Po pristati v Kuala Lumpur o 15.40 som nebol poriadne vyspany. Tesil som sa, ze uvidim znova Katku a som spat v Azii. Je to taky nepopisatelny pocit, ale citim sa v Azii z nejakeho dovodu lepsie, aspon zatial.
Po vybaveni vsetkych formalit som nastul na KLIA Ekspress, co je rychlovlak, ktory spaja letisko s centrom, listok stoji 35 RM a cesta trva pol hodinku. Vystupil som v KL Central, ktore uz doverne poznam, presiel som cez ulicu, stopol som taksi, a dobre som si pokecal s indickym taxikarom o vsetkom moznom.
Vystupil som pri Katkinom apartmane, zvitali sme sa, pokecali sme trosku o nasich dalsich planoch, tesim sa, ked ma pride navstivit na Koh Phangan, ja som mal namierene na Perhentian Islands v Malajzii. Spomenula, ze najlepsie je ist nocnym autobusom, tak som nevahal a nasiel som este tolko energie, aby som sa vydal este v ten vecer na dalsiu velku cestu. Listok na 22.00 nemali, tak som bookol na 21:30, zbalil som si potapacske veci, takze ruksak mam opat obrovsky – je fakt neskutocne velky, musim ho nafotit, ked sa budem vraciat. Taxik ma vysadil na autobusovej stanici, kupil som listok, videl som nejakych “bielych”, tak sme trosku pokecali, 3 rozne autobusy od jednej spolocnosti odchadzali v jeden cas, celkom zabavne. V autobuse sme boli dokopy traja turisti, sedacky velmi pohodlne, dost miesta na nohy, klima naplno, taka klasika – autobus nebol plny, takze som mal miesto pre dvoch, este mi dali na vyber pred objednanim listka, na ktorom miesta chcem sediet, tak ako v lietadle…listok z KL do Kuala Besut stal 40 RM.
Cesta ubiehala ok, aj som na zaciatku zaspal, ale potom cesta bola velmi zla, takze som len driemal. Urobili sme si zastavku, tzv cikpauzu, dal som nejaky superburger, isli sme dalej a o 5.30 sme u boli na mieste – v pristave odkial chodia lodky na PErhentian islands. V pristave som sa zoznamil s roznymi ludmi, lod odchadzala o 8.00 rano, takze sme mali dost casu pokecat a ja aj vybrat peniaze z ATM, pretoze na ostrove nie je ziaden bankomat, ani banka…
Cesta lodou, spiatocny listok stal 70 RM, potom sa plati 5 RM ako conversation fee. Na nete som si precital, ze Pulau PErhentian Kecil je mensi ostrov, takze ako vsetci som isiel tam, kde je taka backpackers atmosferka. Po vylodeni som isiel hladat nejaky bungalow, prvy sa mi az tak nepacil, isiel som dalej a teraz lezim vo velmi jednoduchom drevennom bungalowe pre dvoch, kde je len postel, 2 okna, ventilator, vonku terasa s hammockom, zachody a sprcha su tiez pre viacerych, cena na noc je 40 RM. Byvam asi 20 metrov od plaze, vyhlad mam rovno na nu. Samozrejme hned po ubytovani som sa slahol do vody, zaplaval, potom som isiel spat, spal som asi do 15.30, neskor som si isiel zaschnorlovat, oproti byvaju kamosi zo stanice, Iri – Brian a Darren, ktori pocestovali celu strednu a juznu ameriku za 6 mesiacov, takze mame o com kecat, lebo je to jedna z mojich snad dalsich destinacii kam chcem ist (otazka je, kam nechcem ist:)
Neskor sme isli na veceru, ja som si dal Prawn Malay Curry s ryzou a k tomu Guava shake, 22 RM. Potom sme isli do local baru, tam sme dali spolocne nejake rumiky a idem prave spat.
Zajtra by nas mal cakat snorchelling trip okolo ostrova, ktory stoji 40 RM, zacina sa od 11.00 do 16.00. More tu vyzera nadherne, verim tomu, ze budem mat co fotit, samozrejme beriem fotak.
Takze, aby som to zhrnul a ukoncil, na izbe mi funguje elektrika od 19.00 do 7.00, nemam rozdvojku – skusim ju tu kupit, aby sa mali kedy nabit tie vsetky baterky. Velmi pozitivna sprava je, ze som zapol GPS a vidim ze na ostrove je jedna GeoCache (ale aj na druhom ostrove je jedna), takze tu trackable item, co mam z Bali mozem konecne po pol roku niekde umiestnit.
Pristup na internet je tu dost zly, treba ist do shopu, internet je najpomalsi na svete.
Zatial tolko, vsetko je so mnou v poriadku a tesim sa na dalsie zazitky, chcem na tomto ostrove vela potapat, plavat (skoda ze hlbka vody je len 9 metrov, mozno na inej strane je hlbsia, aby som mohol robit nejaky freediving), citim sa skvelo, pocasie krasne, 35 stupnov vonku, 27 v izbe, vo vode 30, vlhkost vzduch 82% (konecne som si kupil teplomer s vlhkomerom:).
Pravdepodobne dalsia sprava bude, ked sa budem vraciat na Koh Phangan, dovtedy ahooojte!
P.S.: Zacal som cital Power of Now od Eckhart Toelle, vyzera to ako zaujmava knizka, potom zreferujem, ak nezabudnem.