Fotogaleria – Francuzko Fotogaleria – Perhentian Islands

Ako to byva mojim zvykom, som na trajekte smer Koh Phangan a prisiel cas napisat zaverecny report z mojeho cestovania a zazitkov z Perhentian Islands.
Dni na tychto ostrovoch isli neskutocnou rychlostou. Vsedny, respektive kazdy den, u mna vyzeral takto: vstal som okolo 8.30, dlhsie sa nedalo spat, ventilator prestal ist o 7.00 rano a potom zacalo byt v bungalowe teplo. Vyspaty som bol niekedy viac, niekedy menej, komare stipali, ale potom som zacal pouzivat fintu – vecer som pred spanim pouzil siet proti komarom, ostal som este 20 minut hore, ktore som stravil vacsinou citanim a medzitym som vyzabijal vsetky komare, ktore boli vo vnutri. Potom som zhasol svetlo, ventilator bol spusteny a zaspal som. Po zobudeni som si spravil rannu hygienu, potom som sa isiel okupat, alebo rovno na ranajky, kde som vzdy stretol niekoho, s kym som si pokecal. O 12.00 sme uz mali zjazd v potapacskom centre.

Po prvych ponorch som sa rozhodol, ze budem potapat len jeden krat za den, pocasie sa dost zhorsilo, 4 dni prsalo a prisli obrovske vlny, takze viditelnost nebola nic moc – okrem toho bol aj spln mesiaca, kedy je viditelnost najnizsia. Po briefengu sme skontrolovali vystroj na potapanie, niekedy sme museli slapat na druhu plaz, co bolo celkom zaujmave, obleceny vo vystroji, nastastie bez tankov, ale so zatazim sme isli 10 minut (ja bosy) cez dzunglu. Posledne dni sme isli nastastie potapat z Long Beach, takze k lodi to bolo menej nez 5 minut.

Po ponore som sa postaral o vystroj – vsetko treba dokladne umyt od slanej vody, potom nejaky caj, ci kava, ostal som v dive centre, poukazovali sme videa, ci porozpravali zazitky. Neskor som sa rozlucil a isiel som bud na izbu, alebo sa pokusit naviazat spojenie s okolnym svetom, co nebolo vzdy najjednoduchsie. Cize poobede volny program, vacsinou som bol tak unaveny, ze ma to zlomilo a na 1-2 hodinky som si zdriemol.

Vecer klasicka vecera, po veceri sme dali niekedy nejake drinky v bare. Velke KNOW-HOW: ak pojdete na Perhentian Islands, tak si treba zobrat vlastny alkohol. Je na to niekolko dovodov: na ostrove nie je ziaden vyber – predavaju tu len Rum Orang-Utan (monkey juice, 25% alkoholu, 25 RM, 0,33l), alebo Vodku Polsku (40% alkoholu, 30 RM, 0,33l), takze sme volili neskor lodky, kde je lepsi cena/vykon 🙂 Dalsia vec – alkohol je dostat len v dvoch baroch (na long beach), vlastny alkohol sa da doniest do restauracii (nepredavaju ho tam lebo su muslimi). Nabuduce si prinesiem minimalne 0.7l tvrdeho!

Takze to by bolo zhruba vsetko, ako vypadal moj den, chodil som do roznych restauracii, v Panorama varia vyborne – hlavne “zapadne” jedla, cislo jedna v Malajskych specialitach je Matahari a klasicka prazena ryza a pod – na plazi su 3 restiky vedla seba…

Pomaly prichadzal den odchodu, tak som musel najst sposob, ako sa vlastne odtial dostanem. Koh Phangan je 500 km na sever, a aj napriek tomu sa zda, ze to stihnut za jeden den nie je mozne.

Z Perhentian Islands som odisiel 2.4., rano o 8.00 – niekde som zapatrosil moj spiatocny listok, avsak pri odchode na ostrovy si pisali cislo listka a meno, v tomto pripade, takze som vedel ze to nebude problem (naozaj nebol, ale len kvoli tomu, ze som poznal pracovnika v tej agenture, ktory si ma zapamatal, lebo sme vykecavali…nevedel najst moj zaznam, strasny bordel mal v papieroch). Vedel som, ze idu este dvaja, ktory idu do Thajska a budeme sa skladat na takxi smerom na Thajske hranice, ktory stal 90RM – je to dost daleko, asi 1.5 hodina cesty. Po prijazde na hranice sme vybavili potrebne formality, vsetko v najlepsom v poraidku, dostal som stempel na 60 dni, oni nemali dopredu viza vybavene (Debbie a Philip), takze dostali zadarmo 15 dnove viza.

Neskor som isiel s Philom na vlakovu stanicu, pockali sme na rychlik, dali sme sa do 3. triedy – rozumej do poslednej, kde idu vsetci lokalni a dokonca sa mi podarilo kupit miestenku, kdezto Philovi nie (pretoze cestou na stanicu jeho motobike taxi “zabludil”), ale celu cestu sme sedeli, dokonca oproti mne jedna pekna kocka z Laosu, tak som lamanou Thajcinou vysvetloval…mam ale cislo, tak mozno snad niekedy…ale smiat sa vedela uzasne! 🙂 Isli sme pozriet este restauracny vozen, kde sme okamzite zadelili 4 velke piva (0.6l za 120 Bahtov, Singha) a hned cas vo vlaku ubiehal rychlejsie. Bola to dlha cesta, cestovali sme od 14.30 do 23.00, cize 7.5 hodiny.

Do Suratthani sme dorazili o 23.15, posledna lod na ostrov ide o 23.00, takze sme museli prespat, zobrali sme taxi do mesta (200 bahtov), nasli hotel (300 bahtov) a hned sme spali. Rano som sa zobudil skorej, nech sa pozrem kde vlastne sme, boli sme dost vzdieleni od cestovnej kancelarie Phangan Tour 2000 (asi tak 800 metrov), tak sme zobrali Tuk Tuk za 20+20 bahtov, a vylozili sme veci, skoda ze sme autobus nestihli, isiel o 8:30 a my sme dosli o 8:50. Dalsi isiel az o 12:30, tak som sa rozhodol, ze najlepsie sa bude ist najest, dali sme si thajske dobroty, ako Kao Phad Gai (prazena ryza s kuratom) a Phad Thai Kung (prazene slize s krevetami). Neskor ma napadlo, ze v Surathani sme boli s Tomasom a Tan na velmi dobrej thajskej masazi, tak som zistil ze kde to je, skoda ze otvarali az o 12:00, cestou spat sme nasli jednu masaz, ale nebolo to nic moc. Potom sme dosli do cestovky a pockali na autobus, ktory nas odvezie do pristavu.

Na Koh Phangan sa samozrejme nesmierne tesim. Tesim sa na Tomasa, Tan, Basa, Beer a samozrejme Sasa, ktory ukoncil svoj vylet v Indonezii. Pride zopar znamych a kamosov, onedlho pride Thajsky novy rok Songkran, tesim sa na moju kamosku Fn a hlavne na tu pohodu, ktoru mame na ostrove.

Tymto by som ukoncil tento clanok, idem este strihat video, ktore som natocil (naozaj praca, ktoru nemam moc rad, ale ked vysledok stoji za to, tak si poviem – stalo to za to:). Lucim sa s vami so slovami: vsetko krasne je v nas, staci to len objavit. (O tom neskor, citam teraz Moc Pritomenho okamziku od Eckharta Toelho, velmi sa mi to paci, citam to pomaly, je tam vela mudrosti)

Docitania

P.S.: Mame tu 4:51 lokalneho casu, dom som si nasiel ako novy (dakujem mami!) a vsetko funguje ako ma, tak hned uploadujem veci a vecicky 🙂