Nastal cas na dalsi clanok, po vyse troch mesiacoch. Udialo sa tolko toho, ze ani neviem kde zacat, ale fotky su dobry “pripominac”, takze najlahsie sa pise podla nich. Podme na to…Po vylete na Koh Lipe som sa vratil pekne domov, domcek cakal na svojom mieste a nic velke sa nestalo. Este by som sa vratil ku Koh Lipe. Stala sa tam jedna neprijemna vec a to je to, ze kamoske som pozical fotak, ktory mi pozical Tomas, potala s nim, ja som potapal s kamerou. Stalo sa to, co nikto necakal – puzdro (predne sklo) prasklo a tym padom puzdro a aj kamera je nepouzitelna, nastastie pamatova karta ide (nie celkom jednoduche otestovat…). Kamoska (ano, ta co je na videu – Chanita) slubila, ze to da do poriadku…cas ubiehal, v poriadku to nebolo a nakoniec poslala novy Canon G11, takze koniec koncom, namiesto Canon G10 a podvodneho puzdra (obidve som jej poslal) som sa stal majitelom (pretoze s Tomasom sme sa dohodli…) Canon G11, fotacika, po ktorom so dlhsie pokukoval. Som s nim celkom spokojny, musim sa este naucit lepsie fotit, je to ine ako ultrakompakt, ktory stale mam (aj s podvodnym puzdrom) Canon Ixus 860IS. V tejto dobe je naozaj tazke si vybrat “najlepsi” fotak, ze Danko…:)

Cestou z Koh Lipe som mal neskutocne stastie, stretol som jednu Talianku, mala vyse 50 rokov, jej meno je Reema. V Hat Yai sme cakali na autobus sme Suratthani, nakoniec sme isli len dvaja, tak nas zobralo auto – toyota, v kozi, klima…proste luxus, nemozem sa stazovat 🙂 Po ceste sme kecali o vselicom moznom, precestovala dost vela toho, isla na Koh Phangan, kde bola uz 20 rokov dozadu…to musela byt parada! Ma precestovanu Indiu a ine zakutia, venuje sa veciam spiritualnym, napriklad Human Design, a Aquafloatingu. Obidve pre mna veci absolutne nove, vymenili sme si kontakty a neskor sme sa stretli…absolovoval som s dalsimi kurz Aquafloatingu. Jednoducho povedane ide o meditaciu vo vode za pomoci dalsieho ucastnika. Jeden dava a druhy prijma. Ten co prijma ma klip na nose a “lahne si na vodu” – druhy ucastnik ho podopiera rukami pod krkom a pri kolenach…a zacne s nim vykonavat lahodke pohyby vo vode, s tym ze niekedy ide s prijemcom aj pod vodu, cela “session” trva asi 10-15 minut, konci objatim. Je to naozaj krasne, odporucam kazdemu vyskusat, vela ludi ma pocit ako by sa prave narodili – skusili sme si to viaceri, vsetkym sa to pacilo.

Marek zo Slovenska bol na ostrove, podnikli sme spolocne pekny vylet na Angton Marine Park – je to desiatka panenskych ostrovov pri Koh Phangane, na jednom z nich sa da prespat, je tam krasny snorcheling, jaskyna a uzasny vyhlad. Tusim som uz o Angtongu pisal – treba to jednoducho absolvovat.

Koncom Maja som mal Vizarun, tak sme s Matom (Marekov kamos, ktory prisiel na ostrov spolocne s kamosom) pozicali auto (1200 bahtov – 30 EUR na den) a isli sme…rano na lodi sme stretli Marca – jedneho Taliana, moj kamos…ten sa k nam pridal, boli sme radi, lebo rad jazdi na aute a nikomu z nas sa moc jazdit nechcelo – nehrnuli sme sa do toho. Viza Run bol uplne paradny, prisli sme na hranice, presli peso za hranice a peso spat a uz sme boli “volni”, povinnosti za sebou. Isli sme pozriet do Songkhla, mestecko na juho Thajska. Pozreli sme ZOO, skoda ze ju kompletne opravovali, inac by bola krasna, po ZOO sa pohybujete autom, ci motorkou – tam sme stretli dalsieho kamosa Simona, ktory robil vizarun. Po peknej noci sme isli na Hat Yai – na Chang Waterfall, ktory ma 7 stupnov, vysli sme na nejaky piaty, potom sme to uz vzdali, blizila sa burka. Vodopady v Thajsku su ozaj krasne a hlavne ten skvely pocit, ked z cloveka tecie a moze sa v nom schladit. Vecer sme dosli do Hat Yai, kde sme stretli aj Simona, ktory sa vratil z vizarunu (isiell na motorke, ma peknu Kawasaki ER6n 650cc). Hat Yai je pomerne velke mesto, pre mna nicim zaujmavym (v podstate ako kazde mesto), tak sme si “uzili” KFC, vecer sme vyrazili do ulic…Na dalsi den sme sli do Ao Nang – pri Krabi. Celkom sa mi tam pacilo, samozrejme po ceste sme zabludili, na GPS ukazovalo cestu, ktora neexistuje – predstavte si, ze idete 10 km po krasnej novej asfaltovej ceste, ktora zrazu skonci…ziadne znacky predtym (alebo my sme ich nevideli…) – ale aspon nieco nove. V Ao Nang, ako sme boli pozriet v barikoch, tak sa strhla bitka – Marco mal nedorozumenie s jednou dievcinou, zaplietli sa do toho taxikari a po 3 minutach to bolo tak, ze Marco bojuje z celou ulicou…clovek rozmysla, co v takej chvili spravit, lebo bit sa spolu s nim s Thajcami je dopredu prehrate, takze sme sa so Simonom aspon snazili upokojit situaciu…Thajci nie a nie prestat, stale sa chceli mlatit, samozrejme Marco tiez, bolo to dost narocne, hlavne ked lietalo vsetko, co sa dalo hodit – palice, tehly, flase…zopar vykladov ostalo rozbitych…nakoniec sa situacia upokojila – utiekli sme na hotel – Marco mal rozbitu hlavu a nos – tak isli so Simonom do nemocnice, Mato spal…rano len pozeral…nastastie nic vazne sa nestalo.

Pocas vizarunu sa mi stala absolutne necakana vec – prestala mi ist klavesnica na ciernom macbooku. Nic som s nim nerobil, nepadol, takze naozaj nerozumiem. Nepomohlo resetovat CMOS pri bootovani, takze som vedel, ze to bude vacsi problem…ako sme sa vratili na Phangan som vyskusal, ci externa klavesnica a mys idu – a isli, takze notebook som mohol pouzivat v dock station, avsak nemohol som s nim cestovat – nebudem cestovat s klavesnicou a mysou…tak som sa rozhodol, ze ho rozoberiem, macbook bol uz mimo zaruky, kupoval som ho asi rok a pol dozadu…:( macbook som rozobral, odpojil a zapojil klavesnicu, vycistil, ale nepomohlo to – klavesnica bola stale hlucha. Vedel som, ze mam velky problem – dufal som, ze je “iba” klavesnica v haji. Isiel som do Bangkoku, do MBK. V prvom oficialnom shope odo mna chceli 1500 bahtov na expertizu, macbook som mal rozobraty, povedal som im, ze kupim novu klavesnicu (6000 bht ci kolko), ale len vtedy, ak to je v klavesnici, nedam im 1500 bht za nic (resp. za to, co si mozem spravit sam). Rozlucil som sa a isiel som do dalsieho shopu, tam mali klavesnice pod stolom, zadarmo mi pozicali, zistil som, ze ani s druhou klavesnicou to neide…este si ho nechali na potvrdenie, ze je to zakladnou doskou – a bolo to tak. Takze, to, co sa mi nikdy nestalo – sa prave stalo na macbooku – na zakladnej doske odislo nieco, co ma na starosti klavesnicu a trackpad. Mal som fakt radost…pribeh skratim – zahadne mi odisla aj baterka – takze ak nie je prud, pocitac vobec nefunguje…da sa pouzivat normalne, ak ma externu klavesnicu, mys a je na ups…no dakujem.
Kupil som si novy 13″ Macbook Pro a som opat spokojny, aj ked to, co sa stalo mojemu ciernemu macbooku sa stat nemalo. Kupil som si aj extednutu zaruku – dost drahe, 12.000 bht, tak mam zaruku na 3 roky (musim ju este aktivovat – normalne to neslo, musim im zavolat na hotline…). Este jedna dolezita vec co ma napada – novy macbook som si kupil s tym, ze si uplatnim DAN 7%, problem je vsak taky, ze sa da uplatnit len na medzinarodnych letiskach – ja som prekracoval hranice v autobuse…ach jo.

Kamarat z Thajskeho boxu, Francuz Joan si dal ostrihat svoje pekne dredy, aby mu nezavadzali pri suboji. Tvrdo trenoval, mal zopar zapasov na Koh Samui a aj na Koh Phangane, a jeho sen sa stal skutocnostou – trener Chin mu vybavil zapas na najznamejsom Thajskom stadione – Lumpini v Bangkoku – tak ho zopar ludi islo podporit – medzitym dosla stara kamoska Anna – tak isla aj ona. Pre mna to bolo prvykrat co som bol na tomto stadione, takze to bolo opat nieco nove, pacila sa mi ziva hudba, ktora hrala naozaj zivo, nie ako zdechlaci na Koh Samui. Z naseho stadionu bojovali dokopy styria, z toho traja vyhrali…Joan bol medzi nimi – bojoval s farangom, bol to dost nevyrovnany zapas – jeho oponent nemal sancu. Po vitaztve sme isli patricne vsetci spolu patricne oslavovat 🙂 Neskor isiel este zapasit na Koh Samui, kde zapas bol ovela vyrovnanejsi, uz to vyzeralo, ze to prehra, v piatom kole ale zadelil pekne K.O. Este raz, gratulujeme!
Este treba dodat, po tychto zapasoch konci svoju profesionalnu karieru, vracia sa do Francuzka na zopar mesiacov a potom sa chce prestahovat do noveho domu na Phangane, kde nas pred svojim odchodom zavolal. Nieco podobne som nevidel – na motorke sa tam takmer neda dostat, dom je postaveny vysoko v dzungli, s krasnym vyhladom, je ma presklene steny, 2 izby, boxovaci ring v strede, pod ktorym je bazen…raz si tam zatrenujem a potom sup do vody, to musi byt neskutocna parada!

Vidim, ze som toho napisal celkom dost, tak to radsej rozdelim na dve casti, nech si date prestavku na kavicku 🙂