nebudem sa tu moc rozpisovat, video bolo zostrihane uz asi 3 tyzdne dozadu, problem ho bol uploadnut (uzite si FullHD kvalitu), potom sa mi pokazil Mac Book Pro, teraz som ho dostal spat (aj tak nesiel, nakoniec som ho “opravil” ja – bola pokazena pamat RAM), tak je cas aby som dal moje posledne a vlastne aj prve videjko z lietania na Koh Phangane. Viac vo videu:

nebudem sa rozpisovat, keby nahodou niekomu usli videa co som porobil – resp. moj kamarat Baso, tak tu su na kope.

Z Koh Phanganu na Koh Tao – Phancat

TimeLapse za domom

Patapanie na Bali – USAT Liberty Wreckship @ Tulamben

Basov prvy sunset flight s paramotorom

Aby som bol uprimny, vobec sa mi nechce pisat tento prispevok. Nie ze by som ho nechcel pisat, ale druhykrat sa mi ho pisat naozaj nechce. Co sa stalo? Ako vzdy, pisem clanok na lodi, ako ten posledny, ktory nebol publikovany. Vracali sme sa z Bali, clanok cely hotovy, ulozeny ako textovy subor. Pridem domov, ze ho publikujem na dalsi den. Rano som prisiel k pocitacu, cele to bolo nejake zblbnute, tak som ho dal restartovat. Restart nesiel, tak som ho natvrdo vypol. No a potom to doslo…nesiel nastartovat. Pozrel som, co sa stalo a…namiesto 300GB SSD disku som mal 8MB! No ano, posraty INTEL SSD, maju chybu vo firmware, ludia sa na to stazuju, je toho cely internet…tak boj zacal, clovek je rad, ak ho sformatuje tak, ze ho dostane do stavu ako ho kupil, cize na zachranu dat mozete zabudnut. No a samozrejme, ten clanok som nemal zalohovany – nastastie skoro vsetko ostatne som zalohovane mal. Firmware som updatol, disk uz fici, tak sa mi to snad nestane este raz…

Pozrel som a posledny realny prispevok bol navrat zo Slovenska. Takze otvaram iPhoto (chcem prepnut na Aperture) a pozeram ake fotky to na mna vyblafne…je toho tak vela, ze tento krat som sa rozhodol napisat clanok trosku inac.

Lovenie ryb s harpunou
Pred casom som si kupil harpunu. Bolo to celkom akcne, dobru haprunu v Thajsku nie je vobec jednoduche dostat, napisal som asi 10 ludom, ktori s tym mozu mat nieco do cinenia. Z odpovedi sa mi najviac pozdavala od Charlieho, Anglicana, ktory zije na Krabi, je oficialny dovozca harpun Rob Allen z Juznej Afriky. Objednal som, haprunu mi dokonca osobne doniesol, isiel sem pozriet, aj ked viditelnost akurat vtedy bola naozaj zla. Vysvetlil mi veci, najprv som tu harpunu ani nevedel natiahnut – clovek potrebuje na to fintu a samozrejme aj silu. Tak som zacal lovit ryby…poriadny nadych, 10-15 metrov dole a cakas na rybu. Najprv som chytal parrot fish, to su tie pekne modro-zelene co obzieraju koraly. Najprv nam chutili, teraz si ich uz ani nevsimam, i ked do tom yam su OK. Zlepsil som sa a s kamaratom Petom chodime na ryby. Mame svoje miesta, sem tam su silne prudy, viditelnost niekedy nic moc, ale aj tak chytame pekne kusky, napr. barakudy, trevally, queen fish a podobne. Grouper ma este len dole caka, keby mi nezdrhol ten 10 kilovy, ach jaj. Ryby potom spracujem – pecene na grile, sushi a sashimi (moje oblubene!), nalozane zavinace, ci pecenace, polievka, huspenina, rybaci salat s majonezou a podobne pochutky. Je to naozaj parada, ked si clovek chyti rybu a konzumuje ju taku cerstvu, tomu sa nic nevyrovna. Uz ma to opat taha pod vodu…

Lietanie s paramotorom
Na Slovensku, Baso, Peto a ja sme si spravili kurz lietania s padakom a potom aj s paramotorom. Baso a Peto ostali na Slovensku dlhsie, takze polietali. Vsetci sme si zobrali vybavu (20kg motor + 6 kg padak + 2kg zalozak + 3kg drobnosti – vysielacka, prilba, airbag atd) na Koh Phangan – cesta bola “uzasna”. Chalani lietali na Phangane, ja som vahal, ci to zvladnem. Predsalen som lietal s motorom len jeden krat – na kurze a potom dlho nic. Jedneho dna, som sa rozhodol ze to musim zmenit – tak som isiel potrenovat na plaz s padakom, potom s motorom a neskor som prvy krat letel na Koh Phangane. Baso lietal uz predtym, spravil aj pekne video, ja som porobil zopar fotiek. Ako to cele vyzera ? Priprava zacne okolo 13:00, treba skontrolovat motor, skontrolovat sorby, dotiahnut ich, natankovat, pripadne vyprasit padak od piesku, nabit baterky na fotaky, kamery, vysielacky, zobrat padak, prilbu, motor na motorku, prist na miesto, postavit fleru a pripravit sa na start. A potom…START! Beha nam tam taky “prijemny” pes, zopar krat sme ho uz skopli, asi chce lietat tiez. Len problem bude, ze bude lietat vsade…plny plyn a clovek uz je v 10 metroch, neskor 100, isli sme aj do 500 metrovej vysky – cim vyssie, tym bezpecnejsie, az na tie lietadla, co pristavaju na Samui, no nic, aspon zakyvame kapitanovi lietadla Pohlad je to rozpravkovy, pocit uzasny, dalsia dimenzia v zivote. A ja mam rad nove dimenzie…Vysoky Tomas doniesol sarkana na 2 snurach, taky maly kite. Celkom je to zabava a ked pozeram tych Kitesurfistov – tiez to nevyzera zle…

Potapanie
Po navrate zo Slovenska som isiel potapat na nase najkrajsie miesto na vychode, medzi Phanganom a Koh Tao – Sail Rock. Ako vzdy, potapanie bolo krasne – dobra viditelnsot a hufy ryb. Neskor sme isli potapat na narodny park Ang Tong, tam je viditelnost o nieco horsia, ale zmena len potesi. Dalsi zazitok som mal z Koh Taa, opat cista voda a zmena oproti Koh Phanganu. Zo Slovenska mi dosiel brat Dano, tak si spravil potapacsky kurz a spolocne sme sli na Sail Rock, ktory nikdy nesklame, aj ked je nizsia viditelnost. V polovici novembra som isiel na Koh Lantu pozriet Gaba a Nikol, ktori sa vraciali z Australie, tak aj tam sme dali zopar ponorov na Koh Haa a Hin Daeng a Hin Muang – opat nadhera. Neskor sme isli s Amp na Bali a tam som navstivil Nusa Penida – prudy pod vodou su tam obrovske, tak to vyzera ako keby bol clovek v rieke, ale viditelnost parada a roznorodost podmorskeho zivota na jednotku, Indonezia je Indonezia. Na Bali som este siel potapat na USAT Liberty wreck, co je ponorena Americka lod z druhej svetovej vojny – jednym slovom nadhera. Och, keby som mal cas vsetky tie videa aj postrihat…ale niektore sa podarilo

Santenie na Phancate
So sikovnym kamaratom Petom sme sa sli vysantit na nafukavcej lodicke, ktoru sme pomenovali Phancat. Skuste si najst na youtube videa “zapcat” a pochopite preco Ked su velke vlny je to ohromna sranda, az na to, ze je to celkom nebezpecne, raz som si narazil chrbat tak, ze ma to bolelo 2 tyzdne, respektive som to citil. Momentalne lodicku, kde sa zmestia iba 2 ludia pouzivame na male, ale i vacsie presuny, vacsinou ked ideme lovit ryby. Minule si spravili vylet na Koh Tao – cestou tam sme nasledovali speedboat – oni mali 400 koni, my 40, a nedokazali nam ujst, aj ked sa snazili. Obehli sme Koh Tao dokola, chytal som ryby, prisli 3 zraloci – nebolo mi vsetko jedno, aj ked to boli len metrovi reef sharky. Nachytane ryby sme doniesli do restiky, kde sme spali, tak nam ich pripravili, bolo to super. Cestou spat boli obrovske vlny, tak sme museli ist za velkou lodou, tak aspon sme urobili turistom atrakciu. Dalsi maly vylet bol na Ang Tong Marine Park, ale to bol uz iba 1 den, pekne sme to tam pobehali, posnorchlovali, isli sme na vyhlad, mali sme dobry cas, aj ked znova, cestou spat sme mali velke vlny a to uz nebola taka zabava – ale prezili sme

Vodny skuter – stojka
Kedze Peto ma rad vodne sporty, ukazal mi ako sa chodi na stojke. V zivote som na tom nestal – je to vlastne vodny skuter, na ktorom sa stoji. Niekto sa na to nevie ani postavit. Vysvetlil mi zaklady a teraz uz stavam na to priamo cez chodidla, bez pouziti kolien. Je to zabava – ovela vacsia ako na klasickom skutri, na druhej strane ovela narocnejsie na kondicku. Mame ceske divko (DVD), o freestyle skutrovani, tak skusame aj nejake male triky. Hlavne aby bolo dostatocne natankovane…:)

Vela veci, co sa stalo tu nie je, ale aspon heslovite: sestra mojej priatelky Amp sa vydala, zije v Anglicku, Rastov brat Jano boxoval a pomahal nam ked sme sa necitili najlepsie, bol nas navstivit stray kamos James z Taiwanu, boli sme pozriet rodicov Amp v Chonburi, s chalanmi sme si spravili mensi vylet na Koh Lantu, kde som bol aj neskor potapat, isiel som na Krabi, pozriet kamosa Charlieho, s ktorym som isiel chytat ryby, isli sme na Phuket, odkial sme leteli na Bali – ach to je na dlhsie: ja som bol na velkej motorke, mali sme velky ruksak, v ktorom sme boli obaja zbaleni (okolo 17 kg – kamery, fotaky, elektronika, to je to najtazsie…) a let sme mali na Bali. Rano sme vstali, najprv som posadil Amp na motorku, potom ruksak. Ruksak vacsi ako Amp a ideme na letisko. Na letisku som motorku zaparkoval, zamkol na 3 zamky s retazami a odleteli sme. Po navrate chybala len prilba (odrezali uchytku) – cize nakoniec to vsetko dobre dopadlo. Aha, este ten navrat – asi som zabudol napisat, ze som tak sikovny a podarilo sa mi vyprat pas, nastastie skoro vsetky peciatky tam ostali a logicky – vyprala sa tan najcerstvejsia – ta s Thajskymi vizami…tak som mal co zasa vybavovat – bol som na extension, ta peciatka sa vyprala tiez, tak som tam isiel znova, to mi potvrdili a pri navrate z Bali som mal o “srandu” postarane, najvacsi sef ma riesil na hranici, ze co so mnou. Nakoniec sme to vyriesili, povedal som co sa stalo, tak ma pustil a povedal, ze nech na ten pas uz necestujem…ok Este ostanem pri Bali – Amp sa tam velmi pacilo, mne takisto, tam sa mozem kedykolvek vratit – jedlo fajn, pocasie ok, potapanie super, a to nakupovanie…tak som nakupil par obrazov a poslal som si ich do Thajska – uz aj dosli (o 2 mesiace). Na Phangan dosla mama s Bystrom, opat to utieklo tak strasne rychlo-ako vsetko – spravili sme si vylet Koh Nang Yuang. Prisli pozriet aj Juraj s Barborou, ci Ivanov kamos Ivan Momentalne sedim na lodi a chrnia tu predomnou moj otec s Jankou – stavali o 4.00 rano, tak si zasluzia!

Myslim, ze je cas na zaver – u mna teda nic nove, ale sledujem situaciu vo svete a na Slovensku, to sa deju veci…myslim, ze tento rok je prelomovy a zazijeme opat take veci, o ktorych sa nam ani nesniva. Preto sa lucim s mottom: uzivajte, pokym sa da…potom pojde o prezitie (alebo uz teraz?)

rozhodol som sa, aby som moc nespamoval, ze budem davat nove clanky minimalne s tyzdnovou periodicitou. Ti, ktori su moji kamarati na facebooku, twitteri, alebo youtube, to uz aj tak videli. Ti, co to nevideli, tak to budu snad pozerat teraz.

Potapanie na Koh Tao

Janov 1. zapas- Thajsky Box

Motorka Kawasaki 250cc, offroad na ostrove

Brachac Dano potapa na Phangane

tak som sa dokopal znova postrihat dalsie videjko. Ucim sa robit vo Final Cut Pro X, je to celkom fajn a jednoduche, mam po ruke dobry navod. Je pravda, ze potrebujem silnejsi pocitac, moj Mac Book Pro s 4GB je uz malo, takze idem upgradnut na 8GB a supnut dovnutra SSD disk. Uvidime, ako to bude slapat potom. Dufam, ze video sa paci

Moj dobry kamarat z vysokej skoly Gabo, a jeho priatelka Nikol ziju pri Zurichu vo Svajciarsku. Boli na Koh Phangane, spolu sme poatapali na Borneu a dohodli sme sa, ze ich pojdeme pozriet. Tak sa aj stalo. Z Viedne sme leteli cez Fly Niki, respektive Air Berlin, Gabo nas bol vyzdvihnut na letisku a odviezol nas ku nim domov. Uz pri pohlade na krajinu ma clovek naozaj super pocit, vsetko je zelene, ciste, na poriadku, cim je Svajciarsko zname. Zvitali sme sa spolu s Nikol a pokecali sme o zivote. Nedaleko ich domu je pekna vyhliadka na okolitu krajinu, skoda, ze pocasie nam viacej neprialo a zacalo prsat. Neskor sme sli do Zurichu, treba ist vlakom asi 15 minut, len tak pre zaujmavost, listok tam stoji 10 CHF, spiatocny 20 CHF a celodenny 20 CHF, takze sa samozrejme oplati kupit celodenny. Svajciarsko je extremne drahe, oproti Thajsku sa to neda vobec zrovnavat, boli sme aj v restike (Dik za pozvanie!), jedla boli asi tak 20 nasobne drahsie ako v Thajsku. No co uz.  V Zurichu sme pobehali hlavne ulice a pamiatky, porobili nejake fotky, isli do potravin nakupit drobnosti, z coho Amp uvarila dobroty, neskor sme si aj grilovali, zapijali vineckom a este sme stihli zahraj aj badminton a aby som nezabudol aj klasicke Svajciarske jedlo.

Na dalsi den sme si dali vylet okolo jazera, na prilahly zamok, isli do Spanielskej restiky, konali sa aj sportove drevorubacske hry, co som videl predtym len v TV, bolo to naozaj zaujmave Dalsi den sme si vyhradili na vylet do hor. Tak to bol asi najkrajsi den, isli sme lanovkou hore, extremne stupanie za extremne peniaze. Hore sa este lyzovalo, bol to posledny den. Amp videla prvy krat sneh na horach – sneh videla aj predtym, v Thajsku maju umely. Sneh bol uz makky, pocasie nam tentokrat absolutne vyslo, vyhlad uzasny, horske masivy, plesa, jednoducho Svajciarska dokonalost. Cestou dole sme isli peso, zastavili sme sa aj na lokalnej syrovej farme, kde sme nakupili domace syry a maslo. Dakujeme za vsetko Gabo a Nikol!

Francuzko

Nechcel som stale lietat a vela som pocul o rychlovlaku TGV, tak som sa rozhodol, ze do Pariza, nasej dalsej destinacie pojdeme tymto sposobom. Cez internet som vsetko poriesil, vytlacil potvrdenie o objednavke (co nebol cestovny listok, ale to som zistil az vo vlaku, ale nebol ziaden problem), sadli sme na vlak a cesta ubehla strasne rychlo. Este som zabudol napisat dolezitu vec, vo Svajciarsku som riesil ubytovanie cez CouchSurfing.com

Moji kamarati Couch Surfing trosku poznaju z rozpravania, pre tych, co nevedia o co ide, zjednodusene povedane ide o socialnu siet, kde sa zaregistrujete, mate profil a ponukate svoje “sluzby” zadarmo ostatnym turistom. Moze sa jednat o radu, stretnutie na kavu a ceresnicka na torte je ponuknut ubytovanie. Ja som bol aktivny clen na CS, u mna na Phangane na dome prespalo uz dost vela ludi, tak som si povedal, ze teraz je cas “zozat” urodu, kedze moj profil na CS je plny dobrych referencii.

Po prichode do Francuzka som sa skoro citil ako doma – v Androide nahrata aplikacia Parizske metro, mali sme potvrdene ubytovanie na poslednu chvilu, len na jednu noc u jedneho francuzskeho typka. Prisli sme, zvitali sme sa, hned sme aj odisli, ze pojdeme nakupit nejake Thajske potraviny. Pouzival som navigacny system Sygic, ktory je naozaj vyborny, avsak niekedy ukazuje na mape obchody, ktore uz neexistuju 10 rokov, takze sme sa pekne presli a nenasli, to co sme hladali.

Na dalsi den rano sme sa “checkoutli”, dali sme si batozinu do jedneho hotela, a isli preskumat Pariz. Kedze na vsetko sme mali strasne malo casu, Svajciarsko 4 dni, Francuzko 4 dni a Barcelona tiez 4 dni (alebo tak okolo:), tak sme museli pohnut zadkom…alebo ani nie – videl som, ze v Parizi premava turisticky autobus, kde si clovek sadne, dostane mapu, existuju tam 4 rozne trasy a moze sa vyvazat od rana do vecera. Tak to sa mi pacilo – ist vsade, kde chcem, maju aj vyklad v ceskom jazyku, aj ked anglictina by stacila. Dvojdenny listok stal 32 Euro, tak preco nie. Isli sme na klasicke pamiatky ako Notre Dame, Louvre, Vitazny obluk, francuzke bulvary, luxemburske zahrady a dalsich asi 20 veci plus samozrejme Eifelovka – je naozaj krasna. Zabavne bolo ako policajti pod Eifelovkou nahanaju cernochov, ktori nelegalne predavaju suveniry a gambluju na ulici.

Stala sa nam neskutocna prihoda, normalne si citam wikitravel o cestovani, avsak nestihol som ho cely docitat. V roznych mestach su rozne scamy a jeden sa nam stal, aj ked sme najprv nevedeli o co ide. V kratkosti – pocas prechadzky v meste som nasiel prsten, ktory bol polozeny na stlpiku, pozrel som ci nikomu nepatri, tak som ho zobral. Uz sme sa tesili, ako ho spenazime a spekulovali sme, ako je mozne, ze tam bol. Na dalsi den, sme isli do muzea, kde som si chcel pozriet Monu Lizu. Zrazu pribehla jedna baba, ze hen, stratili ste prsten. Amp sa pytam, ze ci ma ten prsten zo vcera. V rychlosti ho nevedela najst, bol presne taky isty, ako sme nasli vcera, takze – ano, stratili sme ho. Babenka si vypytala nieco na jest, dal som jej asi 4.50 Eura. Samozrejme sa mi to od zaciatku nezdalo, tak Amp hovorim, nech poriadne pozrie tasku a samozrejme nasla aj povodny prsten. No, babenka uz bola prec a fintila dalsich ludi. Nechali sme sa nachytat, ale naozaj to bola zhoda nahod, ze sme taky isty prsten nasli den predtym…aspon sme sa pobavili, co ludia nevymyslia.

Dalsie dni ubehli ako voda, prestahovali sme sa este k Hromimu zo Slovenska, poukazoval nam nejake zaujmavosti, mna zaujalo hlavne co robi a kde robi, Amp nieco navarila…A to uz bol nas odchod. Este nemozem zabudnut na to, ze sme leteli s Ryan Air do Barcelony, z Pariza. Z Parizkeho letiska Boulevard, ci ako sa tomu nadava, ktory je od Pariza vzdialeny asi 80 km. V kratkosti – nestihli sme autobus, ktory sme stihnut mali. Myslel som si, ze autobusy chodia kazdych 15 minut (to je tak, ked som riesil letiska pri Barcelone a Parizi), problem bol, ze na kazdy let maju presne autobusy, cize sme dosli na autobusovu stanicu, kde nam pani oznamila, ze nas bus uz isiel a jediny sposob ako stihnut lietadlo je zobrat taxik. Tak sme ho za 140 Eur zobrali. Taxi vysiel drahsie ako let pre dvoch. No aj to patri k cestovaniu a jednoducho mame v rodine riesit vsetko na poslednu chvilu…no a niekedy to nevyjde. A clovek sa uci cely zivot…a tak

Spanielsko

Po drahom presune do Spanielska sme sa ubytovali u mojich kamaratov z CS, Anna a Guru, ktori ziju v Barcelone. Naozaj mily parik, byvaju nedaleko centra, maju krasny byt s terasou na streche, takze to bol luxus. Pobyt sme zobrali podobne ako v Parizi, zaplatili sme si bus, ktory isiel kade tade, takze sme pozreli vsetko dolezite – Olympijsky stadion, Gaudiho domy, Sagrada Familia – ktoru este stavaju a budu stavat asi dalsich 20 rokov, to je naozaj neskutocna stavba. Boli sme na Katalunskom namesti, kde sa konali demonstracie proti systemu, ludia spali kade tade, aj na stromoch, doniesli si vlastne zachody, namestie upratovali, neviem ci ste citali o tychto pokojnych demostraciach, na internete sa da najst toho dost. Musim si napisat do TODO zoznamu, aby som sem tam dal podobne videa na moj blog, mam taky pocit, ze mainstreamove media o tychto udalostiach informuju len velmi malo, alebo vobec a je pri tom dolezite vediet, co sa deje.

O 3 dni sme sa museli presunut do ineho apartmanu, tentokrat 3 minuty od hlavnej ulice, nasli sme super cloveka z CS. Musim vsak povedat, ze najst ubytovanie v tychto hlavnych metropolach ako Pariz a Barcelona nebolo vobec jednoduche, oslovil som dokopy asi 50 ludi…strasne vela ludi chodi do tychto miest, takze su vytazeni a treba si “rezervovat” ubytko strasne dlho dopredu. Podstatne a super je, ze pocas celeho vyletu po Europe sme neplatili ani raz za ubytovanie, takze usetrene peniaze sme mohli stravit inak – napriklad na spominane busy, ci jedlo, alebo muzea a ine zabavky. Jaj a na vino

Barcelona sa nam velmi pacila, urcite viac ako Pariz. Je to moderne mesto, Spanieli nie su tak namysleni ako Francuzi, pristupnejsi, otvorenejsi, uzivajuci zivota. Aj ked hodnotit krajinu na zaklade jedneho miesta je nezmysel.

Zaver

Som rad, ze som do danych miest isiel, ze som ich mohol ukazat aj Amp, nikdy predtym som nebol ani v Barcelone, Parizi, ci v Zurichu. Rozmyslal som este nad Bruselom, ci Amsterdamom spolu s Bruges, mozno niekedy nabuduce. Treba cestovat pokym sa da. A da sa to naozaj aj lacno, len treba vediet ako

Do cestovania!

Takze, po upratani domu na Phangane, odpojeni elektriky a poriadneho zamknutia sme zobrali veci, a isli sme VIP busom do Bangkoku, tento sposob prepravy sa mi naozaj paci, v autobuse maju deky, davaju obcerstvenie, ako v lietadle, jedlo, kavicka, servitky, vela miesta na nohy a pohodlne sa tam spi, aj teraz sme tak isli…V Bangkoku bolo vsetko plne, nemohli sme najst ubytovanie, trepat sa so vsetkymi ruksakmi a kuframi…nieco bolo aj volne, ale zasa by sme kufor neotvorili, tak bola izba mala…nakoniec sme nasli fajn izbu, trosku dalej od Khao San, za 400 bahtov, a naozaj velku, mali aj akciu, zaplat 2 dni, ostan 3…ale to nam uz letelo lietadlo. Na hraniciach vsetko v poriadku, let bol tiez vyborny, leteli sme ruskou spolocnostou Aeroflot s 5-hodinovym prestupom v Moskve, boli sme radi, ze vsetko bolo na cas, ako malo. V lietadle mali na sedackach TV, tak to ubehlo pomerne rychlo.

Pristali sme v Moskve, kde nas cakal uz tatko, akurat sa oteplilo, tak sme nezmrzli ako Baso, ktory po prichode hned ochorel. Cakalo nas velke zvitanie, Amp pozerala, co sa deje okolo nej…samozrejme sme vsetko patricne zapijali kazdy den, bolo toho dost. Mna cakali na SK obligatne veci – okamzite ist do banky poriesit dolezite zalezitosti, kupit SK cislo, vybavit pas, vypratat byt…ale ostal cas aj na moje sny – kupil som si vrtulnik AR-Drone, pohral som sa s iPadom 2 (ej, velmi sa mi paci tato vecicka!) a hlavne, spravil som si kurz na paraglajding a neskor na motorovy paraglajding, ale o tom neskor.

S Amp sme isli do centra Bratislavy, trosku sme to prechodili, aj ked sa zda, ze cely zivot sa prestahoval do nakupnych centier, ale to je klasika. Postretaval som kamaratov, samozrejme, ze som nestihol vsetkych, ale to sa nikdy neda, to by sme museli spravit party tak pre 100 ludi…:) Ked sme prisli na SK, tak to zilo hokejom, tak som samozrejme pozeral, aj ked nasi vypadli dost skoro, no co uz, mozno o 20 rokov…boli sme na hrade, zasa, aspon pre mna sklamanie, vyzera otrasne bielo, kde je ten stary hrad…no co, aspon v noci pekne svieti. Boli sme pozriet aj gurmanske dni, kde sa platilo korunkami, len mali blby kurz, za 1 korunku chceli 1,2 Eura. Vekslakov som tam nenasiel…

Matus nas zobral na biofarmu na zahori, dal som bryndzove halusky, Amp taketo veci moc nechutia, zato v restike u tata jej chutilo – no to by bolo, keby jej nechutilo! A mne chutilo dvojnasobne, samozrejme zapijane fajnovym piveckom.

Medzitym, ako som riesil veci, tak som planoval vylet do Europy. Spoluziak Gabo a Nikol z vysokej skoly sa docasne usadili v Zurichu vo Svajciarsku, plan bol ist aj do Pariza, Barcelony, Bruselu, Prahy, Amsterdamu a podobne – ale toto je na dalsi clanok, ktory napisem neskor.

Pri konci nasho pobytu sme s otcom zorganizovali oslavu zivota, vela ludi malo nejaky sviatok, vratane mna, oslavil som 33 rokov. Pozvali sme Reneho Lacka a jeho bandu, nech trosku zahraju, akcia vysla, kto bol vie o com hovorim, kto nebol, tak ten moze lutovat (ze Peto!).

Ako som spominal, isli sme s chalanmi – s Basom a s Petom na paraglajdingovy kurz. Mozno vas napadne, ako nas to napadlo, no napadlo nas to jednoducho a to tak, ze este na Koh Phangane, sme videli nejakych ludi, co lietali na padaku s motorom, tak sme sa okamzite namotali a chceli sme to skusit. S Basom sme este predtym spravili kurz v Thajsku, ale bol to Thai Style – cize vsetko povrchne, narychlo a nic moc, takze sme este potrebovali preskolit. Dobre sme spravili, ze sme isli opat na kurz, skolil nas Zdeno z abcparaglajding.sk – vela veci, co sme sa naucili v Thajsku bolo zle, takze niekedy sme to mali tazsie nez uplni zaciatocnici. Kurz bol intenzivny, zanechal vela spomienok (AAAAAAAAAcka!), nevyspatych noci (Psssssst Peto spi!), a doktori mi naordinovali pit alkohol, lebo sa mi robil nejaky herpes na perach, tak som si ich namacal v borovicke. Ku koncu kurzu bez motora sme boli dost unavani, aj pocasie sa nam pokazilo, spravili sme si prestavku a o 3 dni sme isli na kurz s motorom. Ja a Peto sme si kupili kompletnu vystroj, ak by to niekoho zaujmalo, kurz, vystroj a proste vsetko vyjde tak na 7000 Eur. Ale ten pocit z lietania je na nezaplatenie, urcite nechodte lietat, je to strasne navykove…

Motor, jeden z najlachsich, ak nie najlahsi ma 18 kg, vola sa Miniplane Top 80, ale o tom napisem niekedy inokedy, co chcem povedat, ze cestovat je celkom zaujmave, mame velky ruksak, 23 kg, velky kufor, 23 kg, motor s prislusenstvom v krabici vazi 25 kg plus nejaku tu elektroniku v malom kufri 10 kg a samozrejme som si zobral aj Ar-Drone, tak to keby ste ma videli vcera v taxiku, ako sme sa tam natrepali a ako som tam sedel, no neuverili by ste. Ale to je Thajsko…Este aby som nezabudol, za prepravu motora som doplacal 150 EUR na letenke, co nie je take hrozne…

Vela ludi sa ma pytalo, ake mala moja Thajska priatelka Amp dojmy zo Slovenska. Zhrnul by som to tak, ze je to samozrejme prvy krat pre nu, co bola v Europe, takze pocasie uplne ine, aj ked uz bolo leto, tak bola zima, pocasie nestale, vela prsalo, ale inac ok. Jedlo Slovenske moc nemusi, najradsej ma kuracie prsia na prirodno s volskym okom a ryzou. Ryzu proste musi jest, chlieb alebo zemiaky jej az tak nesmakuju. Preto sme pravidelne chodili do Thajskych, ci Azijskych obchodov v Bratislave, kde si pokupovala veci ako noodle a podobne. Samozrejme z Thajska sme toho zobrali tiez vela, nech na Slovensku ma svoje jedlo. Celkovo, rozdiel medzi Thajskou a Slovenskou kuchynou je obrovsky, ale to asi uz kazdy vie, kto bol v Thajsku.

Musim podakovat Misovi, ze nam umoznil si aj na Slovensku spravit Mukatu, to je specialny hrniec, kde si clovek opeka vsetko sam. Amp sem tam aj nieco navarila, velmi zaujmave bolo, ze nevedela navarit ryzu. No je to asi tak, ze vsade v Thajsku maju hrniec na ryzu a potom hrniec obycajny, takze je to pochopitelne…

Slovensko ako krajina sa Amp pacila tak stredne, v Bratislave nie je co moc ukazovat, “centrum”, hrad, slavin, skvost Petrzalku. Nestihli sme ale Devin, lanovku…Na Slovensku som ju chcel aj zobrat do nejakych jaskyn, ale tiez na to cas nevysiel, nevidela ani Slovensky Raj, ci Tatry, mozno nabuduce…

V dalsom clanku napisem ako sme cestovali po Europe.

Do cestovania!

Fotogaleria k clanku

Cesta z Thajska prebehla ok, na Thajskom letisku sme museli este nejake veci vyhadzovat, lebo sme mali nadvahu, 24 kg + 24 kg kufor, nakupili sme vela dobrych sladuckych zltych mango, nejake TH veci na varenie, tak sa to celkom nakopilo. Lietadla nemeskali, Moskovske letisko dost zle, Ruske letusky este horsie a o colnikoch radsej ani nebudem pisat.

Dosli sme, zvitali sme sa s rodinkou, byvali sme v Bernolakove, cakala ma posta, asi tak kilecko. Odskusali sme MHD, isli na nejake party, popozerali pamiatky a vyhlady a okrem toho sem tam nieco treba povybavovat, taka klasika. Mojej Thajskej priatelke AMP sa tu celkom paci, az na to, ze jej velmi chyba Thajske jedlo, ale nastastie si doniesla nejake noodle Samozrejme je to pre nu vsetko ine, ale zvyka si. Takisto, skoro nikomu nerozumie, lebo po Slovensky este rozpravat nevie – ale nejake tie zaklady uz ma!

Zajtra cestujeme do Zurichu, potom ideme do Pariza a dalej este neviem co, ale o 2 tyzdne by sme mali byt spat na Slovensku, odlietame spat do Thajska 2.7.

…a teraz trosku z inej stranky.

Predavam moj (uz splateny – OV) 3 izbovy byt v PEtrzalke na Gercenovej ulici, tak ak mate o neho zaujem, alebo nejaky znamy, tak mi dajte vediet (o Realitky NEMAM ZAUJEM, takze prosim ani nekontaktovat!!!)

Paradny 3 izbovy byt v Petrzalke na Gercenovej ul. – staci sa len nastahovat!

Ponukam na predaj 3 izbovy 70m2, vyborne situovany byt v osobnom vlastnictve, v panelovom dome v Petrzalke na Gercenovej ulici 23 so zasklenou loggiou a pivnicou. Byt sa nachadza na 1. poschodi zo 7, vstup do domu je na cip, nepriechodna spalna a detska izba, obyvacka je spojena s kuchynou.

Byt je po rekonstrukcii:

• plavajuca podlaha
• stavane skrine
• nova kuchynska linka z dreveneho masivu so vstavanymi spotrebicmi
• betonove jadro
• kupelna s rohovou vanou
• zasklena loggia
• rozkladacia skrinova postel v detskej izbe
• klemby
• bezpecnostne vstupne dvere
• barovy pult.

Byt predavam komplet zariadeny: pracka, chladnicka, sporak, TV, kuchynsky robot atd…Najomne je 180 EUR, momentalne internet UPC/30mbit + kablovka. Byt sa nachadza vo vybornej tichej lokalite, susedia si nevidia do okien, byt je orientovany do parku

• 5 minut na autobusovu zastavku
• 10 minut do centra
• dialnica do rakuska
• blizko je posilovna so squashom
• skola a
• skolka
• zdravotne stredisko
• policia
• billa
• posta
• obchody. Parkovanie je bez vacsich problemov a susedia tiez.

Cena: 110.000 EUR, pri rychlom jednani zlava.

Fotky a cely inzerat je mozne najst na www.2ge.us/byt

Dakujem za pomoc a zelam pekny den!