Tento pribeh bude o mojom navrate na Phangan. Teraz sedim v lodi, takze vsetko dobre dopadlo, ale co k tomu predchadzalo…to stoji za to, je to poucne 🙂

Moja cesta, ako som pisal, zacala v stredu o 6.30 rano, ked som sa zobudil v Borneu/Semporne a zobral let do KL. Po MC Donalde sme sa rozlucili, ja som upaloval rovno na autobusovu stanicu, ktoru som uz poznal z minuleho cestovania. Po vystupeni z nadzemky a s mojou 20 kg batozinou nesucou v ruke a 5kg ruksakom na chrbte som siel na stanicu, to bolo 15.00, stale streda.

Po ceste sa ma pytali, kam idem, hovorim Hat Yai, Thajsko, hovoria, ze prvy bus ide o 21.00 to je 6 hodin cakania. Je to preto, lebo hranice su zatvorene od polnoci do 6 hodiny rana. Tak mi neostalo nic ine, len kupit listok o 21.00 a mal som dost volneho casu. Najedol som sa znova a zapol som Cgeo, to je aplikacia na Android na Geocaching, pozrel som ci su nejake cache okolo a veru tam jedna bola, tak som sa vybral ju pohladat. Mala byt umiestnena v jednom parku, najkratsia cesta do toho parku bolo cez golfove ihrisko a milionarsku stvrt, tak preco tade neist 🙂 Cesticka sa nasla (diera v plote), vykracoval som si po golfovom ihrisku, nikto nic, pozrel som vilky, presiel cez straznika, ktory sa mi este pekne pozdravil…tak co uz so mnou, ked vychadzam von.

Pri parku jeden typek predaval homemade dzusy za 3 RM, velmi velmi cerstve a dobre, tak som si hned jeden supol, ono v Malajzii je tak teplo, ze staci trochu chodit a clovek sa aj tak zapoti – teda aspon ja, ruksacik na chrbte, nejake to stupanie, nedajboze este aby som sa napil a hned vsetka voda ide von. Geocache som nenasiel 🙁

Vratil som sa na stanicu uz taxikom (5 RM) stretol som este jednu babu z Koh Taa, rozpravala mi pribeh, ako cestovala – ako mala problem s vizami…to mi pripomenulo moje viza…

Ide o to, ze povodny plan bol ist spat z Bornea 22.8., totiz moje viza expirovali 23.8 – resp je tam napisane “Tieto viza musia byt pouzite do…” – Tomas mi povedal, ze to sa vztahuje na prvy vstup a potom to je jedno, tak cely plan som zmenil a rozhodol som sa teda ostat este zopar dni na Borneu – to som sa rozhodol este predtym ako som isiel – kupoval som spiatocnu letenku KL <-> Tawau.

Kazdopadne 21.00 bus meskal, vyrazili sme 22.00, stale streda 25.8. – na hranice sme dorazili o 6.00 rano uz 26.8. – v duty free shope som este kupil nejake sladkosti a Tequilu. Malajska hranica – v pohode…

A teraz to zacina 🙂 Isiel som na Thajsku hranicu, vystupili sme vsetci z busu, zobrali sme si VSETKY veci, isiel som na hranicu, colnik pozera a hovori ze ma nepusti, ze mam expirovane viza. A uz som vedel, ze problemy zacinaju…(teda ja som to tusil uz predtym). Hovorim, ze ten datum sa vztahuje na prvy vstup…hovori – chod du za bossom. Isiel som.

Thajka v kancelarii, ukazal som pas a hovori to iste, ja hovorim to iste. 3x sme si vymenili nazor – povedal som, ze som si to predtym preveroval, ze som si 100% isty, ze nema pravdu. Odmietla sa uz so mnou bavit, tak som sa opytal ako sa vola. Ona na to mi skopirovala pas a povedala ze sa vola No Name. Tak hovorim, ze nech mi da aspon visa on arrival – bus ma este cakal.

Ona na to, ze nech ukazem 10.000 bahtov, listok z Thajska von a 2 fotografie. Okrem tych fotografii mala pravdu – normalne tieto veci treba ukazat (aj ked to v podstate nikdy nechcu, ale mozu ziadat), tak som vedel, ze mam sakravelky problem. Ostal som v kancli este 3 minuty, ignorovala ma, tak som vysiel von a bol som nahraty – do Thajska sa dnes nepojde – povedala ze musim ist do Penangu si vybavit viza.

Zavolal som rano Tomasovi, povedal mu pribeh, povedal ze nech idem do druhej rady a skusim…isiel som, problem je taky, ze som bol pekne obleceny ako mnich, vysoky, 20 kg taska, takze nenapadny ako kostolna mys 🙂 Stal som v druhej rade, ona to zbadala a isla povedat nieco colnikovi, 3x sa na mna pozrel, tak som vedel, ze to neprejde – mozno by som mal este problem, tak som sa zobral a isiel som na cestu…

Tam stali taxikari, ja som sa pokusal stopnut nejake auto, nikto nezastavoval, tak som taxikarovi povedal, nech ma zoberie na Malajsku hranicu – 5 RM – to boli posledne RM co som mal…mal som zo sebou este Thajske Bahty. Tak po chaose na colnici (zrusit vystupnu Malajsku peciatku), som bol v Malajzii na hranici, 7.00 rano, auta moc nechodili, autobusy ziadne.

Spytal som sa, kedy ide autobus do Penangu, ze na poludnie. 24 hodin som nespal, takze mi nebolo vsetko jedno – preto som asi ja zdvihol trosku hlas na sefku – a vedel som ze ma caka dlha cesta. Skusal som stopovat, zistil som si, ze SPZ do Penangu je PC, tak som stopoval iba tie auta, niekedy mi zastavili aj ine, spytal som sa… – nezastavovali moc, asi 1 z 30, bol som hned za hranicou, takze neboli este rozbehnuti…

Nakoniec sa mi podarilo stopnut Sama – zobral ma do Butterworthu, to je mesto pri Penangu. Cestou sme kecali, vsetko v pohode, zobral ma este aj do ATM, dal som mu 20 RM, vybral som 500 RM, vyhodil ma este na Ferry – ze lod ide do Penangu – isiel som, vystupil som, spoteny, unaveny, 20 kg taska v ruke, zobral som autobus, nasiel prvy guest house, a hned som chcel vybavit Viza.

Situacia bola nasledovna: Viza sa vybavuju do obeda, maximalne do 12.00, ja som sa pytal o 13.00, takze v ten den to uz nebolo mozne (stvrtok), nasledujuci den bol piatok a to bol nejaky sviatok, takze zatvorene, sobota a nedela sa samozrejme nerobi…takze to vyzeralo na predlzeny vikend v Penangu.

No co sa da robit – v tej situacii asi nic, tak som zobral ubytko (izba, len postel, klima, ventilator, 20 RM na noc. Pochodil som este okolo guesthousy, potvrdili mi, ze v piatok je naozaj sviatok (v jednom mi hovorili ze je otvorene, tak som isiel do dalsieho a tam typek volal…), dal som si spravit fotky (naozaj krasne sklenene oci…), najedol som sa…

Po 34 hodinach (mozno po 40…) som isiel spat. Penang je ostrov velky ako Koh Phangan, mozno o kus vacsi, ale absolutne iny. Ma 800.000 ludi! Takze budovy su tam vsade a vsade su ludia. Viacmenej som bol na izbe, pekne klima, takze aspon nebolo teplo, vonku teplo…porobil som si nejake veci na pocitaci, potom som siel jest…isiel som na prechadzku, dal som nejake geocache, popozeral som pamiatky (nie moc), a tak prebiehali dni.

Prisiel pondelok. Zistil som, ze za vybavenie viz chcu od 30, do 50 RM, viza samotne su zadara, tak som povedal, ze dakujem, neprosim, vybavim si to sam – uz len preto, aby som zistil ako to prebieha a kde je konzulat.

Isiel som autobusom 101, vystupil som blizko konzulatu – v tomto je Android s datovym prenosom fakt super – google maps, vsetko ma clovek na dlani, nestrati sa. Na jednej strane je to fajn, na druhej clovek ovela menej komunikuje s ostatnymi ludmi – lebo informacie uz mam…

Na konzulat som dosiel o 9.30, jedine, co som nemal bola fotokopia pasu. Pytam sa, kde si ju mozem spravit. Typek ukazal, tuto vonku, vidis toho chalana v bielom aute ? Chod za nim. Tak som siel. Typek mal do zapalovaca napojenu atramentovu tlaciaren spolu so scanerom, prerobene trysky, aby tlac vysla lacnejsie – takto sa robi biznis – viete si to predstavit v europe ? 🙂 Takze som mu dal pas, fotokopia spravena za 15 sekund, 2 RM. Isiel som spat, vsetko v pohode, ze si mam prijst o 15.30 pre neho. To som vsetko vedel, takisto som vedel, ze autobus, na ktory chcem ist, ma ist o 16.00, takze to bolo tesne…

Mal som dost casu, bol som hladny, tak som zacal hladat nejake jedlo – nieco som nasiel, len tak so srandy som pozrel, ci su nejake geocache v okoli, boli dve, tak som nevahal a vybral som sa. Prvu som nenasiel, podla mna ju niekto zobral (aj v logoch bolo, ze predtym sa to uz stalo…od maja tam log nebol…), tak som siel peso na druhu. Bola ukryta v peknom parku, nasiel som ju hned – vnutri bolo vela veci, zalogoval som sa a pomaly som sa vracial spat. Po ceste som videl typkov hrat pingpong – nehrali, tak som sa spytal ci si mozem s nimi zapinkat – jasne. Tak som “hral”, no oni tam hraju kazdy den, takze ma uplne typek, co bol najhorsi, rozbil…pokecali sme, pobral som sa spat na konzulat, zobral pas, zobral taxik (este jeden sa nasiel, tak sme sa rozdelili – 10 RM), chcel som si hodit este sprchu, ale to uz bolo 15.50 a ze sa odchadza kazdu chvilu. Tak som nasadol do minivanu smer Hat Yai – prechod cez hranice druhy pokus 🙂

Obaval som sa, ze veduca colnice mi nedala do systemu nejaku poznamku, zistil som si, ze aj ked mam viza, je to stale na colnikovom zvazeni, ci ma pusti, inymi slovami, vzdy sa moze nieco najst, ako niekoho nevpustit do krajiny.

Nastastie vsetko prebehlo v poriadku, nezbadala ma, robil iny colnik (teda isiel som k nemu do rady…), peciatka – vitaj spat v Thajsku. No bol to super pocit, ze je vsetko OK, samozrejme som bol pocas tohoto nechceneho vyletu s v kontakte s chalanmi na Koh Phangane a s Amp…ale aj s rodinkou a kamosmi.

Minivan upaloval, v Hat Yai sme boli o 19.00, ale nocna lod, ktora ide zo Surat Thani – ta sa uz nestihala (dal sa zobrat dalsi minivan, 3500 Bahtov, nebolo nas dost, som sa na to vykaslal). Zadelil som si dobru thajsku polivkeu, isiel som sa osprchovat (10 bahtov), autobus isiel o 21.00 (pondelok) do Don Saku, kde sme boli o 5.00 rano, o 8.00 isla lod na Phangan a teraz v nej pisem clanok.

Takze takyto krasny necakany zazitok som mal – doveruj, ale preveruj. S druhym kamosom som prisiel na to, ze problem bol s vizami. Totiz ine je mat 3-vstupove turisticke viza, a nieco ine je mat multiple entry viza, tam sa to inak rata a to Tomasa doplietlo – ma to samozrejme svoju logiku, ako mozu byt turisticke viza platne dlhsie, ako su udelene? To by som mohol prvy vstup spravit v tom datume, a dalsi o 1 rok – cize to ma logiku.

Ked som vstupil na ferry (ozaj, listok z Hat Yai az na Phangan stal 550 bht, keby som to kupoval osobitne, tak usetrim 30 bht), tak ma cakalo prekvapenie – nejaka nova, alebo renovovana lod, vnutri to vyzera naozaj exluzivne, stoliky a sedacky ako v bare, detske ihrisko, lcd telka, velky bar…fajnovo 🙂

To by bolo hadam vsetko, na ostrove uz cakaju obidvaja Misovia (co boli pred rokom na dovolene), Baso s Beer sa stahuju spat na Koh Phangan do Beerinho baru, na mna caka frajerka Amp a vsetci sa tam proste stretneme 🙂

Neviem kedy napisem dalsi clanok, ale tu je predbezny plan na dalsie mesiace:

• 6.10. Z KL letim do New Delhi/India
• 14.10. Indicke Himalaje
• 30.11. Kathmandu/Nepal
• 13.12. Navrat do KL z Kolkaty

Cize idem na vylet na vyse dva mesiace, pocitac si asi nezoberiem – ideme slapat hory 🙂 Pojde Saso s rodinou, Marek z Phanganu, Dorka Novotna s turistami…tak to vyzera ako dalsi dobry vyletik. Snad sa mi podari vybavit dvojstupove viza do Indie, lebo tam im tiez preskakuje…

Takze opat do cestovania!