Fotka

Z mojej zbierky

Braňov zápisník

občasník o veciach ktoré by Vás mohli zaujať

St
30
Okt '13

Kurz na KiteSurfing, FreeDiving, vylet na Filipiny

Ideme na lodi na Koh Phangan, tak dodrzujem tradiciu, ze mam chvilku casu a chuti napisat dalsi clanocek na moj blog. Zasa bude o mojich zazitkoch z cestovania a novych aktivit. Tak ako som dlho snival a planoval, spravil som si kurz na FreeDiving (nadychove potapanie) a KiteSurfing (jazdenie po vode na doske s pomocou “padaku” – ale to snad uz kazdy vie). Tak podme na to…

Nebudem tu popisovat co nove na Phangane, lebo je vsetko takmer po starom, chytanie ryb, lietat sa mi nepodarilo na paramotore – bolo nic moc pocasie, vycistil som aj pristavacku, ale potom znova zle pocasie. Viacemenej bolo pocasie na KiteSurfing, na sport, ktory sa mi paci, mal som v plane si spravit kurz a dlho som to odkladal. Tak som citil, ze prisiel cas na to, aby som to zmenil. O to sa pricinili aj dvaja chalani z Ciech, ktorych som stretol na Phangane a zoznamili ma s Thajskym instruktorom a jeho pomocnikmi.

Kurz prebiehal nasledovne – Dani (instruktor), Thajec, ktory zil v USA, tu ma skolu, vysvetlil mi zakladne veci, ake typy kite-ov existuju, ako sa sklada, rozklada, udrzba…Povedal mi, ze Koh Phangan je jedno z najlepsich miest na ucenie KiteSurfingu, pretoze vietor tu v urcitych mesiacoch (August, September) je naozaj dobry a priliv je stredny. Co je dolezite pri uceni je, ze clovek sa moze kedykolvek postavit, na Baan Tai je plytka voda, takze je to idealne miesto na ucenie (smer vetra a sila je samozrejme podstatne tiez + vlny). Najprv cloveka ucia ako ovladat padak, toto ma ucit nemuseli, kedze je to velmi podobne ako pri paramotore. Aby som to skratil, viem sa postavit na dosku, viem prejst zopar metrov a potom padnem. Vyzera to jednoducho, tak jednoduche to zasa nie je, ale treba len, aby to clovek trenoval – tak ako vsetko. S kitesurfingom som stravil asi 10-15 hodin dokopy, takze som naozaj na zaciatku. Samozrejme to stoji peniaze – pozicat si kite, dosku, harness…najlepsie je kupit si vlastne vybavenie a to uz mam. Stalo sa to nasledovne:

Breeze Kiteboarding na Phangane organizoval sutaz v Kiteboardingu, dosli ludia z celeho Thajska, aj nejaki majstri. Ja som sa samozrejme prisiel pozriet, zobral som fotak, rozlozil som moju “vybavicku” do tiena pri vchod do jedneho bungalowa, kde bol sutaziaci, opytal som sa ho, ci to tam mozem mat, odpoved kladna, tak sme sa predstavili, trosku pokecali, slovo dalo slovo a typek mal presne ten padak, co som chcel (Ozone Zephyr 17m – sice o rok starsi model, ale…), tak som rovno od neho vsetko kupil, nech mozem trenovat. To sa stalo pred odchodom na Filipiny, cize som este nic nepotrenoval (aj tak som to nemal kompletne, lebo z Phuketu mi mal poslat este nejake veci, uz ma cakaju na Phangane…). Ale tesim sa, kedy toho draka prevetram :) – neviem kedy to sice bude, lebo pozeram ze predpoved je momentalne idealna na chytanie ryb, potapanie a lietanie = ziaden vietor, ziadne vlny.

S kamosom Jurom, Slovak, co zije v Dubaji a chodime casto spolu potapat, sme sa dohodli, ze pojdeme do Anilao – takzvany critters paradise, mucko diving, alebo po slovensky makro potapanie – hladanie mini a mikro zivocichov v mori. Naposledy sme boli v Indonezii v Lembehu a velmi sa mu zapacilo (a aj mne opat…) robit fotky/videa malych 5 milimetrovych zivocichov. Ja som mal vizarun o tyzden skor, tak som to vsetko nejako skombinoval, dohodol som si freediving kurz vo Filipinach a potom som ho stretol na letisku…ale pekne po poriadku.

Amp isla k rodicom, odviezla ma na letisko, bez problemov som odletel s prirucnou batozinou, ktora je skoro tak velka ako normalna batozina a vazila 14 kg…prestupil som v Manille na lietadlo do Cebu, tam ma taxik odviezol na autobusovu stanicu, zobral som autobus do Moalboal, kde som sa ubytoval, aby som na dalsi den rano, po 30 hodinach cestovania mohol ist na freedive kurz. Tento kurz som si mohol spravit aj na susednom ostrove Koh Tao (je to aj lacnejsie), ale kedze viem, ake to je robit kurz v skupine, uprednostnil som mensiu skupinu. Nakoniec som bol len sam – to ma velmi potesilo. Stretol som Wolfganga – instruktora, a zacal som robit kurz. Dohodol som sa s nim predtym, ze rovno zacnem pokrocily, kedze uz nejake tie zaklady mam…normalne sa to neda, ale suhlasil. Vysvetlil mi vela veci, o ktorych som netusil, trenovali sme static apnea, co je jednoducho povedane – nadychnes sa, ponoris hlavu do vody a drzis dych. Kto dlhsie vydrzi, ten vyhrava :) Clovek sa musi absolutne uvolnit, nemysliet na nic (to je tak jednoducho povedat), vyvolat si takzvany DMR (dive mammal reflex), dobre dychat a ponorit hlavu a totalne sa uvolnit. Tak na prvy den sa mi podarilo 4 minuty 10 sekund, na dalsi den som vydrzal 5 minut 13 sekund. Bol to celkom boj, ale je to v kontrolovanom prostredi, cize naozaj bezpecne. S mojim vysledkom som bol celkom poteseny (a toto bolo bez naozajstneho treningu)…

Potom sme zobrali plutvy a isli do vody, najprv som nemohol vyrovnat tlak (to sa sem tam stava), ale potom to slo. Po lane som siel do 30 metrov (nohami dole, kvoli tlaku), samozrejme vela kurzu prebiehalo ako teoria, clovek musi pochopit co sa deje a potom si to naozaj overit. Vysledok bol taky, ze som trenoval potapanie z prazdnymi plucami, mouthfill, packing a dalsie pokrocile techniky. S plutvami som sa ponoril do 32.5 metra, potom bolo uz dno, bohuzial, dalo by sa aj hlbsie…Teraz viem o tom viac, to znamena, viem vydrzat dlhsie pod vodou, to znamena vacsie ryby na ranajky a veceru :)

Moalboal je inac male pekne mestecko, prijemni ludia, stretol som chalaniska z Ciech, ktory mam dve deti z Filipinkou a prave tam otvoril malu restiku, trefne pomenovane Czechin, tak som sa tam zacheckoval aj s nejakym San Miguelom (narodne pivo), varil perfektne, pokecali sme. V blizkom Pube som zas stretol Slovaka, co tam zije…svet je maly.

Este by som spomenul pekny vylet na motorkach okolo Moalboal. Wolfgang prenajima izbu vo vacsom dome, majitel mal jednu izbu volnu, tak som si ju prenajal ja, nech som bol sucastou “rodiny”. Dohodli sme sa na malom vylete na motorkach okolo, ja som samozrejme suhlasil, oni mali pekne velke terenne motorky (Honda 200), ja som si pozical mensiu 135 cc, polo-terennu (ina nebola, co uz). Tak sme isli cestickami-necestickami, bola to parada. Isiel som ja na malej motorke, Wolfgang s frajerkou Gabi na velkej, Carlos (jeho pomocnik – instruktor) tiez na velkej. Kedze Carlos mal novu (2nd hand) motorku, tak ma neskor poslali prveho – videli, ze nemam nejaky velky problem. Vysiel som na kopcek, a cakal som ich…neprichadzali, kricim, kde su…ze pod doleeee. No tak som zisiel dole, na Carlosovej motorke zlomena packa na spojke. Tak som navrhol ako to opravit, Wolfgang si zobral jeho motorku, Carlos isiel na mojej malej a ja som isiel spat na velkej, yeah :)

Ked uz som sa tak rozpisal, tak este opisem moj vylet na blizke Kawasan vodopady, ktore treba vidiet. S dalsim chalaniskom (Yfty z Izraela), ktory sa neskor pridal robit kurz, sme sa dohodli, ze pojdeme robit Canyoning. Ja som ani nevedel poriadne co to je, iba som tusil, tak ale preco nie…on dohodol jedneho lokala (Yfty bol uz na tych vodopadoch predtym), ze nas bude sprevadzat. Dosli sme, stretli sme sa a isli sme do toho. Vystupili sme cestickou na vodopad, potom cesticka skoncila a predomnou “vstupna brana” do kanonu, kde sa rozhoduje, ci clovek na to ma, alebo nema. Opisem to takto: na lavej strane stena, v strede velky balvan, pod balvan tecia vodopad a na pravej strane stena. Normalne, ked nie je prud velmi silny, tak sa da podplavat ten balvan (hlava stale nad hladinou), ale kedze bolo dazdive obdobie a prave skoncilo prsat, podplavat sa nedalo. Tak lokal isiel po lavej stene, ze pozri, to je hracka. Yfty, skusenejsi mal trosku problemy, ale preliezol to. Ja, ako vobec neskuseny (tu by sa zisiel rock climbing, pozdravujem Jura!), som hladal ako sa chytit, kde dat nohu. Padol som asi 3 krat (do vody, pohodicka), ale sily dochadzali…tak som im povedal, ze to este skusim a ked padnem, tak proste ma tam nechaju a ja ich pockam…padol som znova a posledny krat. Yfty hovori, neblazni, to musis dat. Kedze som nejaky bojovnik a viem, ze kde je vola, tam je cesta, tak som pozrel znova na tu skalu, a uvidel som, ze sa da po nej vyliezt z vody…tak som to nakonec dal, aj ked to bol fakt boj – ale clovek si to o to lepsie zapamata. Po vstupeni cez “nebezku branu”, sa nam roztvoril pred nami raj. Pripadal som si ako v Jurskom Parku, kanon bol hlboky desiatky metrov, po bokoch rastli stromy a liany…isli sme hore po vodopade, prekonali sme dalsie prekazky – uz nie take narocne a potom sme si to uzili cestou dole…

Nohy pred seba, nechaj sa unasat vodou…sem tam nieco prejdi, sem tam skoc…skocili sme aj z najvyssieho vodopadu, to bolo tak 15 metrov, vsetko pod kontrolou lokala. Bola to parada, je to natocene na Go Pro, na dochodku to postriham :) Neskor sme isli este s chalaniskom chytat ryby do mora. Mali tam krasny koralovy utes, viditelnost dobra, ale ryby takmer ziadne. Na Filipinach je dost velky overfishing, to znamena, ze skoro vsetko vychytali, pripadne zbombardovali utes, alebo pouzivali vela kyanidu…tak im tam nezostali skoro ziadne ryby, je to smutne. Isli sme teda chytat ryby, s takou lokalnou “harpunou”, na gumicke je taka dlha ihla. Stmievalo sa, tak sme to zabalili, este sme od lokalov kupili klasicke drevene potapacske okuliare za 200 Pesos (5 USD), na internete sa daju kupit iba za 40 a postovne…dalsi den za nami a pred nami vylet do Cebu City, chytat ryby s harpunou…ale medzitym som musel este vyskusat ake je potapanie na Moalboal – dal som 3 ponory, videl som vela sardiniek a peknu velku chobotnicu a samozrejme vela dalsich ryb. Poobede som sa stretol s Yftym, Carlos pre nas dosiel na dodavke a smer Cebu City.

Ubytovali sme sa, dohodli sme sa, ze rano o 4:30 vstavame, Wolfgrang zobral plnu vystroj a isli sme chytat ryby. Skratim to – zlaty Koh Phangan. Videli sme “az” jednu velku barakudu, okrem toho NIC (male t.j. 20 cm golden trevally neratam), a to malo byt dobre miesto…no co uz, nemoze kazdy den byt nedela. Na dalsi den som odletel do Manilly a stretol som Jura a jeho priatelku Mo na letisku, z rezortu nas boli vyzdvihnut a smer Anilao.

V Anilao sezona sice zacina trosku neskor (ale to clovek nikdy nevie kedy zacne, caka sa na zmenu vetra), ubytovali sme sa, zistili sme, ze sme v rezorte v podstate sami, potapali sme traja a jeden divemaster, jedlo uzasne…totalna pohodickova potapacska dovolenka, s nasledovnym programom: budicek o 7:00, ranajky, priprava na potapanie, 9:00 odchod, 10:00 – 11:00 prvy ponor, surface interval, 12:30 – 13:30 druhy ponor, navrat ne rezort, obed, poobedny odpocinok (vacsinou slofik), 16:00 odchod, 16:30 – 17:30 treti ponor, 19:00 – 20:00 stvrty nocny ponor, 21:00 vecera, 22:00 odpadavacky do postele…takto 8 dni. Bolo to celkom vycerpavajuce a na konci sme vsetci boli radi svojim sposobom, ze je uz koniec. Natocil som hodiny materialu, “tesim” sa kedy sa pustim do strihania, kedze som este nepostrihal ani video z Lembehu…ale monzun sa blizi, tak snad vtedy vsetko postiham (dalsia vec, ze nemam miesto na disku, 140 Mbit/s video dost vela zabera, ze ano). Zevraj bolo nejake zemetrasenie vo Filipinach, v blizkosti oblasti kde som bol, dozvedel som sa to od znamych, co si robili starosti – dik za spravy, my sme o nicom nevedeli, aj pocasie sme mali dobre :)

Manilla – Bangkok, na letisku ma cakala o pol noci Amp, vyzdvihla ma, ostali sme vyse tyzdna pri Chonburi, chutne vecere s rodinkou, bol cas tukat do pocitaca…a teraz sme tu na lodi a cakame, na zatrubenie oznacujuce prichod.

Este mala poznamka – pribeh “zosilovac” pokracuje, zatial velmi uspesne. Pokazeny zosilovac som poslal na reklamaciu za 120 EUR z Thajska do Ciech, pribeh vyzdvihnute z posty, odvoz do firmy…najprv reklamaciu nechceli uznat (tu patri OBROVSKA vdaka kamaratke Anete, ktora v podstate vybavila vo svojej nevedomosti novy zosilovac), kamarat Rasto priniesol zosik na Slovensko (nazdravie:), otec ho zabalil s vecami a poslal cez znameho Juraja, ktory si uzil tiez svoje. Vysledok je taky, ze zosik mam v aute, uz sa tesim kedy ho zapojim a konecne uzijem, tak ako bolo v plane…zapojim konecne karaoke, dalsie dva prehravace, Nintendo Wee a nech to hra…

Lucim sa s vami, dufam, ze ste sa nenudili, samozrejme budem rad za kazdy komentar pod clankom.

Do cestovania priatelia!

5 comments »

5 comments to “Kurz na KiteSurfing, FreeDiving, vylet na Filipiny”

  1. Maria Says:

    Veru nenudili, prijemne citanie na dobru noc. A vitajte na KP! See you soon.

  2. MartinT. Says:

    Krasa! Fajny pribeh,brutalny zazitok,dufam ze sa mi podari navstivit ta.drz sa

  3. Vlado Says:

    Ahoooj Brano!
    Opat velmi prijemny clanok, fakt paradne citanie :) ) Kopec zazitkou, inspiracia… super. Normalne som sa k nemu vratil a precital si ho teraz druhy krat :) A ako ide KiteSurfing, trenujes obcas? Potapanie ide asi celkom dobre – sledujem na fotkach, obcas sa ti podadaria pekne ulovky… A co zosik – karaoke bezi…? ;) Tak sa maj fajn zatim, opatrujte sa!! ciao

  4. Brano Says:

    Cafko Vlado, to si ma potesil, ze si si precital clanok druhy krat. Ja sa tiez potesim, ked si ho precitam za X rokov znova :) Kitesurfing netrenujem, bohuzial pocasie nie je moc dobre na to. Potapanie – ak myslis spearfishing, teda chytanie ryb, tak to sa naozaj darilo, mame nove miestecko :) bohuzial, da sa ist, len ked je naozaj dobre pocasie, co teraz nie je – je monzoon. Zosik bezi dobre, akurat mam tak zlu elektriku, ze…no, to budem musiet o tom napisat znova :) )) aj NAS (8TB) mi odisiel, ale uz je zachraneny…kvoli elektrike…ach jaj :) Ale treska je v chladnicke a domaci chlieb chuti naozaj vyborne, o tom tiez nabuduce, ked bude chut a cas.

  5. Vlado Says:

    Tak to jo, urcite sa pobavis ked si budes clanok citat po par rokoch :) Ano, mal som na mysli spearfishing a s tym aj freediving. Tak to musia byt paradne maskrty – cerstva domaca treska, domaci chlebik, sushi… atd. Nedavno som cestoval na sluzobku do Prahy a kolega si dal vo vlaku (RegioJet) sushi – chudak, skoro sa s nim zadusil :) nejak si asi blbo vdychol kus jedla. Som si pri tom spomenul na teba ako si tam vyrabas sushi z takej cerstvo ulovenej ryby, to by sa inak zalyzoval :-) Tak nech sa dari!

Leave a Reply