Ahojte, dlho som sa neozval, nebol cas, ako obycajne, sedim na lodi, smer Koh Phangan, a ako to uz byva zvykom, to je presne doba, ked sa neda nic moc robit, akurat tak napisat blog, lebo opat, na Koh Phangane uz na to nevyjde cas 🙂 Este dolezita vec, aby som nezabudol – moj byt v Petrzalke stale predavam, cenu som znizil skoro o 10%, zo 110.000 na 101.000 EUR.
Fotogaleria k clanku 1

Takze, po upratani domu na Phangane, odpojeni elektriky a poriadneho zamknutia sme zobrali veci, a isli sme VIP busom do Bangkoku, tento sposob prepravy sa mi naozaj paci, v autobuse maju deky, davaju obcerstvenie, ako v lietadle, jedlo, kavicka, servitky, vela miesta na nohy a pohodlne sa tam spi, aj teraz sme tak isli…V Bangkoku bolo vsetko plne, nemohli sme najst ubytovanie, trepat sa so vsetkymi ruksakmi a kuframi…nieco bolo aj volne, ale zasa by sme kufor neotvorili, tak bola izba mala…nakoniec sme nasli fajn izbu, trosku dalej od Khao San, za 400 bahtov, a naozaj velku, mali aj akciu, zaplat 2 dni, ostan 3…ale to nam uz letelo lietadlo. Na hraniciach vsetko v poriadku, let bol tiez vyborny, leteli sme ruskou spolocnostou Aeroflot s 5-hodinovym prestupom v Moskve, boli sme radi, ze vsetko bolo na cas, ako malo. V lietadle mali na sedackach TV, tak to ubehlo pomerne rychlo.

Pristali sme v Moskve, kde nas cakal uz tatko, akurat sa oteplilo, tak sme nezmrzli ako Baso, ktory po prichode hned ochorel. Cakalo nas velke zvitanie, Amp pozerala, co sa deje okolo nej…samozrejme sme vsetko patricne zapijali kazdy den, bolo toho dost. Mna cakali na SK obligatne veci – okamzite ist do banky poriesit dolezite zalezitosti, kupit SK cislo, vybavit pas, vypratat byt…ale ostal cas aj na moje sny – kupil som si vrtulnik AR-Drone, pohral som sa s iPadom 2 (ej, velmi sa mi paci tato vecicka!) a hlavne, spravil som si kurz na paraglajding a neskor na motorovy paraglajding, ale o tom neskor.

S Amp sme isli do centra Bratislavy, trosku sme to prechodili, aj ked sa zda, ze cely zivot sa prestahoval do nakupnych centier, ale to je klasika. Postretaval som kamaratov, samozrejme, ze som nestihol vsetkych, ale to sa nikdy neda, to by sme museli spravit party tak pre 100 ludi…:) Ked sme prisli na SK, tak to zilo hokejom, tak som samozrejme pozeral, aj ked nasi vypadli dost skoro, no co uz, mozno o 20 rokov…boli sme na hrade, zasa, aspon pre mna sklamanie, vyzera otrasne bielo, kde je ten stary hrad…no co, aspon v noci pekne svieti. Boli sme pozriet aj gurmanske dni, kde sa platilo korunkami, len mali blby kurz, za 1 korunku chceli 1,2 Eura. Vekslakov som tam nenasiel…

Matus nas zobral na biofarmu na zahori, dal som bryndzove halusky, Amp taketo veci moc nechutia, zato v restike u tata jej chutilo – no to by bolo, keby jej nechutilo! A mne chutilo dvojnasobne, samozrejme zapijane fajnovym piveckom.

Medzitym, ako som riesil veci, tak som planoval vylet do Europy. Spoluziak Gabo a Nikol z vysokej skoly sa docasne usadili v Zurichu vo Svajciarsku, plan bol ist aj do Pariza, Barcelony, Bruselu, Prahy, Amsterdamu a podobne – ale toto je na dalsi clanok, ktory napisem neskor.

Pri konci nasho pobytu sme s otcom zorganizovali oslavu zivota, vela ludi malo nejaky sviatok, vratane mna, oslavil som 33 rokov. Pozvali sme Reneho Lacka a jeho bandu, nech trosku zahraju, akcia vysla, kto bol vie o com hovorim, kto nebol, tak ten moze lutovat (ze Peto!).

Ako som spominal, isli sme s chalanmi – s Basom a s Petom na paraglajdingovy kurz. Mozno vas napadne, ako nas to napadlo, no napadlo nas to jednoducho a to tak, ze este na Koh Phangane, sme videli nejakych ludi, co lietali na padaku s motorom, tak sme sa okamzite namotali a chceli sme to skusit. S Basom sme este predtym spravili kurz v Thajsku, ale bol to Thai Style – cize vsetko povrchne, narychlo a nic moc, takze sme este potrebovali preskolit. Dobre sme spravili, ze sme isli opat na kurz, skolil nas Zdeno z abcparaglajding.sk – vela veci, co sme sa naucili v Thajsku bolo zle, takze niekedy sme to mali tazsie nez uplni zaciatocnici. Kurz bol intenzivny, zanechal vela spomienok (AAAAAAAAAcka!), nevyspatych noci (Psssssst Peto spi!), a doktori mi naordinovali pit alkohol, lebo sa mi robil nejaky herpes na perach, tak som si ich namacal v borovicke. Ku koncu kurzu bez motora sme boli dost unavani, aj pocasie sa nam pokazilo, spravili sme si prestavku a o 3 dni sme isli na kurz s motorom. Ja a Peto sme si kupili kompletnu vystroj, ak by to niekoho zaujmalo, kurz, vystroj a proste vsetko vyjde tak na 7000 Eur. Ale ten pocit z lietania je na nezaplatenie, urcite nechodte lietat, je to strasne navykove…

Motor, jeden z najlachsich, ak nie najlahsi ma 18 kg, vola sa Miniplane Top 80, ale o tom napisem niekedy inokedy, co chcem povedat, ze cestovat je celkom zaujmave, mame velky ruksak, 23 kg, velky kufor, 23 kg, motor s prislusenstvom v krabici vazi 25 kg plus nejaku tu elektroniku v malom kufri 10 kg a samozrejme som si zobral aj Ar-Drone, tak to keby ste ma videli vcera v taxiku, ako sme sa tam natrepali a ako som tam sedel, no neuverili by ste. Ale to je Thajsko…Este aby som nezabudol, za prepravu motora som doplacal 150 EUR na letenke, co nie je take hrozne…

Vela ludi sa ma pytalo, ake mala moja Thajska priatelka Amp dojmy zo Slovenska. Zhrnul by som to tak, ze je to samozrejme prvy krat pre nu, co bola v Europe, takze pocasie uplne ine, aj ked uz bolo leto, tak bola zima, pocasie nestale, vela prsalo, ale inac ok. Jedlo Slovenske moc nemusi, najradsej ma kuracie prsia na prirodno s volskym okom a ryzou. Ryzu proste musi jest, chlieb alebo zemiaky jej az tak nesmakuju. Preto sme pravidelne chodili do Thajskych, ci Azijskych obchodov v Bratislave, kde si pokupovala veci ako noodle a podobne. Samozrejme z Thajska sme toho zobrali tiez vela, nech na Slovensku ma svoje jedlo. Celkovo, rozdiel medzi Thajskou a Slovenskou kuchynou je obrovsky, ale to asi uz kazdy vie, kto bol v Thajsku.

Musim podakovat Misovi, ze nam umoznil si aj na Slovensku spravit Mukatu, to je specialny hrniec, kde si clovek opeka vsetko sam. Amp sem tam aj nieco navarila, velmi zaujmave bolo, ze nevedela navarit ryzu. No je to asi tak, ze vsade v Thajsku maju hrniec na ryzu a potom hrniec obycajny, takze je to pochopitelne…

Slovensko ako krajina sa Amp pacila tak stredne, v Bratislave nie je co moc ukazovat, “centrum”, hrad, slavin, skvost Petrzalku. Nestihli sme ale Devin, lanovku…Na Slovensku som ju chcel aj zobrat do nejakych jaskyn, ale tiez na to cas nevysiel, nevidela ani Slovensky Raj, ci Tatry, mozno nabuduce…

V dalsom clanku napisem ako sme cestovali po Europe.

Do cestovania!