Plany treba mat, ale niekedy sa plany menia pocas cesty, tak je tomu aj v mojom pripade. Prisiel som na jeden z najkrajsich ostrovov na Filipinach – Boracay a je velmi tazke odist.
Po prilete do Clark – co je pravy nazov pre Angeles city, ktore je zname svojim nocnym zivotom, som vybral nejake peniaze z ATM, normalne sa da vybrat len 5000 pesos (co je asi 2500 Sk, alebo 70 EUR), zobral autobus do Manily (250 pesos), co je 1.5 hodinova cesta. V autobuse som stretol Lyn s ktorou sme si celkom fajn pokecali, odporucila do ktorej svtrti by som mal ist a co by som mal v Manille vidiet. Hotel som nasiel s taxikom celkom rychlo, bolo to 1000 pesos na noc. Dalsi den som sa vybral na prechadzku, napriklad som potreboval kupit konvertor na elektriku, lebo vo Filipinach pouzivaju tu istu zastrcku, co v Thajsku, akurat klasicka europska sa tam neda strcit…
Manilla je obrovska metropola, mrakodrapy, nakupne centra, zivot na ulici…pofotil som par tricyclov, a mestku hromadnu dopravu – tzv. Jeepney. Isiel som do nakupneho centra Mall of Asia, ktore bolo dost velke, skoda, ze tam nemali mapu 🙂 Po malych nakupoch som isiel hladat geocachku do Rizal parku, co je najznamejsi park. Cache je sice iba virtualna, ale pekna, som rad ze som tam bol. Po ceste spat som stretol Paula, ktory je leadrom sachistov v parku, tak sme si dost dobre pokecali, o historii Filipinach a o zivote pri par piveckach. Pivo je vo Filipinach najlacnejsie ake som kde videl, jedno dobre male pivko stoji 1 USD v krcme, v obchode sa da kupit dokonca za 0.5 USD.
Neskor som sa stretol s Lyn, isli sme trosku do ulic, na diskoteku, pili sme pivo, potom sme zmenili podnik, isli sme do jedneho so zivou muzikou. Filipincania su velmi znami hudobnici, radi spievaju a musim povedat ze celkom pekne, takze v podniku – Cow Grill tusim – nehrala jedna kapelka, ale hned 3 a sutazili kto je lepsi.
Na dalsi den som uz letel na Boracay, rozhodovanie nebolo tazke, potreboval som relax na nejakom peknom ostrove, kvoli mojmu zraneniu na nohe. Letel som cez Kalibo, ktore je vzdialene 1.5 hodiny od Caticlanu, co je pristavne mestecko z ktoreho treba zobrat lodku na Boracay, avsak po pristani (letenka stala cca 2000 pesos) hned predavali joint tickety (RoRo), a uz som bol na ostrove. Prve ubytko som mal v Station 2 na White Beach. Ostrov ma niekolko plazi, najznamejsia je vsak kilometer dlha white beach, oproti nej – z druhej strany je Bulabong beach a nachadzaju sa tu aj dalsie mensie plaze. White beach je rozdelena na Station 1 az 3, 1 je najviac turisticka, velke hotelove komplexy a aj najdrahsie. V station 2 je vela diskotek a barov, station 3 je celkom pokludna a za nou je Angol Point, kde som sa neskor prestahoval.
White beach je naozaj krasna plaz, tak som ju isiel preskumat, a nahodou som natrafil na Jungle Bar za station 3 – Angol Point. Jungle Bar je naozaj to miesto, kde chcem byt – velmi mili domaci ludia – chalani – kazdy vecer pri zapade slnka (a samozrejme aj neskor po nom dlho do noci) hraju na bubny a didgeredoo. Prvy krat som si vyskusal hrat na bubny, na didgeredoo uz som skusal, velmi sa mi pacilo sa pridat ku skupine, ci uz bubnovat, alebo hrat – je to uzasne splynutie s hudbou, velka relaxacia 🙂
Chcel som ist freedivovat, avsak je tu tazke najst miesto s hlbokou vodou, ale to by nebol ani problem. Problem je, ze rana, ktoru mam na nohe pri palci sa po snorchlovani rozmocila a v plutvach obtierala, takze sa mi to opat otvorilo…po par dnoch som isiel potapat a nebolo to o moc lepsie, takze teraz si davam s potapanim pohov a jedine co mozem robit je uzivat si ostrovny zivot – cez den chillout a vecer este vacsi 🙂
Ludia su tu velmi prijemny, velmi lahko sa zoznamujeme a dame do reci, tak pri jednom pivecku (ako sa hovori), som stretol vedla v bare Stevena a managera od vedlajsieho hotelu, a pri debate sme sa dohodli, ze idem s nimi potapat na 50km vzdialeny ostrov, kde robia vylety 1, ci 2 krat do roka, takze tuto prilezitost som si nemohol nechat ujst. Vylet to bo pekny s dobrou lodou, jedlom a pitim na palube, cakali nas 3 ponory, ktore mohli byt ovea lepsie ako boli, keby som nesiel s takymi amatermi. Mangaer Ruben bol nas “vodca”, ktory nemal ani dive computer, tycku, ci balon pouzivany na hladine, aby nas mohla lod najst…nechcem to moc rozoberat, ale horsi diving som nezazil, nase ponory neboli dlhsie ako 30 minut, lebo Ben sa rozhodol plavat proti prude…jednoducho o potapani vedel hovno. Na dalsi den som za nim isiel a vypytal si zlavu (150 USD bola povodna cena so vsetkym, tak som to zjednal na 100 USD s masazou zadarmo:)
Nebudem sa uz moc rozpisovat, neviem ako dlho tu este ostanem, je mi tu velmi dobre (az na par vynimiek co sa stali, ale shit happens everywhere:), chcel som ist potapat, ale este nemozem, takze musim relaxovat. No, to nie je az take zle :). V Jungle Bare robi Archie, ktory ma specialny drink Fuck You Archie a Fuck Me Archie (pre dievky), ja som samozrejme hned prvu noc vyskusal FUA, a fakt jeden drink a o divoku noc je postarane 🙂
Na zdravie!
dik za clanok a konecne aj fotky
na tu ranu neexistuju nejake nepremokave naplasti aby sa nerozmocila vo vode?
ten hotel v manile za 1000p nie je trocha drahy? a ake su celkovo ceny na boracay?
Aan, fotky davam priebezne aj na facebook, aj sem, takze si ma tam mozes pridat, ak si tam – 2ge at 2ge dot us.
Na tu ranu urcite existuju nejake nepremokave naplasti, bol som v 4 lekarnach a pytal som sa na to, bohuzial nemali a tak to aj cele dopadlo 🙁
ten htel v manile za 1000p, no je to take nizsia stredna trieda, backpacking v manille asi nie je moc rozbehnuty, urcite sa da najst aj ovela lacnejsie, povedzme za polovicnu cenu, avsak ubytko som vyberal podla odporucani, je to v takej lepsej strvrti, kde su ceny hotelov vyssie, neskor som bol aj za 800, fakt krasa izba, A/C, chladnicka, TV a vsetko co k tomu patri, byval som v stvrti Malate, ma to vyhodu, ze je to celkom blizko letiska.
Ceny na Boracay – izby sa daju najst povedzme od 500 php, ja som mal izbu z AC, TV, chladnickou, tepla voda, room service, zjednal som to na 800 PHP, ale samozrejme su tam aj extra drahe rezorty. Boracay je povazovany za najdrahsie miesto na Filipinach, mne sa ceny celkom pozdavali, pivo v podniku stalo okolo 50 PHP :), ceny jedal v restike sa mi zdali niekedy dost drahe, zacinali okolo 200 PHP. Je to porovnatelne s Thajskom by som povedal, uz sa tesim, kedy tam pojdem nabuduce!