor sme si aj grilovali, zapijali vineckom a este sme stihli zahraj aj badminton a aby som nezabudol aj klasicke Svajciarske jedlo.

Na dalsi den sme si dali vylet okolo jazera, na prilahly zamok, isli do Spanielskej restiky, konali sa aj sportove drevorubacske hry, co som videl predtym len v TV, bolo to naozaj zaujmave Dalsi den sme si vyhradili na vylet do hor. Tak to bol asi najkrajsi den, isli sme lanovkou hore, extremne stupanie za extremne peniaze. Hore sa este lyzovalo, bol to posledny den. Amp videla prvy krat sneh na horach – sneh videla aj predtym, v Thajsku maju umely. Sneh bol uz makky, pocasie nam tentokrat absolutne vyslo, vyhlad uzasny, horske masivy, plesa, jednoducho Svajciarska dokonalost. Cestou dole sme isli peso, zastavili sme sa aj na lokalnej syrovej farme, kde sme nakupili domace syry a maslo. Dakujeme za vsetko Gabo a Nikol!

Francuzko

Nechcel som stale lietat a vela som pocul o rychlovlaku TGV, tak som sa rozhodol, ze do Pariza, nasej dalsej destinacie pojdeme tymto sposobom. Cez internet som vsetko poriesil, vytlacil potvrdenie o objednavke (co nebol cestovny listok, ale to som zistil az vo vlaku, ale nebol ziaden problem), sadli sme na vlak a cesta ubehla strasne rychlo. Este som zabudol napisat dolezitu vec, vo Svajciarsku som riesil ubytovanie cez CouchSurfing.com

Moji kamarati Couch Surfing trosku poznaju z rozpravania, pre tych, co nevedia o co ide, zjednodusene povedane ide o socialnu siet, kde sa zaregistrujete, mate profil a ponukate svoje “sluzby” zadarmo ostatnym turistom. Moze sa jednat o radu, stretnutie na kavu a ceresnicka na torte je ponuknut ubytovanie. Ja som bol aktivny clen na CS, u mna na Phangane na dome prespalo uz dost vela ludi, tak som si povedal, ze teraz je cas “zozat” urodu, kedze moj profil na CS je plny dobrych referencii.

Po prichode do Francuzka som sa skoro citil ako doma – v Androide nahrata aplikacia Parizske metro, mali sme potvrdene ubytovanie na poslednu chvilu, len na jednu noc u jedneho francuzskeho typka. Prisli sme, zvitali sme sa, hned sme aj odisli, ze pojdeme nakupit nejake Thajske potraviny. Pouzival som navigacny system Sygic, ktory je naozaj vyborny, avsak niekedy ukazuje na mape obchody, ktore uz neexistuju 10 rokov, takze sme sa pekne presli a nenasli, to co sme hladali.

Na dalsi den rano sme sa “checkoutli”, dali sme si batozinu do jedneho hotela, a isli preskumat Pariz. Kedze na vsetko sme mali strasne malo casu, Svajciarsko 4 dni, Francuzko 4 dni a Barcelona tiez 4 dni (alebo tak okolo:), tak sme museli pohnut zadkom…alebo ani nie – videl som, ze v Parizi premava turisticky autobus, kde si clovek sadne, dostane mapu, existuju tam 4 rozne trasy a moze sa vyvazat od rana do vecera. Tak to sa mi pacilo – ist vsade, kde chcem, maju aj vyklad v ceskom jazyku, aj ked anglictina by stacila. Dvojdenny listok stal 32 Euro, tak preco nie. Isli sme na klasicke pamiatky ako Notre Dame, Louvre, Vitazny obluk, francuzke bulvary, luxemburske zahrady a dalsich asi 20 veci plus samozrejme Eifelovka – je naozaj krasna. Zabavne bolo ako policajti pod Eifelovkou nahanaju cernochov, ktori nelegalne predavaju suveniry a gambluju na ulici.

Stala sa nam neskutocna prihoda, normalne si citam wikitravel o cestovani, avsak nestihol som ho cely docitat. V roznych mestach su rozne scamy a jeden sa nam stal, aj ked sme najprv nevedeli o co ide. V kratkosti – pocas prechadzky v meste som nasiel prsten, ktory bol polozeny na stlpiku, pozrel som ci nikomu nepatri, tak som ho zobral. Uz sme sa tesili, ako ho spenazime a spekulovali sme, ako je mozne, ze tam bol. Na dalsi den, sme isli do muzea, kde som si chcel pozriet Monu Lizu. Zrazu pribehla jedna baba, ze hen, stratili ste prsten. Amp sa pytam, ze ci ma ten prsten zo vcera. V rychlosti ho nevedela najst, bol presne taky isty, ako sme nasli vcera, takze – ano, stratili sme ho. Babenka si vypytala nieco na jest, dal som jej asi 4.50 Eura. Samozrejme sa mi to od zaciatku nezdalo, tak Amp hovorim, nech poriadne pozrie tasku a samozrejme nasla aj povodny prsten. No, babenka uz bola prec a fintila dalsich ludi. Nechali sme sa nachytat, ale naozaj to bola zhoda nahod, ze sme taky isty prsten nasli den predtym…aspon sme sa pobavili, co ludia nevymyslia.

Dalsie dni ubehli ako voda, prestahovali sme sa este k Hromimu zo Slovenska, poukazoval nam nejake zaujmavosti, mna zaujalo hlavne co robi a kde robi, Amp nieco navarila…A to uz bol nas odchod. Este nemozem zabudnut na to, ze sme leteli s Ryan Air do Barcelony, z Pariza. Z Parizkeho letiska Boulevard, ci ako sa tomu nadava, ktory je od Pariza vzdialeny asi 80 km. V kratkosti – nestihli sme autobus, ktory sme stihnut mali. Myslel som si, ze autobusy chodia kazdych 15 minut (to je tak, ked som riesil letiska pri Barcelone a Parizi), problem bol, ze na kazdy let maju presne autobusy, cize sme dosli na autobusovu stanicu, kde nam pani oznamila, ze nas bus uz isiel a jediny sposob ako stihnut lietadlo je zobrat taxik. Tak sme ho za 140 Eur zobrali. Taxi vysiel drahsie ako let pre dvoch. No aj to patri k cestovaniu a jednoducho mame v rodine riesit vsetko na poslednu chvilu…no a niekedy to nevyjde. A clovek sa uci cely zivot…a tak

Spanielsko

Po drahom presune do Spanielska sme sa ubytovali u mojich kamaratov z CS, Anna a Guru, ktori ziju v Barcelone. Naozaj mily parik, byvaju nedaleko centra, maju krasny byt s terasou na streche, takze to bol luxus. Pobyt sme zobrali podobne ako v Parizi, zaplatili sme si bus, ktory isiel kade tade, takze sme pozreli vsetko dolezite – Olympijsky stadion, Gaudiho domy, Sagrada Familia – ktoru este stavaju a budu stavat asi dalsich 20 rokov, to je naozaj neskutocna stavba. Boli sme na Katalunskom namesti, kde sa konali demonstracie proti systemu, ludia spali kade tade, aj na stromoch, doniesli si vlastne zachody, namestie upratovali, neviem ci ste citali o tychto pokojnych demostraciach, na internete sa da najst toho dost. Musim si napisat do TODO zoznamu, aby som sem tam dal podobne videa na moj blog, mam taky pocit, ze mainstreamove media o tychto udalostiach informuju len velmi malo, alebo vobec a je pri tom dolezite vediet, co sa deje.

O 3 dni sme sa museli presunut do ineho apartmanu, tentokrat 3 minuty od hlavnej ulice, nasli sme super cloveka z CS. Musim vsak povedat, ze najst ubytovanie v tychto hlavnych metropolach ako Pariz a Barcelona nebolo vobec jednoduche, oslovil som dokopy asi 50 ludi…strasne vela ludi chodi do tychto miest, takze su vytazeni a treba si “rezervovat” ubytko strasne dlho dopredu. Podstatne a super je, ze pocas celeho vyletu po Europe sme neplatili ani raz za ubytovanie, takze usetrene peniaze sme mohli stravit inak – napriklad na spominane busy, ci jedlo, alebo muzea a ine zabavky. Jaj a na vino

Barcelona sa nam velmi pacila, urcite viac ako Pariz. Je to moderne mesto, Spanieli nie su tak namysleni ako Francuzi, pristupnejsi, otvorenejsi, uzivajuci zivota. Aj ked hodnotit krajinu na zaklade jedneho miesta je nezmysel.

Zaver

Som rad, ze som do danych miest isiel, ze som ich mohol ukazat aj Amp, nikdy predtym som nebol ani v Barcelone, Parizi, ci v Zurichu. Rozmyslal som este nad Bruselom, ci Amsterdamom spolu s Bruges, mozno niekedy nabuduce. Treba cestovat pokym sa da. A da sa to naozaj aj lacno, len treba vediet ako

Do cestovania!

Takze, po upratani domu na Phangane, odpojeni elektriky a poriadneho zamknutia sme zobrali veci, a isli sme VIP busom do Bangkoku, tento sposob prepravy sa mi naozaj paci, v autobuse maju deky, davaju obcerstvenie, ako v lietadle, jedlo, kavicka, servitky, vela miesta na nohy a pohodlne sa tam spi, aj teraz sme tak isli…V Bangkoku bolo vsetko plne, nemohli sme najst ubytovanie, trepat sa so vsetkymi ruksakmi a kuframi…nieco bolo aj volne, ale zasa by sme kufor neotvorili, tak bola izba mala…nakoniec sme nasli fajn izbu, trosku dalej od Khao San, za 400 bahtov, a naozaj velku, mali aj akciu, zaplat 2 dni, ostan 3…ale to nam uz letelo lietadlo. Na hraniciach vsetko v poriadku, let bol tiez vyborny, leteli sme ruskou spolocnostou Aeroflot s 5-hodinovym prestupom v Moskve, boli sme radi, ze vsetko bolo na cas, ako malo. V lietadle mali na sedackach TV, tak to ubehlo pomerne rychlo.

Pristali sme v Moskve, kde nas cakal uz tatko, akurat sa oteplilo, tak sme nezmrzli ako Baso, ktory po prichode hned ochorel. Cakalo nas velke zvitanie, Amp pozerala, co sa deje okolo nej…samozrejme sme vsetko patricne zapijali kazdy den, bolo toho dost. Mna cakali na SK obligatne veci – okamzite ist do banky poriesit dolezite zalezitosti, kupit SK cislo, vybavit pas, vypratat byt…ale ostal cas aj na moje sny – kupil som si vrtulnik AR-Drone, pohral som sa s iPadom 2 (ej, velmi sa mi paci tato vecicka!) a hlavne, spravil som si kurz na paraglajding a neskor na motorovy paraglajding, ale o tom neskor.

S Amp sme isli do centra Bratislavy, trosku sme to prechodili, aj ked sa zda, ze cely zivot sa prestahoval do nakupnych centier, ale to je klasika. Postretaval som kamaratov, samozrejme, ze som nestihol vsetkych, ale to sa nikdy neda, to by sme museli spravit party tak pre 100 ludi…:) Ked sme prisli na SK, tak to zilo hokejom, tak som samozrejme pozeral, aj ked nasi vypadli dost skoro, no co uz, mozno o 20 rokov…boli sme na hrade, zasa, aspon pre mna sklamanie, vyzera otrasne bielo, kde je ten stary hrad…no co, aspon v noci pekne svieti. Boli sme pozriet aj gurmanske dni, kde sa platilo korunkami, len mali blby kurz, za 1 korunku chceli 1,2 Eura. Vekslakov som tam nenasiel…

Matus nas zobral na biofarmu na zahori, dal som bryndzove halusky, Amp taketo veci moc nechutia, zato v restike u tata jej chutilo – no to by bolo, keby jej nechutilo! A mne chutilo dvojnasobne, samozrejme zapijane fajnovym piveckom.

Medzitym, ako som riesil veci, tak som planoval vylet do Europy. Spoluziak Gabo a Nikol z vysokej skoly sa docasne usadili v Zurichu vo Svajciarsku, plan bol ist aj do Pariza, Barcelony, Bruselu, Prahy, Amsterdamu a podobne – ale toto je na dalsi clanok, ktory napisem neskor.

Pri konci nasho pobytu sme s otcom zorganizovali oslavu zivota, vela ludi malo nejaky sviatok, vratane mna, oslavil som 33 rokov. Pozvali sme Reneho Lacka a jeho bandu, nech trosku zahraju, akcia vysla, kto bol vie o com hovorim, kto nebol, tak ten moze lutovat (ze Peto!).

Ako som spominal, isli sme s chalanmi – s Basom a s Petom na paraglajdingovy kurz. Mozno vas napadne, ako nas to napadlo, no napadlo nas to jednoducho a to tak, ze este na Koh Phangane, sme videli nejakych ludi, co lietali na padaku s motorom, tak sme sa okamzite namotali a chceli sme to skusit. S Basom sme este predtym spravili kurz v Thajsku, ale bol to Thai Style – cize vsetko povrchne, narychlo a nic moc, takze sme este potrebovali preskolit. Dobre sme spravili, ze sme isli opat na kurz, skolil nas Zdeno z abcparaglajding.sk – vela veci, co sme sa naucili v Thajsku bolo zle, takze niekedy sme to mali tazsie nez uplni zaciatocnici. Kurz bol intenzivny, zanechal vela spomienok (AAAAAAAAAcka!), nevyspatych noci (Psssssst Peto spi!), a doktori mi naordinovali pit alkohol, lebo sa mi robil nejaky herpes na perach, tak som si ich namacal v borovicke. Ku koncu kurzu bez motora sme boli dost unavani, aj pocasie sa nam pokazilo, spravili sme si prestavku a o 3 dni sme isli na kurz s motorom. Ja a Peto sme si kupili kompletnu vystroj, ak by to niekoho zaujmalo, kurz, vystroj a proste vsetko vyjde tak na 7000 Eur. Ale ten pocit z lietania je na nezaplatenie, urcite nechodte lietat, je to strasne navykove…

Motor, jeden z najlachsich, ak nie najlahsi ma 18 kg, vola sa Miniplane Top 80, ale o tom napisem niekedy inokedy, co chcem povedat, ze cestovat je celkom zaujmave, mame velky ruksak, 23 kg, velky kufor, 23 kg, motor s prislusenstvom v krabici vazi 25 kg plus nejaku tu elektroniku v malom kufri 10 kg a samozrejme som si zobral aj Ar-Drone, tak to keby ste ma videli vcera v taxiku, ako sme sa tam natrepali a ako som tam sedel, no neuverili by ste. Ale to je Thajsko…Este aby som nezabudol, za prepravu motora som doplacal 150 EUR na letenke, co nie je take hrozne…

Vela ludi sa ma pytalo, ake mala moja Thajska priatelka Amp dojmy zo Slovenska. Zhrnul by som to tak, ze je to samozrejme prvy krat pre nu, co bola v Europe, takze pocasie uplne ine, aj ked uz bolo leto, tak bola zima, pocasie nestale, vela prsalo, ale inac ok. Jedlo Slovenske moc nemusi, najradsej ma kuracie prsia na prirodno s volskym okom a ryzou. Ryzu proste musi jest, chlieb alebo zemiaky jej az tak nesmakuju. Preto sme pravidelne chodili do Thajskych, ci Azijskych obchodov v Bratislave, kde si pokupovala veci ako noodle a podobne. Samozrejme z Thajska sme toho zobrali tiez vela, nech na Slovensku ma svoje jedlo. Celkovo, rozdiel medzi Thajskou a Slovenskou kuchynou je obrovsky, ale to asi uz kazdy vie, kto bol v Thajsku.

Musim podakovat Misovi, ze nam umoznil si aj na Slovensku spravit Mukatu, to je specialny hrniec, kde si clovek opeka vsetko sam. Amp sem tam aj nieco navarila, velmi zaujmave bolo, ze nevedela navarit ryzu. No je to asi tak, ze vsade v Thajsku maju hrniec na ryzu a potom hrniec obycajny, takze je to pochopitelne…

Slovensko ako krajina sa Amp pacila tak stredne, v Bratislave nie je co moc ukazovat, “centrum”, hrad, slavin, skvost Petrzalku. Nestihli sme ale Devin, lanovku…Na Slovensku som ju chcel aj zobrat do nejakych jaskyn, ale tiez na to cas nevysiel, nevidela ani Slovensky Raj, ci Tatry, mozno nabuduce…

V dalsom clanku napisem ako sme cestovali po Europe.

Do cestovania!

Fotogaleria k clanku

Cesta z Thajska prebehla ok, na Thajskom letisku sme museli este nejake veci vyhadzovat, lebo sme mali nadvahu, 24 kg + 24 kg kufor, nakupili sme vela dobrych sladuckych zltych mango, nejake TH veci na varenie, tak sa to celkom nakopilo. Lietadla nemeskali, Moskovske letisko dost zle, Ruske letusky este horsie a o colnikoch radsej ani nebudem pisat.

Dosli sme, zvitali sme sa s rodinkou, byvali sme v Bernolakove, cakala ma posta, asi tak kilecko. Odskusali sme MHD, isli na nejake party, popozerali pamiatky a vyhlady a okrem toho sem tam nieco treba povybavovat, taka klasika. Mojej Thajskej priatelke AMP sa tu celkom paci, az na to, ze jej velmi chyba Thajske jedlo, ale nastastie si doniesla nejake noodle Samozrejme je to pre nu vsetko ine, ale zvyka si. Takisto, skoro nikomu nerozumie, lebo po Slovensky este rozpravat nevie – ale nejake tie zaklady uz ma!

Zajtra cestujeme do Zurichu, potom ideme do Pariza a dalej este neviem co, ale o 2 tyzdne by sme mali byt spat na Slovensku, odlietame spat do Thajska 2.7.

…a teraz trosku z inej stranky.

Predavam moj (uz splateny – OV) 3 izbovy byt v PEtrzalke na Gercenovej ulici, tak ak mate o neho zaujem, alebo nejaky znamy, tak mi dajte vediet (o Realitky NEMAM ZAUJEM, takze prosim ani nekontaktovat!!!)

Paradny 3 izbovy byt v Petrzalke na Gercenovej ul. – staci sa len nastahovat!

Ponukam na predaj 3 izbovy 70m2, vyborne situovany byt v osobnom vlastnictve, v panelovom dome v Petrzalke na Gercenovej ulici 23 so zasklenou loggiou a pivnicou. Byt sa nachadza na 1. poschodi zo 7, vstup do domu je na cip, nepriechodna spalna a detska izba, obyvacka je spojena s kuchynou.

Byt je po rekonstrukcii:

• plavajuca podlaha
• stavane skrine
• nova kuchynska linka z dreveneho masivu so vstavanymi spotrebicmi
• betonove jadro
• kupelna s rohovou vanou
• zasklena loggia
• rozkladacia skrinova postel v detskej izbe
• klemby
• bezpecnostne vstupne dvere
• barovy pult.

Byt predavam komplet zariadeny: pracka, chladnicka, sporak, TV, kuchynsky robot atd…Najomne je 180 EUR, momentalne internet UPC/30mbit + kablovka. Byt sa nachadza vo vybornej tichej lokalite, susedia si nevidia do okien, byt je orientovany do parku

• 5 minut na autobusovu zastavku
• 10 minut do centra
• dialnica do rakuska
• blizko je posilovna so squashom
• skola a
• skolka
• zdravotne stredisko
• policia
• billa
• posta
• obchody. Parkovanie je bez vacsich problemov a susedia tiez.

Cena: 110.000 EUR, pri rychlom jednani zlava.

Fotky a cely inzerat je mozne najst na www.2ge.us/byt

Dakujem za pomoc a zelam pekny den!

• pas
• fotokopia pasu
• 1x fotografia
• vyplnena ziadost o schengenske viza (dostanete priamo na velvyslanectve)
• zabookovana spiatocna letenka
• pozyvaci list (dodam na vyziadanie)
• cestovne poistenie v ramci schengenu, krytie na minimalne 30.000 eur, poistil som ju cez internet cez poistovnu Axa (google: axa schengen, da sa platit kreditkou, paypalom atd, hned po zaplateni poslu dokument potrebny pre velvyslanectvo)
• bankovy vypis
• cestovne seky

…a zacalo to tak nevinne V nasom pripade sme to mali jednoduche, lebo pozyvaci list som napisal ja, s tym, ze bude u mna byvat, podpisal som ho priamo pred konzulom, takze netreba overovat podpisy. Pre pobyt na Slovensku treba mat zabezpeku minimalne 57 EUR na den, takze treba preukazat financne prostriedky, jednak na ucte, alebo cestovnymi sekmi.
Ja som vsetky uvedene dokumenty dal dokopy za pol dna, prisli sme z Phanganu do Bangkoku o 11.00, isli sme do Siam Centrum, do Kasikorn Bank, kde si Amp zalozila ucet, odfotili sme sa a hned jej s nasou fotkou dali kreditku, vystavili potvrdenie o zostatku na ucte pre Velvyslanectvo. Potom vystavili cestovne seky (Bangkok Bank), na Euro. Presunuli sme sa na Khao San Road, Amp si sla robit vrkoce za 1000 Bahtov, ale predtym este fotky. Ja som zobral vsetky dokumenty a isiel na internet, online som ju poistil, zabookoval letenky, napisal pozyvaci list, vytlacil, okopiroval pas a bolo.
Na druhy den sme sli na Velvyslanectvo, kde vsetko prebiehalo hladko, akurat som musel nieco dopisat do pozyvacieho listu, dole sa nachadza internet kaviaren, takze to nebol problem. Dokumenty prijate, spravny poplatok vo vyske 2700 Baht zaplateny, o tyzden sa vratte.
Potom sme sli do Prachinburi, kde som sa ucil lietat na paraglajde, ale to je uz iny pribeh. O tyzden som prisiel pre viza, ktore boli udelene, vsetko prebehlo bez najmensich problemov. Ono je niekedy vyhoda, ze sme maly stat, v tej istej budove na tom istom poschodi sa nachadza Grecke velvyslanectvo, kde sa caka odhadom minimalne hodinu, na nasom nikto…okrem nas
Poznamky:

1. o viza treba poziadat osobne, vyzdvihnut pas moze aj ina osoba
2. vsetky dokumenty su pisane v Anglictine
3. uvedeny postup bol uspesny pre mna, avsak viza sa posudzuju individualne, nerucim za nic

Dolezite linky:
http://www.mzv.sk/sk/cestovanie_a_konzularne_info/viza-viza
http://www.minv.sk/?ziadost-o-udelenie-schengenskeho-viza
http://www.google.com/search?q=Ve%C4%BEvyslanectvo+Slovenskej+republiky++v+Bangkoku

Uz pri navrate z maleho ostrova Koh Payam, ktory vyzera ako Koh Phangan pred 20 rokmi bolo sialene pocasie. Ked sme prisli s Amp do pristavu na motorke, tak boli obrovske vlny a zdalo sa nam, ze bude lepsie neist velkou ferry, lebo ta sa nebezpecne hojdala na mori ako mala lodka. Riskli sme to a dostali sme sa na Phangan po 4 hodinach hupania.

Potom bolo dobre pocasie, ktore dlho nevydrzalo a pred priblizne 10 dnami sa zmenilo na monzun, nefalsovany monzoon, ked pocas tohto obdobia clovek nevidi slnko, vidi len mraky, o 13:00 to vyzera ako o 18:00 a stale prsi. Niekedy viac, niekedy menej, ale prsi, prsi, prsi…myslim, ze posledny monzun, ktory ma byt od oktobra do decembra nebol taky silny, ako tento. Pocasie sa celkom neda predpovedat, aj januar, ktory ma byt uz pekne bol dost dazdivy. Vsetko sa to posuva a chaosi.

Takze posledne dni len sedim za pocitacom, sem tam vypadne elektrika, okolo domu mam kupalisko, keby som nemal velku motorku, tak sa tazko dostanem von nieco nakupit…aj ked obchody su prazdne, nie je tam takmer nic – vsetko je vykupene.

Lode uz nechodia 3. den, ani na Phangan, ani z Phanganu, akurat dnes sa pocasie umudrilo (a podla predpovede uz bude len lepsie!), takze dnes sa situacia dava do poriadku, lode zacinaju premavat, lietadla z Koh Samui zacinaju lietat.

Situacia pocas zaplav (ktore uz koncia!):

• ziadne lode zo Samui, Phanganu, Koh Tao nechodia
• 90% letov zo a do Samui bolo zrusenych
• Letisko v Nakhon Si Tammarath nebolo v prevadzke
• vela ciest neprejazdnych
• stopnuta zeleznicna doprava v Juznom Thajsku

Vedlajsi ostrov Koh Samui je na tom ovela horsie ako Phangan, posudte sami z tychto odkazov:

• Fotky z Koh Samui na Facebooku
• Fotky a Videa z Koh Samui od rezidenta
• Video z Koh Samui pocas zaplav

Thajska armada sa rozhodla, ze pride zachranit uviaznutych turistov s touto lodiskou.

Podla predpovede ma byt uz dobre.

Uvidime

Z Chiang Mai sme vystartovali klasicky neskor, podla Thajskeho casu, moja Amp si rada pospi, a ja si aspon rano “potukam” na pocitaci. Kupil som Golden Triangle mapu, mal som mobilny internet s GPS (Google Nexus One a Google maps) a este mapku od Milosa, takze sme sa nemohli stratit. Na tento okruh som sa strasne tesil, pretoze mi ho uz vela ludi chvalilo a vsade pisu, ze je najkrajsi v Thajsku.

Den 1 – Ganesh Himal, Wat Phra That, Mae Ya, Chom Thong

Zacali sme na ceste 108, vo Wiang Takane, co su 1300 rokov stare Burmenske ruiny, nic uchvatne, po Sukhothai. Pravdupovediac tam boli dve zrucaniny, nicim nezaujmave, jedine historiou. Neskor sme isli do Ganesha Himal, hinduisticke muzeum venovane Bohu Ganesh, celkom pekne, na to ze to je v Thajsku. Neskor sme vyfrcali na motorke na pekny vyhlad, kde je Wat Phra That, krasny chram, kde sa da ostat na meditaciu. Zabudol som odbocit, po ceste sme videli leziaceho Buddhu, tak sme tam sli pozriet – vyplatilo sa, aj ked mu rasty vyrastky – vcelam sa tam akosi zapacilo. Vecer sme zakoncili v Chom Thong Vora Vihan – co je opat krasny chram. Sice, nezakoncili – mal som napad este ist pozriet Mae Ya vodopad, tak sme tam rychlo isli, cesta bola krasna, cez kontrolu som prefrcal – Thajci platia za vstup do narodneho parku 40 bahtov, farangovia (cudzinci) 200 bahtov. Vodopad bol oficialne “zatvoreny”, nikto tam nebol, tak to bolo o to krajse, porobil som nejake fotky a isli sme hladat ubytko. Vecer sme este isli na lokalny festival, isli sme na thajsky kolotoc, kde som sa ledva zmestil a bol pohanany motorom na traktor (aspon sa mi tak zdalo, hehe). Cesta: 108.

Den 2 – Watchiratan Waterfall, Pathat Doi Inthanon, Thep Panom, Ob Luang

Tentokrat som si vstup uz do Narodneho parku kupit musel, ale s tym som ratal, tak sme isli pozriet smerom na najvyssi vrch Doi Inthanon, tak isto sa vola aj park. Zacali sme krasnym vodopadom Watchiratan, pokracovali sme k dvom pagodam venovanym k 60. narodeninam krala a kralovnej a vystupili sme na najvyssi vrch v Thajsku Doi Inthanon vo vyske 2565 mnm. Bolo uz chladnejsie, na cestu som si zobral bundu, ale o obleceni a priprave napisem samostatnu kapitolu. Neskor sme zisli dole cez Mae Chaem, kde som zabudol natankovat, zastavili sme sa pozriet v Thep Panom – horucich pramenoch, ale boli sme hladni, tak sme isli do Narodneho Parku Ob Luang, kde sme aj prespali, najprv nam chceli predat celu chatu za 1800 Bht, tak to som hned zavrhol, nakoniec ze mozeme spat v jednej izbe za 600 Bht, ale aj tak cela chata bola pre nas. Ja som este vybehol do narodneho parku Ob Luang, zacinal krasnym mostom v kanone, isiel som na pohrebisko, kde zili praludia (toto bolo objavene v spolupraci s Francuzmi) a neskor petroglyfy – historicke malby pracloveka na skalach, skocil som este na viewpoint, ale to uz sa zotmievalo, tak som sa vratil a isiel za Amp, ktora ma cakala na dome. Cesty: 1009, 1192, 1088

Den 3 – Ob Luang, Mae Sariang

Vstavanie o 11.00 rano v Ob Luang, dokoncenie navstevy narodneho parku (pytali odo mna opat vstupne, na co som im povedal po Milosovej rade, ze vstupne plati pre rozne narodne parky a 2 dni, na co sa so mnou odmietli hadat a pustili nas…, neviem ako to je naozaj v skutocnosti), natankovali sme a potom som na to slapol. Zastavil som len tak, ze sa trochu najeme, a videl som odbocku na vodopad, o ktorom som nic nevedel. Len tak zo srandy som ho teda isiel pozriet, bol mimo narodneho parku, takze ziadne vstupne, ziadni ludia – a opat sa vyplatilo. Jednalo sa o vodopad  Mae Sawan Noi, co je 7 stupnovy vodopad, kde som porobil zopar obrazkov. Dosli sme do Mae Sariang, malej peknej dedinky pri Burme, kde sme sa navecerali v restike Jinthira a na odporucenie som si dal Chicken Cashewnuts, ktore bolo ozaj dobre. Nasli sme ubytko, isiel som k holicovi, ktory ma ostrihal a oholil za 50 Bht, este som nakrmil rybycky svojimi nohami – pekny a zdravy zazitok, v restike mali akvarko pod stolom, clovek si tam supne nohy a male “pyrane” – cistice – sa o zvysok postaraju. Najprv to strasne steklilo, ale dalo sa zvyknut. Cesta: 108

Den 4 – Mae Sariang, Mae Sam Laep, Sop Moei

Na dalsi den sme si privstali, o 8.15 sme sa checkoutli a isli smerom na Ban Mae Sam Leap, co je maly pristav, kde sa da objednat lod, ktora chodi na hranici medzi Thajskom a Burmou. Este v Mae Sariangu som sa pytal zopar turistov, ci sa k nam nepridaju, lod stoji totiz 1300 Bht, respektive 1200 Bht ak sa ide na sever. Nikto sa nepridal, ale tento vylet som si nechcel nechat ujst, celkom sa vyplatilo. Cesta k pristavu bola dost rozbita, ale pre moju crossu to nerobilo ziaden problem. Po ceste sme videli uz uplne inych ludi, kmene, ktore tu ziju a hovoria inymi jazykmi ako je Thajctina. Prisli sme do pristavu, najedli sme sa, objednali lodku, ktora nas cez malebnu prirodu dopravila do Sop Moei. Rieka Salween bola siroka priblizne ako Dunaj, na okrajoch mala niekedy pieskove plaze, niekedy uzasne vytvarovane skaly. Okolo sa do vysky priblizne 500 metrov tiahla dzungla, naozaj ako v Jurskom Parku. Ked sme prisli do cielu, tak sme vystupili a nebolo tam nic. Respektive bolo, ale clovek musi spravit zopar metrov a Amp sa nechcelo vobec chodit, je pravda, ze v Thajsku je stale teplo, ale jej to vobec zili netrha, ked sme niekde, kde nie je “nic”. Tak sme ostali v budke, kde bol vojak. A vtedy sa to zacalo. Len tak mimochodom povedal, ze na sutoku dvoch riek, kde sme prave boli, sa 2 dni dozadu strielalo a par ludi zomrelo…no mam to ja stastie, po prezitom “teroristickom” utoku sa dostanem do svaru medzi Thajcami a Burmancami. Tak vojak vysvetloval o co islo, boli postavene strelecke mury z vriec, celkom to tam bolo napate, az by clovek nepovedal, keby nevedel. Aha, a to mi este Amp hovorila, ze je nebezpecne ist na tu rieku, ked ma strihal, tak sa s nou holic rozpraval, ze par dni dozadu sa utopili nejaki ludia z vlady, co tam sli na kontrolu…tak ale ved to sa stava… Posedeli sme si tam pol hodinku, medzitym sme este videli ako nesu dvoch zabitych medvedov, asi na gulas a potom sme sa vratili. Zobral som si este zabudnute slapky v Mae Sariangu, po ceste sa nam podarilo stratit Ampnine cizmy a ponozky (ktore beztak aj tak uz strasne smrdeli) a isli do Khun Yuam. Cestou sme nenavstivili Ban Dong, kde by mali byt Lawa ludia a nestihali sme ani jaskynu Kaew Komol a horuce pramene. Snad nabuduce. Cesta 108

Den 5 – Khun Yuam, Mae Hong Son

Vyrazsili sme klasicky na obed, chceli sme pozriet Japonske muzeum z druhej svetovej vojny, ktore sme nenasli, na mieste sa prave konali nejake hry, isli sme narychlo pozriet do Barmskeho chramu a potom do Mae Hong Son, nasli sme rychlo ubytko, zhodili veci a isli sme pozriet nejake chramy a vecer mali trh, tak sme sa zucastnili. Mae Hong Son je male mestecko, ma pekne jazero, kde je aj vacsina ubytiek, posobilo prijemnym dojmom. Cesta 108

Den 6 – Wat Pa Tham Nua, Sop Pong, Tham Lod, Pai

Na obed sme dorazili do Fish Cave, kde bol vstup pre mna 150 Bhatov. Nevedeli sme co od toho ocakavat, tak sme sli, prechadzka popri riecke, strasne vela sladkovodnych ryb, voda vyviera pod horou a niekde tam je aj jaskyna zaplnena vodou, ktora sa neda vidiet. Tak sme nakrmili ryby a neisli sme pozriet pustovnika, ktory zije v blizkej jaskyni, za ktorou sa nachadza dalsia jaskyna…snad nabuduce. Potom sme isli pozriet jeden udajne najkrajsi vodopad v oblasti Pha Sua Waterfall, ale nebol az taky krasny, ako ho na internete popisovali  – ono je obdobie sucha, takze nedostatok vody spravi svoje. Pokracovali sme v okruhu a isli sme pozriet do Wat Pa Tham Wua, kde sa robi Vipisanna meditacie. Prostredie sa mi neskutocne pacilo, ide o stredisko zasadene v udoli, vsade okolo su kopce a pri ubytovani v parku tecie riecka…nezdrzali sme sa dlho a uz sme upalovali do hlavnej “atrakcie” jaskyni Tham Lod Cave. Zaplatili sme vstupne, lod, kapitan, sprievodkyna, dokopy 550 Bahtov. Jedna sa o skupinu jaskyn, ktore si ozaj stoji za to pozriet. Skoda, ze jaskyne nemaju tak vysvietene ako to bolo vo Vietname, ked je jaskyna dobre nasvietena, tak je to proste parada. Nevadi, lampas posluzil tiez. Na druhej strany hory, kde jaskyna konci sme pockali na niekolko tisic vtakov, ktore sa vracali domov, nic podobne som v zivote nezazil, opat zimomriavky…po skonceni seansy bola uz tma, nasadli sme na motorku a upalovali cez milion zakrut do znameho mestecka Pai. Cesta 1095

Den 7 a 8– Pai

Na tuto dedinku som sa celkom tesil, aj ked som vedel, ze v podstate nic zaujmave tam nie je. No je to tak, meno tejto batozkarskej destinacii spravil jednak Thajsky romanticky film a jednak velke mnozstvo batozkarov, ktori tam idu. Takze je tu mozne najst najviac Guesthousov, restik, turistickych kanclov, pracovni a vsetkeho, co bezni turisti potrebuju. Daju sa spravit rozne vyletu, organizuju rafting, bohuzial teraz voda nie je, takze sa nedalo ani ist. Ked sme dosli vecer do Pai, nasli sme ubytko a prekvapil nas zivot na ulici, vsetko vysvietene, vela obchodov otvorenych, vyzeralo to ako walking street, vsetci vsetko predavali. Dozvedeli sme sa, ze toto je kazdy vecer, tak to sa hlavne Amp zapacilo, tak sme sa dohodli, ze teda ostaneme 2 noci.

Poriadne sme sa vyspali, isli sme sa najest a kedze c:geo ukazoval geo cache vzdielenu necelych 30 km, tak som sa rozhodol, ze si spravime vylet tym smerom. Isli sme popozerat okolie, zastavili sme sa na slavnom moste, pozreli zopar chramov, canon, vodopad, za teple pramene som im vstupne nedal, to si mozu nechat, potom sme isli na tu cache. Viedla k nej malebna cesta plna zakrut a krasnych vyhladov, bola uprostred nicoho, lesy tam dost casto horia, zalogoval som sa, nechal som tam slovensku magnetku a neskor sme sa vratili, najedli, Izraelci novi susedia nas v noci zobudili (nie som rasista, ale Izraelci su naozaj najhorsi turisti, kto s nim robil a pozna ich naturu, vie o com hovorim, teda pisem…).

Den 9 – Pai, Pong Duet Gejzir, Mae Fa waterfall, Chiang Mai

Na obed sme vystartovali, pozreli sme horuci gejzir Pong Duet, ktory dosahuje 99 stupnov, ponukali aj mineralny bazen, ktory nebol ani zdaleka taky cisty ako na obrazku, sice bolo napisane, ze sa za neho extra plati, ale teda ak by si vypytali peniaze, tak to odmietnem zaplatit. Po okupani sme isli dalej pozriet s tym istym listkom na Mae Fa vodopad, ktory pada z vysky cca 30 metrov, tak mi to nedalo, opat som sa prezliekol a isiel som na prirodnu masaz, ktoru som si do sytosti uzil. Neskor sme uz isli pekne do Chiang Mai, kde sme chceli stihnut vlak, ale nepodarilo sa, odchadzal o 16.30. Prespali sme v ubytovni pri stanici, vecer vecera, pivo, dalsi den sme este pochodili Chiang Mai, nieco ponakupovali, isli na postu a poslali pohladnice a neskor na stanicu nocnym vlakom do Bangkoku. Motorku poslali uz predtym, takze motorka cakala na stanici v BKK, tam sme uz vedeli co a ako, takze sme kupili listky do Surat Thani a isli sme autobusom do mesta na nejaky trh. Zacalo byt dost teplo, tak sme sa rozhodli ist do niecoho klimatizovaneho, isli sme do Platinum obchodaku, kde sme stretli Juraja, pokecali, a spolu s jeho priatelkou sme sli na obed – ako obycajne do Sushi Restauracie, teda bufetu, kde som sa do sytosti najedol (resp. este viacej, nez do sytosti) a potom spat stanica, vlak, do Surat Thani sme prisli rano o 4.30, tam sme si este pospali na stanici, o 7.30 sme vyrazili do mesta, motorka mi nestartuje uplne najlepsie, tak som ju nechal v servise, najedli sme sa, a uz teraz sedime na lodi smer Koh Phangan, kde prave dopisujem tieto riadky. Cesta: 1095

Priprava, oblecenie, co chybalo

Priprava sa skladala zo servisu motorky – aby som mal motorku v poriadku. Na moju prvu cestu som nevedel, co si zobrat, kedze som na motorke podobny vylet neabsolvoval. Zobral som si slapky a turisticke boty, v ktorych som sa presuval, v slapkach som chodil a niekedy isiel aj na motorke kratke vzdialenosti v meste, ked sme boli uz ubytovani. 3 tricka, 3 spodky, 3 trenky, neprefukava bunda a gate kupene za par susnov v Nepale (ucinkuje len proti metru, keby sme nedajboze spadli, tak ma to neochrani, ale poriadne sa obliect do tohoto tepla…no aj tak bolo teplo), vreckovy nozik som si zabudol, tak som kupil jeden po ceste, nabijacky, kamera Sanyo, kamera Go Pro, fotak Canon, mobil, GPS Garmin (nepouzil som ani raz), po ceste kupeny netbook, hygienicke potreby, prilba, rukavice a to je tusim vsetko. Aha, este najpouzivanejsie kluce na motorku, alkohol, betadin, obvazy, magnetky do geocachingu a ine nepodstatne drobnosti. K tomu co chybalo – v podstate som vsetko mal, nic nechybalo, a take drobotiny ako repelent, alebo zubna pasta sa da dokupit kdekolvek po ceste. Staci mat peniaze, alebo kreditnu kartu…

Zhrnutie a fakty

Moj prvy vylet na motorke hodnotim viac nez pozitivne. Motorka Kawasaki KLX 250 nie je urcena na dlhe presuny, maximalne ide 110 po rovine, sedadlo je uzke, takze po hodine jazdy uz zacina boliet zadok – preto sme si kupili aj vankus, ktory to dost zlepsil. Celkovo sme spravili 2222 kilometrov, z toho okruh Mae Hong Son bol cca 1000km, prsalo, resp. mrholilo nam len jedenkrat, takze pocasie vyslo, teplota bola v noci cez 20 stupnov, cez den okolo 30 stupnov.

Mae Hong Son je povazovany za jednu z najlepsich turistickych tras pre motorky a musim to potvrdit, boli tam same zatacky, je ich viacej ako 2000 (podla toho odkial to clovek rata), predavali aj vela triciek s napisom 1864 curves around Mae Hong Son.

Fotil som toho dost, takisto som aj robil zabery z cesty s Go Pro kamerou, otazne je kedy to postriham, odhadom mam viacej nez 12 hodin videozaznamu a chcel by som spravit 5 minutovy zostrih.

Kedze som sa celkom “namotal”, tak mam v oku vyhliadnutu motorku Kawasaki Versys 600cc, ktora je urcena presne na podobne cestovanie. Je pravda, ze som teraz jazdil malicko aj po offroad cestach, ale absolutne to netreba, cesty v Thajsku su viac nez dobre, sice sem tam su diery a necakane konce ciest, ale okrem toho su siroke a prehladne, cize nabuduce ak pojdem, tak uz nebude treba posielat motorku vlakom.

Do cestovania!