Severne Thajsko, potapanie v Indonezii, strateny pas, navrat na Phangan, sobas a vylet na Slovensko

Ahojte po dlhsej, uz zvycajnej odmlke. V tomto prispevku na blogu, ktory pevne verim este niekto cita, popisem co sa stalo za uplynulu dobu, v kratkosti clanok je o vylete na Phangan v januari, o vylete v Indonezii, o stratenom pase, o navrate na Phangan, o mojom visarune, o sobasi s Amp a o vela dalsom, co ma napadne pocas pisania.

Po navrate z Himalaji, som schudol zopar (5) kilogramov, ktore som rychlo nahodil spat, momentalne vazim uz 98 kg. Ked som ostal s Amp v jej dome pri Chonburi, tak sme ako zvycajne chodili na veceru k jej rodine a tam sa veru varia…same dobroty! Ja mam strasne rad stiplave, tak sa neviem toho dojest…kto by pohrdol surovymi krevetami so stiplavou stavou a cesnakom…takto by som mohol pokracovat na par stran, ale na zaver by som asi napisal: ano, stale mi chuti (viac a viac) thajske jedlo.

V Januari sme sa vybrali na Koh Phangan, prisla mama s kamaratkami, tak sme si prenajali na mesiac dom a stravili spolocne cas s nimi. Boli to krasne chvile spomienok a bol som spat vo svojom zivle – chytat ryby s phancatom, dat nejake potapanie, freedajvovat, snorchlovat, plavat, prejst sa na motorke, jednoducho pohodovy zivot. Spoznal som Mareka s Martinom a mojim malym kamosom Matusom, potesilo ma, ze chcu ostat dlhsie – vravim, Koh Phangan je specialne miesto, ktore si clovek velmi rychlo oblubi. Mesiac rychlo ubehol, porobili sme zopar party u mna na dome (mal som prenajaty iny dom, v akom som doteraz byval, bola vysoka sezona, takze clovek si moc nenavybera, bol malicky, ale za to mal fajn velku terasu, kde sa zmestilo tak zo 10+ ludi. Prisla ma navstivit aj byvala spoluziacka zo strednej skoly, Dasa z Fun Radia, tak sme ja a cely babinec pokecali o zivote.

Isli sme spat do Chonburi a potom sme autom vyzdvihli mamu s Bystrom, ktori leteli zo Surathani do Chiang Mai cez Bangkok. Vyzdvihli sme ich na letisku, a spravili sme si vylet po severe Thajska. Boli sme pozriet nocny trh, vela chramov, vodopady, botanicke zahrady, kralovske zahrady, biely chram v Chiang Rai, jednoducho, ruky sme nemali zviazane a vsetko sme to prebehli, tak ako sa patri bez vacsich komplikacii. Som rad, ze sa mame a Bystrovi pacilo, boli to veru dobri spolu cestovatelia :) Medzitym som stretol dalsich znamych – Borisa s Katkou, ktori ma dosli pozriet po ich tripe na Andamanskych ostrovoch. Spravili sme spolocnych par vyletov a v tom case mama a Bystro uz odlietali spat na Slovensko.

S nasimi novymi spolucestovatelmi sme isli pozriet opat nejake vodopady, v ktorych sme sa okupali, zopar templov po ceste. Isli sme cestou do Bangkoku, tak sme sa zastavili v Kanchanaburi, kde som este nebol a v starobylom meste Ayuthaya. Kanchanaburi je preslavene hlavne kvoli mostu cez rieku Kwai, je to dost pohodove mestecko, ktore ma velky potencial, cudzinci si ho uz oblubili a verim, ze o 5-10 rokov bude uplne inak vyzerat ako teraz. Ayuthayu mozno netreba opisovat, bolo to byvale hlavne mesto, dobyte Burmancami, cize je mozne vidiet vela zrucanych chramov, odseknute hlavy Buddhov, z ktorych jedna hlava zarastla do korenov stromov. Je tam toho vidiet naozaj vela, ale po celom dni nema clovek chut uz vidiet viac, tak sme to naozaj rychlo prebehli. Odviezli sme Borisa s Katkou na Bangkokske letisko, rozlucili sme sa a ja som na druhy den tiez lucil s Amp, pretoze som isiel na potapacsky vylet…

Tento vylet som mal uz dost dlho zajednany – rozhodol som sa spolocne s mojim Slovenskym kamosom Jurom, ktory zije v Dubaji, ze pojdeme do Indonezie, Seversne Sulawesi, Bunaken a Lembeh. Ja som tam uz bol, tak som vedel co nas caka – dobre potapanie. Ako posledne, Bunaken ma trosku sklamal, nevideli sme v podstate ziadne velke ryby, iba mega korytnacku. Tu by som chcel este dodat, ze som prvy krat bral moju novu podvodnu fotograficku “vybavicku”, to znamena 15kg v prirucnej batozine (pre poriadok dodam, ze sa jedna o 4/3 mirrorless fotak Panasonic GH2, na ktory existuje hack, tak video je mozne tocit az okolo 150 Mbit/s, Nauticam housing, 2xSola 4000 (lumenov) video svetla, 7-14 wide objektiv s dome portom a 14-42 objektiv s flat portom, plus 10x magnifier na velmi male veci), cize som cestoval celkom “nalahko”, ale aerolinky vobec neprotestovali a pustili ma do vnutra aj s takouto batozinou.

Ostali sme byvat s Two Fish divers, ktori vysli cenovou najlepsie z nasho prieskumu. Potapanie na Bunakene sa v podstate zvrtlo na makro diving, tak sme hladali male vecicky, ktore je naozaj tazke natocit, taky cukrikovy krab ma tak pol centimetra a nie je ho skoro vidno a to nehovorim a podmorskych prudoch, ktore naozaj nepomahaju udrzat kameru stabilne.

Po 4 dnoch sme sa presunuli na jedno z mojich najoblubenejsich miest – Lembeh Strait. Zatoka je sice skoro plna odpadu – cize nejake plavajuce PET flasky nie je problem vidiet, za to ma neskutocny podmorsky zivot – nie nadarmo je to vyhlasene ako najlepsie miesto pre makro potapanie (to znamena daju sa tu vidiet male zivocichy, povedzme od 2mm do 10cm). Tu sme si to spolocne s Jurom naozaj naplno uzili, on fotil tiez s paradnym fotakom (Canon G12), ale co je dolezitejsie, mal uz dva profesionalne blesky Inon Z240. Ak sa pytate, kde je video, tak vedzte, ze cakam na jeho spracovane fotky a potom to chcem dat “dokopy” s mojimi zabermi a poviem vam jedno – pripravte sa na nieco, co ste este nevideli :)

Vylet v Indonezii skoncil velmi rychlo, ale tu je potrebne dodat este jednu vec. Kedze mam dva pasy (co je plne legalne na Slovensku), brat mi poslal moj pekny novy pas s 3-vstupovymi Thajskymi vizami do Indonezie. Poslal to Slovenskou Postou, prvou triedou s trackovacim cislom. Ta zasielka sa stratila pri odchode zo Slovenska, predpokladam, ze ju zadrzali colnici na hraniciach, problem ale je, ze som nemal pas, na ktory som chcel dojst spat do Thajska a narobilo mi to dost komplikacii, ale zasa na druhej strane…ale o tom neskor :)

Tak som siel spat do Thajska na moj stary pas, a dostal som 30 dni. Fajn, ved to mam cas poriesit. Inac po novom lieta Air Asia na druhe, stare Bangkokske letisko Don Muang a v podstate vsetky ostatne (okrem low cost) linky su na Suvarnabhumi letisku, nastastie chodi medzi nimi zadarmo shuttle bus.

Prisiel som spat do Chonburi a spravili sme si jednodenny vylet, na horu Khao Khitchakut. Buddhisti veria, ze tam zanechal stopu samotny Buddha vo forme velkeho kamena (rozumej tak 10x10x10 metrov) na vrchole hory a vravi sa, ze kazdy veriaci by tam mal ist aspon raz za zivot. Nasadli sme rano do auta, Ampin otec riadil, zaparkovali sme, nasadli do tereneeho auta a isli 12 km po off road ceste nahor, potom nas cakal hodinovy vystup na samotny vrch, samozrejme sa clovek poti, ale to patri k tomu.

Este jeden mensi pribeh – taky z Thajskeho zivota. Lezim si v posteli, tukam do pocitaca a zrazu, okolo mna na podlahe si kraca velka stonozka, asi tak 25 cm o ktorej viem, ze je naozaj nebezpecna. Volam Amp, Amp prichadza, chyta smetny kos, pricapi ju a sucha ju po zemi mimo domu, ja sa snazim najst nejaku metlu a v mensej panike pozeram co sa deje. Amp ju sikovne zabalila do igelitoveho sacku a zachranila ma pred touto obludou. Vola sa to Centipedes, po stipnuti su dlhotrvajuce velke bolesti, nemocnica a ked je clovek alergicky na stipnutie od vcely, tak moze zomriet. Ja som nezomrel, ale namiesto toho som si ju vyfotil – samotni Thajci taku velku malokedy vidia. To, ze bola v dome bolo sposobene hlavne tym, ze okolo domu sekali travu a podobne zvieratka sa chcu niekde schovat. Ej, ale nie do domu!

Potom som sa s Amp bavil co dalej. Predsalen, je to uz pol roka, co sme z Phanganu prec a je na case sa pohnut nejakym smerom. Medzitym som cital na webe, ze na severe Thajska zacali opat palit travniny, tak kvalita vzduchu klesla niekolkonasobne (o com som vedel uz davnejsie). Tak po vsetkych pre a proti sme sa rozhodli vratit spat na Phangan, kde mame vela kamaratov, pohodovy zivot a nejake to zazemie. Myslim, ze sme sa rozhodli spravne a vela ludi co mi naznacovalo, ze bez mora dlho nevydrzim malo pravdu – je to tak, milujem more :) Pozerali sme este na Andamansku stranu, kde je lepsie more na potapanie a chytanie ryb, ale hrozi tam tsunami, tak to celkom tiez zavazilo (ak ste nevideli, pozrite si pekne spracovany film The Impossible o Thajskom tsunami na Khao Laku – pri Phukete).
Nalozili sme veci na auticko a prestahovali sme sa spat na Phangan. Motorku sme si poslali – tu je tiez podstatne informacia – ked posielate motorku Thajskou postou (stoji to okolo 2500 bahtov), tak v nasom pripade sme cakali skoro 2 tyzdne, pokym dosla. Isli sme byvat do mojho stareho domu, ktory ma naozaj vela vyhod (samostatna linka na aDSL internet, sukromie, pri Thongsale, 50 metrov od plaze, 2 spalne s klimou…) a zopar nevyhod (mala terasa, zaplavova zona). Po prichode na Phangan nas prisli privitat vsetci kamarati (Richard, Marek, Giorgo…) a pomohli presunut krabice z auta do domu. Horsie bolo, ked sme pozreli ten dom – majitel, ako klasicky Thajec, sa absolutne vykaslal na udrzbu domu – steny nevymalovane a “osrate” od gekonov, okna zanedbane, klucky pokazene, pavuciny v kupelke, chladnicka sa nedala zatvorit…dajme tomu, ze to by sa dalo este prekusnut a svojvolne dat dokopy. Najvacsi problem avsak bol, ked sme sa dozvedeli, ze moj susedko sa odstahoval, druhy susedko tiez a namiesto neho byva nie uplne normalny Thajec, ktoremu sem tam preskoci, vyhadzuje veci z domu, chodi nahy a podobne. Takze ostali sme spat jednu noc a oznamili majitelovi, ze dom nechceme (este velke stastie, ze sme nezaplatili zalohu, ci najom!). Na druhy den rano sme isli hladat nahradny dom. Nieco sme nasli, aj ked je to len docasne, nalozili veci na korbu a zahajili stahovanie. Dik Marek za pomoc!

Tu sa pomaly dostavam o klasickom zivote na Phangane, posledne dni vyzerali takto: chytanie ryb s harpunou (nemohol som sa ponorit kvoli sinusom, Marekovi som pozical na par minut harpunu, nezahanbil a hned strelil velku barakudu a peknu golden trevally – jeho harpuna je uz objednana a na ceste:), dalsi den som vegetil, potom isiel freedajvovat na Koh Ma – sinusy uz ok, potom opat chytanie ryb – podarilo sa chytit pekneho red snappera a queen fish, plus maleho groupera, o veceri nemusim moc pisat…na dalsi den potapanie na Sail Rocku, viditelnost bola absolutne najlepsia, okolo 30 metrov. Po potapani, ktore bolo vcera som opat pozrel do kalendara a vyslo to tak, ze dnes sedim v Minibuse a pisem blog…ale aby som nepredbiahal…

Vcera som zacal riesit, ako to vsetko skombinujem, ked sa nam blizi Songkran (Thajsky novy rok s ktorym je spojenych 5 dni oficialneho volna) a ja mam nejake terminy na Slovenskej Ambasade. Tak som dosiel na to, ze visarun (a hlavne spravenie novych viz) musim spravit dnes, s tym ze Marek, Martina a ich maly Matus maju vizarun, tak sme to vsetko pokombinovali, nasadli rano do auta a isli spravit spolocny visarun s najlepsou soferkou Amp. Oni robia len border-run (to znamena daju peciatky do pasov a idu spat do Thajska), ja idem do Penangu. Isli sme na Malajsku hranicu, vsetko prebiehalo OK, az na to, ze nikto nam nevedel povedat, kedy ide nejaky autobus do Penangu. Nakoniec som sa dozvedel, ze chodi minivan za 400 bahtov o 22:30 (cca 6 hodin cakania), ktory treba objednat na Thajskej strane a ja som bol uz v Malajzii (mimochodom na presne tom istom mieste, kde som stopoval auta o 6 rano do Penangu s 20 kilovou taskou vdaka chybnej informacii od Tomasa…pisal som o tom tu na blogu). Tak som si zaspominal a hovorim si – je 16:00, mam maly ruksacik, co moze byt za problem sa dostat do Penangu. A mal som pravdu (alebo stastie:), opytal som sa vodicov, ci idu do Penangu, druhy hovori ano, pytam sa kolko, on na to 400, ja hovorim 300, on OK, posadil ma na VIP miesto vedla neho dopredu, pytam sa ci si mozem otvorit pocitac, jasne ze hej, tak teraz tukam tento blog. Ako vravim – vsetko zle je na nieco dobre a hlavne ked z toho zleho vie clovek vytazit to dobre, tak o to lepsie :) Uvidime ako skoncim v Penangu, uplne teoreticky stihnem aj Songkran na Phangane (to by som bol velmi rad, lebo mam podomacky vyrobene vysokotlakove vodne zbrane:)
A teraz trosku vaznejsie – 29.6.2013 s Amp oslavujeme nie len nase tretie vyrocie, co sme spolu, ale takisto oslavujeme aj nasu svadbu – ideme sa brat. Samozrejme su pozvani vsetci moji kamarati, kto este nepotvrdil ucast, sup sup – termin sa krati. Samozrejme viem, ze letenka nie je zadarmo, takze som sa rozhodol, ze ak to neoslavime tu, tak to oslavime na Slovensko – ano mili moji, idem s Amp na Slovensko – este neviem termin, ale bude to okolo 5.7. na mesiac, tak to dufam zapijeme!

Do cestovania!

16 thoughts on “Severne Thajsko, potapanie v Indonezii, strateny pas, navrat na Phangan, sobas a vylet na Slovensko

  1. Katarina says:

    No a nase predpovede sa splnili. Vedela som ze sa vratis na Phangan a urobil si velmi dobre. Vsak kam by chodili za Tebou kamosi zo Slovenska? My len tichucko zavidime, neboj citame, citame.

  2. telek says:

    Ahooj Brano,blog paradny,odkedy ho citam,chcem ta prist urcite pozriet na chvilku,chcem totiz buduci januar 2014 zacat trip okolo pol sveta zatial :) ak vyda tak aj okolo celeho.musim este stihnut potapacsky kurz a budem spokojny,momentalne setrim nejake prachy v londyne,ale toto krasne pocasie ma unavuje uz .tak tak,vsetko dobre Vam prajem na spolocnej ceste zivota…ahoooj

  3. Markoff, uz sme to preberali, 90% ludi ak ide na dovolenku do Thajska, tak chce vidiet plaz. Chiang Mai a Kanachanaburi su sice naozaj krasne, ale nemaju plaz. Tam by ma dosli pozriet ludia, ktori ma uz boli pozriet na Phangane (mozno, lebo urcite by isli najprv niekde na plaz a potom ma pozriet…). Ale to je jedno.

    Caf Telek, potapacsky si sprav cestu na Koh Tao, su tam najlacnejsie kurzy na svete (v podstate), takze nevahaj. Setri a chod do sveta, neolutujes.

  4. Stefan says:

    Ahoj.

    Tak ze Thajsko ako aj Ja cital som par Vasich clankov. Ja uprednostujem Koh Chang a koh Lanta.Som 5 mesiacov v Thajsku,5 mesiacov v EU a 1,5 na Slovaci.Mam velmi rad Kalasin,Chiang Mai,Phisamulok a aj Bangkok.Kde mam byt na Ramintra Road..Je to take moje hniezdo-sklad.Ja osobne zboznujem Thajsko. tkz.Krajiny vyspelej EU a USA,Canada ci AUS ani po clenky nesahaju to co citim k Thailand.Slovac tak to uz je iny orech( o tom radsej ani nepisem).Skutocne je fajn ovladat aj Pasaa Thai daj maj. Tak Ahoj….

  5. Stefan says:

    Ahoj.

    Blahozelam Vam k sobasu. Je to pekna chvila a ze je to v Chonburi to bude este krajsie.

    Tak budte stastny a prajem Vam vsetko zle a najhorsie nech Vas obchadza na tisice mil.

  6. Ahoj Stefan, dakujem za komentare, kludne mi tykaj. Ja mam rad more, tak preto nieco pri mori, aj ked spomenute miesta tiez maju nieco do seba. Ale takisto mam rad “dedinu”, velkomesta ma moc netahaju, aj ked na chvilku su ok. Passa Thai nit noi. Musim sa ale vela vela ucit. pomalicky :)

    Dakujem za balhozelanie a mozno sa raz nase cesty stretnu. Na Koh changu byva Pavel, pise velmi pekny blog – thajsky raj, vlavo najdes odkaz v odkazoch.

  7. Stefan says:

    Ahoj.

    Ja tiez dediny ale Bangkok je take hniezdo kde nahadzem veci. A kde na Koh Chang byva Pavel.Na Bamboo area? Tak toto vam aj zavidim ale aj sever a okolo Laosu na hraniciach je velmi pekne.Ze sa nase cesty stretnu tak to budem rad a urcite sa nezaprieme ze sme Slovaci a opijeme sa ako sa na Slovacisko patri.A zaspievame Thajkam a zatancujeme odzemok to budu cumiet a hlavne niekde v dedinke.Ja som uz zenaty z Thajkou.Ucim sa aj ja Thai. Ale je to pre mna tazke. Hlavne Nemcina a anglictina.Ale vsetko sa da.Hlavne pozor na seba a na tvoju nastavajucu.Nech sa dari.

  8. Vlado says:

    Cafko Brano, konecne sa mi podarilo najst cas a precitat si tvoj posledny clanok… perfektne :-) vidim, ze zivot sa meni a si opat na Phangane :) Fajn si to napisal, super zazitky, parada… boli ste na tom severe pozriet (navstivit) aj nejaku cajovu alebo kavovu plantaz? to by som si rad niekedy pozrel. Inak, ked uz tu pisem tak aj ten predchadzajuci clanok z Everest BC sa mi pacil – bol to celkom napinave :-) dufam,ze sa to niekedy podari aj mne dat, zatial len zavidim (v dobrom) aj som rad ze si to trochu porovnal s Annapurna trekom… No a este na zaver ti chcem zazelat nech sa vam aj s Amp dobre dari na spolocnej ceste, vela stastia, drzim palce a blahozelam k sobasu! By bolo super keby sa nam podarilo vidiet ked budete na SK… majte sa fajn zatim, ciao

  9. saso says:

    Parada,

    dobre to robis, stary moj…Len jedna vec ma zaskocila. Si si isty, ze ste na Koh Maa chytili Red Snappera. Ja som tu rybu v Thajskom zalive nikdy nevidel. Iba ak v restike. Ked som sa pytal odkial ju maju, tak oni ze z Tesca. Myslel som ze ich lovia na opacnej strane v Andamanskom mori…

    V kazdom pripade blahozelam ku svatbe a drzim

  10. 2ge says:

    saso, poslal som ti fotku tej ryby, tak mi daj vediet. Vlado, budeme na Slovensku od 11.7. do 4.8. tak si nas odchyt, samozrejme radi sa stretneme.

  11. Juraj says:

    Brano blahoželám k svadbe s Amp, myslím že si vybral dobre. Možno sa v najbližších dňoch uvidíme v TH. Ešte raz všetko dobré a čoskoro dúfam príde malé baby :-)

  12. 2ge says:

    Sano, clanok vobec netusim kedy bude, ale realne to tak vidim (na realny clanok) az ked sa vratime zo Slovenska, tak po ceste nieco zbucham :) Teraz mam na praci ine veci, ako strihanie videa (hdd sa plni), chytanie ryb s harpunou, potapanie a aj ten paramotor by som mal uz poskladat a odskusat…tu nie je cas :)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>